Pred desiatimi rokmi založila jeden z prvých vintage obchodov v Brne. Dnes sa Viviana Bordásová živí šitím vlastných kolekcií a upcykláciou starých látok. Tie vyhľadáva v rôznych vintage obchodoch na severe Fínska, kde trávi podstatnú časť roka.
Keby sme sa s Vivianou Bordásovou spojili len o niekoľko dní neskôr, namiesto brnianskeho bytu by sme ju zdravili v zasneženom domčeku v meste Rovaniemi. V tomto období by tam bolo pokojne o 20 stupňov menej než v moravskej metropole. Majiteľka značky Zkomnaty v hlavnom meste Laponska trávi až polovicu roka.
„Ako som sa dostala do Laponska? Jednoducho. Zamilovala som sa,“ hovorí na úvod nášho stretnutia a rozpráva, ako v Brne pred rokmi spoznala svojho súčasného priateľa, ktorý bol v Česku na študijnom pobyte. Dnes za ním pravidelne cestuje, a preto si vo Fínsku vytvorila akési detašované pracovisko.
Hoci vyštudovala sociológiu a manažment v kultúre, Viviana Bordásová sa už viac než desať rokov živí predajom odevov. Začínala s malým e-shopom, neskôr si v brnianskych Lužánkach otvorila jeden z prvých vintage obchodov v meste. V ponuke mala najmä modely z päťdesiatych až deväťdesiatych rokov.
Priekopníčka vintage
V roku 2016, keď kamennú predajňu s názvom Retro komnata otvorila, bola v Brne považovaná za priekopníčku. Hoci je dnes pojem vintage takmer zprofanovaný – alebo je aspoň vďaka rozšíreniu podobne zameraných obchodov známy –, pred dekádou museli predajcovia takýchto odevov tento termín verejnosti vysvetľovať.
„Vtedy som ľudí učila vintage módu nosiť. Musela som si obhajovať aj ceny, ktoré sú pri takýchto kúskoch pochopiteľne vyššie než v bežných secondhandových reťazcoch, kde nájdeme aj produkciu bežnej konfekcie,“ opisuje podnikateľka. Kamenný obchod prevádzkovala až do roku 2020.
Vtedy sa rozhodla predajňu zatvoriť. Práca ju nenapĺňala, činnosť, ktorú kedysi považovala za splnený sen, jej prestala prinášať radosť. Pri odevoch však zostala: už počas fungovania Retro komnaty si totiž vyskúšala ušiť prvú kolekciu vlastných šiat. A keďže práve o dámske šaty bol v jej obchode vždy najväčší záujem, uspela aj s vlastnými modelmi.
Šiť sa naučila od mamy, neskôr, keď sa rozhodla presedlať práve na predaj šiat z vlastnej dielne, sa ako samouk zdokonaľovala za pochodu. „Za všetkým, čo dnes predávam, si stojím, no aj tak sa niekedy neviem ubrániť impostor syndrómu. Preto o sebe nikdy nehovorím, že som fashion dizajnérka. Som skôr človek, ktorý dokáže realizovať svoje nápady,“ hovorí.
Výlučne české materiály
V jej ponuke nájdeme sukne, blúzky, gro však tvoria práve dámske šaty. Viviana Bordásová ich šije v univerzálnej veľkosti tak, aby sa prispôsobili meniacemu sa ženskému telu. Práve v tom vidí naplnenie svojho vlastného chápania udržateľnosti, o ktorej v rozhovore často hovorí.
Tá sa prejavuje aj vo výbere látok. V kolekciách základných kúskov podnikateľka pracuje výlučne s prírodnými materiálmi vyrobenými v Českej republike alebo v Európskej únii, neraz tiež odoberá látky z pražského obchodu Textile Mountain, ktorý predáva nevyužitú textilnú metráž a galantériu.
K úplnému naplneniu vízie čo najmenšieho environmentálneho dosahu tvorby oblečenia sa však musíme vrátiť späť do Laponska, do mesta, kam turisti mieria najmä kvôli jeho statusu rodného mesta Santa Clausa. Práve tu totiž majiteľka značky Zkomnaty obchádza miestne secondhandy, kde hľadá metráže látok, z ktorých následne šije svoje limitované kolekcie – šaty s výraznými vzormi.
Najčastejšie ich nakupuje v charitatívnom secondhande Kontti v domovskom Rovaniemi, obchody však navštevuje aj počas cestovania po Fínsku či Švédsku. Napríklad vo fínskom Tampere, ktoré má dlhú históriu spojenú s výrobou látok, je podľa nej výber textílií skutočne široký. Pripomeňme, že toto mesto je domovom známej textilky Finlayson.
Obrusy aj závesy
„Výber metráže látok je daný aj tým, že secondhandy vo Fínsku fungujú inak než u nás. Nie sú to len malé obchody, ale aj veľké haly, kde nájdete všetko od oblečenia a látok až po hrnce či nábytok,“ hovorí. Sama v nich hľadá vintage obrusy, prestieradlá, ale aj závesy.
Z nich následne šije spomínané šaty v jednej veľkosti, najčastejšie v nadčasovom kimono strihu. Takto ich za rok vznikne len niekoľko desiatok. Dôvodom nie je len obmedzenie dané limitovanou metrážou jednotlivých vintage látok, ale aj doprava. Jedno príručné batožinové miesto na linke Fínsko – Česko pojme len približne desať čerstvo ušitých kusov.
Podobný princíp – teda upcyklácia už existujúcich látok – je vo svete tvorcov obľúbený poslednú dekádu. Aj v Česku ho praktizuje hneď niekoľko značiek. Zuzana Štefanides už niekoľko rokov prešíva vintage látky na košele a iné kúsky oblečenia pod značkou Story of Table Cloth, priekopníčkou bola aj Mia Jadrná, ktorá zas vytvára tašky či kabáty artprotisovým zošívaním textilných odstrižkov.
Všetko šije sama
O upcyklované kúsky vzniknuté priamo v Laponsku je podľa Viviany Bordásovej najväčší záujem. Jadrom jej podnikania však zostáva predaj stálych kolekcií. Zo šijacej dielne vyjde mesačne približne 60 kusov odevov – v mesiacoch pred Vianocami je to aj dvojnásobok –, pričom všetky modely si podnikateľka šije sama.
„V predchádzajúcom zamestnaní som vyhorela možno aj preto, že som prácu delegovala a potom som sa od nej odosobnila. Nechcem, aby sa to opakovalo, preto si zakladám na tom, že všetko chcem šiť sama,“ vysvetľuje. „Úspech nemeriam ziskami, ale tým, ako ma to baví alebo koľko mám voľného času,“ dodáva.
Napriek obmedzenej výrobnej kapacite zaznamenáva každý rok dvadsaťpercentný nárast objednávok. A hoci má hlavné zázemie stále v Brne, Viviana Bordásová plánuje aj predaj vo svojom druhom domove – vo Fínsku. Jazyk sa síce ešte len učí, verí však, že miestni by mohli oceniť tvorbu z látok ich vlastnej minulosti.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorkou je Petra Cieslar.
