Pomáha ľuďom s bolesťami chrbta, šíri systém cvičení, ktorý sa osvedčil tisíckam ľudí. Vysvetľuje, ako sedavý spôsob života ničí našu chrbticu a čo môžeme urobiť, aby sme neskončili na operačnom stole.
Lekárka a odborníčka na detskú skoliózu Kateřina Smíšková je dcéra tvorcu SPS systému Richarda Smíška. Terapiu šíri ďalej spolu so sestrou Zuzanou. Vedie pobočku v Brne a pre Forbes vysvetlila, čo presne spôsobuje ľuďom bolesti chrbta a ako sa im vyhnúť.
Sada cvičení, ktorú vymyslel váš otec, pomáha ľuďom s boľavou a zničenou chrbticou už takmer 40 rokov. Je známa ako SM systém, SPS metóda alebo špirálna stabilizácia chrbtice a pomohla už zhruba dvadsiatim tisíckam ľudí vyhnúť sa operáciám, ktoré by síce odstránili následky, ale nie príčiny zdravotných problémov s bolesťami chrbta. Aký častý je podľa vašich dát alebo pozorovaní problém s boľavým chrbtom?
Prieskumy uvádzajú, že problémy s chrbtom má v priebehu života viac ako 90 percent populácie. A znižuje sa veková hranica, kedy tie problémy prichádzajú. Kedysi k nám chodili ľudia s akútnymi aj chronickými bolesťami chrbta medzi 40 a 50 rokom života, dnes máme aj veľa detských pacientov.
Sedenie za počítačom nás ničí
Čím to je?
Je to spôsobené tým, že väčšie percento populácie presedí hodiny pri počítači.
Ako sedenie za počítačom negatívne vplýva na ľudské zdravie?
Pri sedení za počítačom máme zvyčajne lakte položené na doske stola pred stredom hrudníka. To, že sú predsunuté pred trupom zaťažuje krčné svalstvo. K tomu musíme pripočítať váhu hlavy, ktorú máme pri práci za počítačom tiež zväčša predsunutú pred telo.
Hlava váži približne dve a pol kila, každá ruka ďalšie dve až štyri kilá a celá táto váha zaťažuje svaly, ktoré sa upínajú ku krčným stavcom. Ide najmä o horný trapézový sval, na ktorom visí hlavná váha paží a hlavy, ale tiež prsné svaly.
Svaly sú napäté a tlačia stavce krčnej chrbtice k sebe. Nepretržitý tlak na stavce vedie k tomu, že medzistavcové platničky sú príliš dlho stlačené a degenerujú. Po čase sa to prejaví najmä ich „vytečením“. Predstavte si gumičku medzi dvoma železami, ktorú stlačenie vytlačí von.
Prečo je váha rúk a hlavy pre svaly nadmernou záťažou? Svaly sa predsa dokážu zaťaženiu prispôsobiť rastom a spevnením.
Správne, svaly sa prispôsobia a zmocnejú. Lenže ide o asymetrické spevnenie, časť svalstva je robustnejšia, časť, naopak, ochabnutá. Dochádza k nerovnováhe. Tieto svaly sú totiž evolučne určené na to, aby sme pri chôdzi pohybovali rukou popri tele dopredu a dozadu a nie na prácu za počítačom.
Pri sedení a písaní na počítači sú paže súvisle niekoľko hodín v strnulej pozícii, nehýbu sa. Keď potom človek vstane, nie je schopný dobre zapažiť. Kývanie paže pri chôdzi už nie je rovnomerné a kvalitné.
Ľudia chodia s pažami pred trupom, nezapažujú, nedochádza k naťahovaniu pletenca ramenného svalu a zapájaniu širokého chrbtového svalu a spodného trapézového svalu, ktoré ďalej ochabujú a nerovnováha sa prehlbuje.
Jeden problém vedie k druhému
Čiže miesto nápravy dochádza k fixácii problému?
Áno. Telo si po ôsmich hodinách zvykne na to sedenie tak, že potom aj pri chôdzi funguje podobne ako v sede. Človek na prechádzke nekráča fyziologicky prirodzene, v správnom postoji, pretože má na tele svalové nerovnováhy. Návyk na sedenie sa prehlbuje.
Stačí, keď budete chvíľu sledovať, ako ľudia chodia po ulici. Neuvidíte veľa ľudí, ktorí by chodili vzpriamene a mali by hlavu, hrudník aj panvu rovno nad sebou a hýbali rukami za seba. Väčšina populácie chodí v miernom predklone a rukami mávajú pred telom.
Nerovnováha sa zafixuje a postupne spôsobuje ďalšie a ďalšie problémy, pretože nezdravá chôdza vytvára ďalšie disbalancie.
Sú dôsledky nesprávneho sedenia a chôdze natoľko intenzívne, aby to ľudia museli riešiť systematicky? S mierne zhrbenou chôdzou sa napokon dá žiť a občasné bolesti sa dajú vyriešiť tabletkami.
Riziko je podľa mňa vysoké, pretože zdravotné problémy sa nemusia prejaviť len na chrbtici a chôdzi. Je to individuálne. Každý má svoj „locus minoris“ alebo problémovú časť organizmu. U niekoho sa prejaví neustále sedenie na bolesti chrbtice, u niekoho ťažkosťami s črevným ústrojenstvom.
Aj to potrebuje správny pohyb, aby bolo dostatočne prekrvené, aby strava prechádzala telom bez komplikácií a nevznikali napríklad zápaly. Záleží na odolnosti konkrétneho organizmu, na strave, na intenzite športovania…
Napríklad?
Dnes je populárny beh. Mnohí bežci už majú rozvinutú disbalanciu spojenú so sedavou prácou a možno o tom ani nevedia alebo to neriešia. Behajú pravidelne desať rokov, hoci nesprávne s disbalanciami, a majú pocit, že sú fit.
Lenže pri športe sa vyplavujú endorfíny a adrenalín, ktoré tlmia bolesť. Bolesť necítite, ale dôsledky nesprávneho pohybu sa ďalej kumulujú, telo je čoraz opotrebovanejšie a skôr či neskôr sa to prejaví.
Bežec napríklad vypadne na dlhšie z pravidelnej športovej rutiny, napríklad pre ochorenie, a telo sa ozve, najčastejšie ide o vysunutú platničku. Tú má v priebehu života zhruba 95 percent ľudí.
Rozšírenejšie ako nádcha
Počkajte, 95 percent populácie zažije vyskočenú platničku medzi stavcami?
Áno, je to tak. Niektorí ľudia o tom ani nevedia, lebo hernia disku nemusí bolieť. Nezáleží ani na tom, nakoľko je platnička vysunutá. Malá hernia môže bolieť veľmi a veľká nemusí bolieť vôbec.
Ľudia na to často prídu až pri magnetickej rezonancii, ktorú im urobia v súvislosti s inými zdravotnými ťažkosťami. A nie je vždy nutné túto situáciu riešiť operáciou, množstvo „výhrezov“ sa dá riešiť rehabilitáciou, cvičeniami, pri ktorých sa platnička opäť vstrebe.
Tých 95 percent sú vaše pozorovania alebo oficiálne štatistiky?
To sú tvrdé dáta, ktoré môžete nájsť napríklad v databázach zdravotných poisťovní. Tie to riešia, pretože muskuloskeletálne poruchy patria k najčastejším chorobám z povolania. Sú natoľko rozšírené, že to ovplyvňuje zamestnanosť v krajine a súvahy poisťovní.
Ako sa k tomuto fenoménu stavajú poisťovne?
Je fajn, že sa poisťovne snažia o prevenciu. Zaviedli programy, ktoré majú pomôcť ľuďom predchádzať vzniku týchto problémov, ale nie sú veľmi premyslené a systematické.
Podporujú napríklad plávanie zadarmo, prípadne s malým doplatkom, pritom plávanie v skutočnosti akútne vysunutie platničky zhoršuje.
Je mýtus, že plávanie je vhodné na bolesti chrbta. Pomáha znak, no niektoré štýly chrbtici vyslovene škodia. Ale je fajn, že je aspoň niečo.
V budúcom roku bude ťažké poškodenie bedrovej chrbtice v Českej republike zaradené do zoznamu chorôb z povolania. Malo by to pomôcť v prevencii ochorení pohybového aparátu, ktoré vznikajú dlhým sedením na pracovisku.
Spomínali ste, že do ambulancií chodia s bolesťami chrbta čoraz mladší ľudia a vy sama sa špecializujete na detských pacientov. Aká je situácia u detí?
Počas kovidu sa u detí veľmi rozšírila skolióza – esovité zakrivenie. Dôvodom je sedavý spôsob života v čase, keď chrbtica rastie. Sedenie za počítačmi a nedostatok pohybu sú dnes pre deti bežné, kovid tento fenomén len zintenzívnil, deti sedeli pred počítačmi a učili sa online. Ďalším dôvodom je obezita. Česká republika patrí v obezite k svetovým lídrom.
Príprava na pochmúrnu budúcnosť
Ako veľmi sa rozšírila skolióza medzi deťmi?
Dvojnásobne v porovnaní s predkovidovým obdobím. Aktuálne dáta hovoria o siedmich percentách detskej populácie, takže skoliózu má už jedno zo štrnástich detí. Je to veľmi významný nárast. Deti nie sú motoricky zdatné, nevedia šprintovať, robia im problémy kliky, drepy či zhyby, na terapiách ich to musíme učiť.
Bez pravidelného pohybu budú z detí o 10 rokov dospelí ľudia, ktorí budú potrebovať trvalú zdravotnú starostlivosť.
Vyzerá to tak, že najmenej desať percent dospelej populácie bude mať chronické problémy chrbtice. Vzhľadom na ten rozsah sa bude musieť zmeniť poisťovací systém. Na deti totiž poisťovne zatiaľ pri prevencii veľmi nemyslia.
Ale práve v detskom veku sa ešte dá vyrovnávať chrbtica, neskôr to už nie je možné. Poisťovne to nepočujú rady, ale budú musieť pridať, inak nám budú pribúdať pacienti s mnohopočetnými vysunutiami platničky. Už sa to aj deje.
Cvičenia je možné nájsť na webe, napríklad na YouTube. Skúste však aspoň stručne popísať, v čom spočíva SPS systém, pôvodne SM systém.
V prípade ľudí, ktorí veľa sedia, sa snažíme pretiahnuť chrbticu smerom nahor, aby sa uvoľnili medzistavcové platničky. Spomínali sme, že sú pri sede stále stlačené nadol a platničky medzi nimi sú chronicky podvýživené, pretože pod tlakom sa do nich nedostáva potrebná výživa a postupne degenerujú, chrupavka vyschýna a praská.
Vo všeobecnosti sa snažíme aktivovať svalové skupiny, ktoré voláme špirálovité svalové reťazce a ťahajú sa telom krížom od krku až po päty. Cvičíme s elastickými lanami, takže okrem preťahovania dochádza aj k posilňovaniu svalov. Guma však má malý odpor, takže nedôjde k presileniu.
Kto k vám najčastejšie chodí na cvičenia?
Nemáme zmluvy s poisťovňami a fungujeme na priame platby, takže k nám chodia najmä živnostníci a ľudia, ktorí nemôžu v práci chýbať. Chodia do ambulancie alebo k fyzioterapeutom na individuálne cvičenia, cvičia pravidelne a dodržiavajú rehabilitačný plán.
Naopak, nechodia k nám ľudia, ktorí chcú byť na „péenke“ a nemajú motiváciu ísť do práce. Na skupinové lekcie chodia ľudia, ktorí už majú mierne problémy s chrbtom, ramenom, kolenom alebo bedrami, prípadne ich bolí hlava. Vedia, že po cvičení sa im uľaví.
Situáciu skomplikovala korona
Ako vás a vašich klientov zasiahol kovid?
Po kovide nám pribudlo množstvo pacientov, vrátane ťažkých prípadov. Ľudia pre pandemické opatrenia nemohli chodiť na cvičenia, odkladali sa zákroky a terapie, pretože nemocnice riešili kovidových pacientov. Tak sme prišli aj s aplikáciou Spiralista, vďaka ktorej ľudia potrebujú na cvičenie len smartfón.
Aplikácia je podrobne spracovaná, ak chcete cvičiť chrbát doma a nemáte čas alebo peniaze na pravidelné terapie a rehabilitácie u nás. Stačí si vybrať oblasť tela, ktorá bolí, a aplikácia postupne dáva úlohy, čo a ako cvičiť. Aplikácia postupuje tak, ako by postupoval kvalifikovaný terapeut. Cieľom je aby sa pacient naučil cvičiť SPS systém sám.
Nehrozí, že človek bude bez dohľadu odborníka cvičiť nesprávne?
Áno, je tam to riziko. Ideálna je kombinácia s osobnou návštevou, kde je možné vychytať nesprávne pohyby. Ale pripravujeme ďalšiu aktualizáciu a aplikácia bude vedieť poradiť aj v tomto. A, samozrejme, sú diagnózy, kde je potrebná osobná návšteva.
Vynikajúce výsledky dostali SPS systém do celého sveta. Cvičí sa v Európe aj Amerike…
Spomeniem aj Južnú Kóreu a Čínu, kde otec pôsobil. Obe krajiny sú ekonomicky veľmi rozvinuté, veľa ľudí sedí pri počítačoch alebo sú preťažení v továrňach a trpia rovnakými chronickými problémami ako ľudia v USA či v Európe.
Najmä v Kórei sa otcova metóda veľmi ujala, vyučuje sa na univerzite v Soule, kde majú krásne vybavené naše centrum a SPS systém je tam veľmi rozšírený a obľúbený.
Žiaľ, otec už nemá vek na cestovanie a my so sestrou máme deti, takže na cestovanie už veľmi nemáme čas. Dúfam, že ľuďom pomôže aplikácia, ktorú sme pripravili a je aj v angličtine.