Vláda si pripravila pre hypotekárnych dlžníkov darček v podobe bonifikácie úrokov. Chcela im pomôcť pri zdražovaní úverov. Ako sa však ukazuje, v mnohých prípadoch sa minula účinku.
Dotácia sa totiž týka len časti dlžníkov. Jedným z problémov je aj to, že pomoc vo svojej schválenej podobe je zameraná na pasívnych ľudí, ktorí sa o svoje financie príliš nestarajú. Naopak, tých aktívnych trestá.
Nová podoba zákona totiž diskvalifikuje zo štátnej pomoci všetky refinančné úvery. Minister financií Ladislav Kamenický ešte koncom minulého roka tvrdil, že pomoc sa nebude týkať len úverov, ktoré si dlžníci refinancujú v čase zvýšenia úrokov.
Tvrdil, že dôvodom je nemožnosť vyčísliť presné navýšenie ich splátok, pretože pri refinancovaní často dochádza k zmene dĺžky splatnosti a k predčasným splátkam. Problémom je aj zdieľanie osobných údajov medzi bankami.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Nejasnosti v definícii
Teraz však vysvitlo, že výluka sa bude týkať aj hypoték refinancovaných kedykoľvek v minulosti. Zákon totiž hovorí, že bonifikovať sa budú len úvery určené na kúpu, výstavbu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti. Hypotéky, ktoré sa niekedy v minulosti refinancovali, a v praxi je takých veľa, sú už nazvané ako „refinančné“.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza v manuáli pre žiadateľov o podporu: „Ak ide o čisté refinancovanie úveru z banky do inej banky, nespĺňate podmienky na poskytnutie príspevku na zvýšenú splátku úveru.“ Podľa tohto manuálu to platí aj v prípade, že k refinancovaniu došlo pred rokom 2023.
Freepik/Rawpixel
Pomoc s drahšími hypotékami pravdepodobne nebude určená pre každého. Foto: Freepik/Rawpixel
Ani samé inštitúcie však nemajú na definíciu pomoci jednoznačný názor. Pavol Kirinovič, hovorca Ministerstva financií SR, napríklad pre Forbes uviedol, že úvery, ktoré boli refinancované v minulosti by vylúčené byť nemali.
Podľa štatistík Národnej banky Slovenska nie je z celkového počtu hypoték, ktorým v nasledujúcich dvoch rokoch končí fixácia, refinančných zhruba 55 percent. Zo štátnej pomoci by tak bola vylúčená zhruba polovica dlžníkov.
Administráciou bonifikácie sú poverené úrady práce, ktoré patria pod ústredie práce. Tie už od začiatku roka zbierajú od dlžníkov žiadosti. K prvým výplatám dávok dôjde po 25. februári. Úrady totiž musia počkať na potvrdenia z bánk a daňových úradov.
Dlžníci, ktorým banky zvýšia úroky počas tohto roka, budú môcť o dotáciu požiadať vždy v nasledujúcom mesiaci.
Proti zdravému rozumu
Celý nápad dotovať hypotéky odporuje podľa odborníkov zdravej logike. NBS vlani uviedla, že zvýšenie splátok nerobí väčšine dlžníkov problémy. Banky sú totiž povinné preverovať ich príjem v čase schvaľovania úveru aj s ohľadom na možný rast úrokov.
Nedajú teda hypotéku niekomu, koho by mohlo budúce zdražovanie dostať do problémov. Ťažkosti sa tak aktuálne podľa NBS môžu týkať zhruba jedného percenta dlžníkov. Napriek tomu vláda pomoc schválila.
„Tento krok vnímam ako snahu kúpiť si časť voličov finančnou injekciou,“ hovorí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Plošné dotovanie hypoték je podľa neho nesystémový krok a morálny hazard, na ktorý doplatia všetci.
„Na pomoc časti ľudí s hypotékami, ktorí podľa odborných analýz vôbec nepotrebujú, sa poskladajú aj ľudia bez hypoték vrátane tých najchudobnejších,“ varuje odborník. Cielená pomoc ľuďom vo finančnej núdzi by bola podľa neho výrazne lacnejšia a efektívnejšia.
Štátna pomoc sa oplatí viac než nižšie úroky
Zmena navyše nahráva bankám. Pomoc v tejto forme totiž znižuje motiváciu ľudí hľadať lepšie ponuky a prenášať si úvery medzi bankami. Vláda tak obmedzila konkurenciu.
Tá však vidí štátnu pomoc inými očami. Kamenický hovorí, že klient si bude musieť vybrať, či chce pomoc od štátu alebo chce preskočiť do inej banky, kde získa 0,2 až 0,3 percenta. „Myslím, že to je oveľa menej výhodné ako to, čo ponúka samotný štát,“ polemizuje.
Neobáva sa ani straty konkurenčného boja medzi bankami, pretože ministerstvo financií chce monitorovať ich kroky napríklad v čase, keď Európska centrálna banka začne znižovať sadzby. „Budeme veľmi pozorne sledovať, čo budú robiť banky,“ vyhlásil odvážne.
Čaká sa na usmernenie
Podľa Búlika sú kritériá bonifikácie nastavené nejasne. „Nie je jednoznačne zrejmé, či z bonifikačnej schémy vypadávajú úplne všetky refinančné hypotéky, alebo len tie, v ktorých je uvedený ako hlavný účel hypoték financovanie iného úveru,“ tvrdí.
Marcel Laznia zo Slovenskej bankovej asociácie si myslí, že legislatívnej zmene uškodila rýchlosť prijímania. „Neprebehol štandardný legislatívny proces vrátane pripomienkovacieho konania,“ hovorí.
„Rýchle prijímanie zákonov bez dôkladnej diskusie s odborníkmi a vypracovania dopadovej štúdie málokedy prináša presvedčivý výsledok,“ pridáva Búlik.
„Mám za to, že kým nepríde jednoznačné usmernenie zo strany ministerstva financií alebo ministerstva práce, ktoré je nadriadeným orgánom úradov práce rozhodujúcich o nároku na štátnu pomoc, nebude zrejmé, kto principiálne má a kto nemá nárok na bonus,“ uzatvára.
