Stromy sú najefektívnejšou zbraňou v boji proti klimatickej zmene a zvyšovaniu uhlíkovej stopy. Ale aký strom to má byť a kde ho treba vysadiť? Kto ho má vysadiť, kedy a v akom množstve?
Vedec a znalec prírody, botanik Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiversity Slovenskej akadémie vied v rozhovore pre Forbes vysvetľuje, v ktorých prípadoch je sadenie stromčekov len greenwashing a zbytočne vyhodené peniaze.
Je sadenie stromčekov aktivita, ktorá znižuje uhlíkovú stopu?
Odpoveď nie je taká jednoznačná, ako by ste čakali. Určite však môžeme povedať, že každý vysadený strom je lepší ako strom vyrúbaný. Lenže to vysádzanie má svoje „ale“.
Aké?
Musím brať do úvahy, kam sadím, čo sadím a v akých podmienkach. Ak to nezohľadním, po mesiaci môžem nájsť na mieste, kde mali rásť stromy, len vysušené torzá alebo škodcami a chorobami poznačené jedince.
Stromy, ktoré prírodu zaťažujú
Skúste povedať nejaký príklad.
Poznám ľudí, ktorí si povedali, že nechcú zasadiť listnaté stromy, pretože by mali veľa starostí s opadaným lístím, že sa im to nechce hrabať a prípadne čistiť. Tak si vysadia ihličnany, napríklad tuje, tie sú medzi ľuďmi veľmi obľúbené.
Lenže ak sadíte na nevhodnej pôde, v nevhodnom teplotnom pásme, tie stromy prežijú pár rokov a potom odumrú. Alebo ich musíte nadmerne zalievať a, paradoxne, prírodu ešte viac zaťažujete.
Ľudia tiež mali tendenciu sadiť agáty na kvalitné drevo na kúrenie alebo pre jeho tvrdosť a odolnosť voči škodcom. Robili sme v našom ústave štúdie, ktoré jednoznačne preukázali, že agát veľmi výrazne prispieva k otepľovaniu územia z dôvodu zmeny mikroklímy na mieste, oneskoreného olistenia a celkovo rozdielnemu podrastu, ktorý je ním ovplyvnený.
„Klimatické zmeny tu boli odnepamäti. Ide o to, že ak to necháte na prírodu, tá vyberie to, čo dokáže prežiť,“ hovorí botanik Jozef Šibík. Foto: archív Jozefa Šibíka
Greenwashing či efektívne riešenia
To sa bavíme o sadení stromov v záhradách a pri domoch. Aktuálne však stromy sadia mnohé komerčné aj neziskové subjekty v rámci aktivít proti zmene klímy.
Je fajn, že sa na problém otepľovania Zeme upozorňuje a aktivity, ktoré pomôžu zvrátiť odlesňovanie planéty, sú prospešné. Chcem však upozorniť, že sadenie stromov je potrebné konzultovať s odborníkmi, aby celá aktivita neskĺzla do tzv. „greenwashingu“. Aby z toho nebola len PR a marketingová aktivita, z ktorej budú mať ľudia dobrý pocit, že urobili niečo niečo pozitívne pre ochranu prírody, no v skutočnosti sa len neefektívne minú peniaze.
Aké druhy sú vhodnejšie, aby bola výsadba trvalo udržateľná a efektívna v boji proti zmene klímy?
Sú oblasti, kde na severných svahoch rastú úplne iné dreviny ako na južných svahoch. Prípadne na okrajoch polí alebo medzi domami musíme brať do úvahy rôzne pomery stanoviska.
Mali by to byť odborníci, ktorí dokážu posúdiť množstvo zrážok, teploty, vlastnosti pôdy, sklon a orientáciu svahu, smery prúdenia vetra, prípadne jeho vysušujúci vplyv, rozšírenie a štruktúru fauny a mnohé ďalšie faktory, ktoré treba brať do úvahy a na základe toho so rozhodnúť pre konkrétny druh.
Jozef Šibík študuje ekosystémy v rôznych končinách sveta, napríklad aj v Bolívii. Foto: archív Jozefa Šibíka
Smreky na dolniakoch
Existuje nejaké všeobecné pravidlo?
Najlepšie je, ak sa vysádzajú pôvodné druhy, teda druhy, ktoré v danom regióne dlhodobo rastú. Za tisícky rokov sa totiž evolučne prispôsobili danému prostrediu a dokážu v ňom lepšie fungovať. Naopak, ak na „dolniakoch“ vysadíte smreky, pretože sa vám páčia, skôr podľahnú škodcom, počasiu či nedostatku vlahy.
Opäť by sme si mohli pomôcť nejakým príkladom.
V okolí Prievidze sa v rámci eurofondových projektov snažili vysadiť stromy v oblastiach starých skládok a na okraji polí. Bola tam navezená zemina s kadejakým stavebným materiálom, čiže tam máme horšiu vodozádržnú schopnosť.
To mi hovorí, že tam nebudem sadiť smreky, keďže sú náročnejšie na vodu a háklivé na vysušujúci vplyv vetrov vanúcich z otvorených polí. Radšej tam uprednostníme borovice a borievku, ktoré sú adaptované na takýto typ pôdy.
Pestrosť, nie plantáže
Odkiaľ by mali byť sadenice týchto stromov?
Mali by sme mať sadenice z lokálnej proveniencie. Stromčeky zo škôlok, kde vyrastajú zo semien z domáceho prostredia. V minulosti sa často stávalo, napríklad vo Vysokých Tatrách, že sadili sadenice z iných lokalít, prípadne z iných štátov. Dospelý strom má potom oveľa horšie adaptačné vlastnosti, horšie reaguje napríklad na premnoženie lykožrúta, na víchrice a tak ďalej.
Pohľad na Badínsky potok. Foto: Gasparct, licencia CC BY-SA 3.0
A v prípade väčších plôch by zrejme nemalo ísť o monokultúry…
Samozrejme, nemali by to byť veľké plochy stromov rovnakého veku a rovnakého druhu, ale premiešané. Podobne ako to vidíme v prírode, v bezzásahových lesoch, kde sa uplatňuje prirodzený výber.
Viete, aj klimatické zmeny tu boli odnepamäti. Ide o to, že ak to necháte na prírodu, tá vyberie to, čo dokáže prežiť. Aj keď padne 99 percent lesa kvôli premnoženiu lykožrúta, to, čo vyrastie, bude výrazne odolné voči tomuto škodcovi v budúcnosti.
Príroda má úžasnú schopnosť regenerovať a adaptovať sa. Na mnohých lokalitách stačí jednoducho nerobiť nič a príroda sa o všetko postará.
Chráňme to, čo máme
Čiže záver znie: nič nevysádzať a nechať to na prírodu?
Ako som povedal na začiatku – každý vysadený strom je lepší ako strom vyrúbaný. Myslel som tým najmä to, že v prvom rade musíme chrániť lesy, ktoré už máme, najmä tie staré a tie, čo sú už v existujúcich chránených územiach. Sadenie je až druhé v rade.
Existujúci les je stabilný, tisíckami rokov vyladený superorganizmus, ktorý sa prispôsobil podmienkam v danej lokalite, dokáže sa sám obnovovať a rozširovať.
Keď zasadíte stromček, musíte doň investovať ešte veľa energie – vlahu, ochranu pred škodcami, zverou a podobne. Produkuje oveľa menej kyslíka, viaže oveľa menšie množstvo CO2 a nemá také vodozádržné vlastnosti ako dospelé stromy. Ak si nezačneme chrániť lesy vo veku 50 a viac rokov, tak sadením planétu nezachránime.
Kto je Jozef Šibík
Vedecký pracovník Centra biológie rastlín a biodiverzity, ktoré je súčasťou Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied. Pôsobil na štátnej univerzite v americkom Colorade a na juhoafrickej University of Stellenbosch. Botanik, milovník prírody, vášnivý lezec, skialpinista a fotograf sa špecializuje na alpínske a arktické ekosystémy a v posledných rokoch aj na príbrežné ekosystémy.
