Navonok zdanlivo ideálne životy vrcholových manažérov skrývajú aj svoju temnú stránku. Ako dôsledok sa vo svete čoraz viac rozmáha tzv. sabbatical, ktorý si postupne nachádza miesto aj vo firmách na Slovensku. Čo to je a prečo tento fenomén vôbec vznikol?
Korporátny svet, najmä ten medzi top manažérmi, je často skutočne stresujúci. Požiadavky firiem na zamestnancov stúpajú, čo je aj najčastejšou príčinou, prečo sa zamestnanci k sabbaticalu – teda voľnu, ktoré štandardne trvá niekoľko mesiacov až celý rok – uchyľujú.
Hoci znie slovo sabbatical záhadne a evokuje skôr výmysel modernej doby, faktom je, že zmienky o ňom nájdeme aj v biblii. Prvýkrát bol sabbatical, čo znamená jednoducho „voľno“, zavedený do praxe na Harvarde ešte koncom 19. storočia.
Radšej umrieť, ako rečniť pred ľuďmi. Šéfka Slovenských Toastmasters radí, čím skrotiť strach
“Pracovné tempo a nároky sú v niektorých prípadoch také vysoké, že mnoho manažérov si uvedomuje riziko vyhorenia. Aby tomuto predišli, hľadajú rôzne možnosti, ako stres odfiltrovať a naďalej byť v práci výkonný. Sabbatical je jedna z možností. Benefituje z nej ako zamestnanec, tak aj zamestnávateľ,” vysvetľuje Dominika Miklášová, HR riaditeľka spoločnosti Edenred Slovakia.
Motivácia môže byť rôzna
K sabbaticalu, ak to tak možno v jeho prípade nazvať, sa uchýlil aj Slovák Oskar Baschiera, ktorý dlhodobo pôsobil v Českej republike. Jeho životopis je skutočne zaujímavý – pracoval ako senior head v T-Mobile, bol obchodným riaditeľom v Chytrý Honza (Rockaway Capital) a než sa rozhodol pre veľkú pauzu, pracoval na pozícii riaditeľa obchodu a marketingu v CCS.
V jeho prípade však celý proces odštartovala mimoriadne smutná udalosť. “Vo februári 2016, pár dní pred termínom, sme prišli o nenarodenú dcéru. Pár mesiacov po tejto udalosti som zmenil prostredie a odišiel zo známeho prostredia jednej firmy do neznámeho v inej, kam som mieril za novým impulzom. Z logiky tejto zmeny som bol časovo vyťažený viac, než som bol ochotný prijať. Po pár mesiacoch som počas návratu zo služobnej cesty pri poskakovaní v zápche na D1 pochopil, že chcem byť v tej chvíli na inom mieste. Doma, kde ma čakal vtedy 8-ročný syn, s ktorým som sa chcel venovať dôležitejším veciam, než je byť úspešným v korporácii,” hovorí Oskar.
Oskar Baschiera, ktorý si urobil sabbatical tak trochu po svojom. Foto: Tomáš Rozkovec
Tradične využívajú manažéri sabbatical na splnenie svojich cestovateľských snov. Oskar to vzal úplne z opačného konca. Miesto cestovania po svete sa rozhodol zostať doma a stal sa trénerom mladých futbalistov, medzi ktorými je aj jeho syn. “Od tej doby dostávám od všetkých chlapcov mnoho energie a vidím, ako ich športové pravidlá, zodpovednosť a kolektív formuje a pripravuje na budúcnosť,” pochvaľuje si.
Vždy vás bude niekto súdiť. Pre lepší prvý dojem dbajte na 7 vecí
Sabbatical sa vyznačuje najmä tým, že ide o ÚPLNÚ pauzu od práce. “Cieľom tejto pauzy je, aby človek naozaj z práce vypol. Teda 100 % času venoval mimopracovným aktivitám. Hlava musí vypnúť,“ hovorí Miklášová.
Oskar sa však počas svojho sabbaticalu práce nikdy úplne nevzdal. “Skôr som si našiel v pracovnom a osobnom živote rovnováhu. Viac vkladám nádeje a energiu do aktivít, ktoré sa finančne možu odzrkadliť na účte až za pár mesiacov či rokov. Zároveň som si potvrdil, že dokážem byť prínosom pre spoločnosti vďaka prehľadu z rôznych odvetví a kontaktom,” myslí si Baschiera, ktorý sa teraz venuje aj biznis konzultingu.
Aké zmeny na sebe pociťuje? “Necítim každodenný stres z pracovného prostredia. Neriešim, čo nepovažujem za doležité, spoznávam ľudí i mimo pracovnú sociálnu bublinu a cítim sa celkovo viac fit. Možno aj preto, že nemám veľké drahé služobné auto, parkovacie miesto, výťah skoro až do kancelárie, ako som mal posledných 15 rokov. V Prahe chodím hlavne pešo či metrom, pozorujem život veľkomesta a niekedy si zájdem na obed iba tak na bicykli do vedľajšej dediny,” hovorí. O ľútosti ani slovo.
Na Slovensku okrajovo – zatiaľ
Sabbatical je najmä zahraničným fenoménom a na Slovensku je skôr výnimkou než pravidlom. Nájdete ho ako benefit skôr v nadnárodných spoločnostiach, ktoré tento trend prirodzene prenesú zo zahraničia aj k nám. Mnohé firmy u nás dlhodobé voľno svojim zamestnancom ponúknuť dokážu, no neidentifikujú ho oficiálne ako sabbatical.
Medzi spoločnosti, kde sabbatical oficiálne nájdete ako pracovný benefit, sa radí napríklad Lidl. „Po piatich odpracovaných rokoch v rámci skupiny Schwarz, do ktorej patrí Lidl, má zamestnanec možnosť využiť sabbatical – až tri mesiace nepretržitého neplateného voľna, ktoré môže venovať regenerácii a cestovaniu, alebo starostlivosti o rodinného príslušníka v prípade nepriaznivej rodinnej situácie,“ prezradila Zuzana Sobotová, projektová manažérka Lidlu. Po skončení 3-mesačného voľna sa zamestnanec vráti na svoju pôvodnú pozíciu s rovnakými povinnosťami.
Tento benefit ponúka i Slovenská sporiteľňa, dokonca už niekoľko rokov. „O sabbatical môžu požiadať tí manažéri, ktorí u nás pracujú viac ako 10 rokov,“ hovorí Marta Cesnaková, hovorkyňa spoločnosti. „V minulom roku čerpali sabbatical desiati manažéri na rôznej úrovni riadenia. Dĺžka čerpania tohto benefitu môže byť v rozmedzí 1 až 6 mesiacov podľa individuálnych potrieb a dôvodov príslušného manažéra,“ dodala. Pokiaľ sa manažér Slovenskej sporiteľne rozhodne pre tento typ plateného voľna, spoločnosť mu vypláca určitú časť mzdy, pričom to neovplyvňuje jeho nárok na čerpanie iných benefitov alebo výplatu bonusov.
Sabbatical je na Slovensku stále zriedkavý a neznámy pojem, väčšinou ho manažéri využívajú na cestovanie. Foto: Unsplash/Cosmic Timetraveler
“Sabbatical je niečo, čo sa postupne na Slovensku rozbieha. Podľa mojich dostupných informacií zatiaľ nie je príliš veľa spoločností, ktoré takúto možnosť ponúkajú, ale sú. Áno, jedná sa zväčša o korporáty,” hovorí Miklášová. Osobne tvrdí, že je zástancom sabbaticalu a myslí si, že na Slovensku bude tento trend iba stúpať, no vo veľkej miere bude vyčlenený pre kľúčové pozície.
Vzostup trendu možno pripísať aj nedostatku kvalitných zamestnancov, vďaka čomu si firmy tých lojálnych a výnimočných vážia o to viac a neboja sa preto dopriať im aj takúto dlhú pauzu od práce.
“Je to obojstranne výhodný deal. Pre zamestnanca je takýto benefit niečo ako poklad. Je to dôvera zo strany spoločnosti a ocenenie jeho práce a lojality. Je to odkaz, že si ma firma cení,” vysvetľuje Miklášová. Podľa nej sú firmy ochotné ponúkať ho najmä preto, že tým zo svojho pohľadu znižujú riziko straty zamestnanca.
Rovno skončia
Nikola Richterová, PR manažérka spoločnosti Profesia hovorí, že podľa dostupných informácií slovenskí zamestnávatelia zvyčajne sabbatical neponúkajú. Ak zamestnanec potrebuje dlhšie voľno, rieši to formou výpovede.
„Mali sme však analýzy o mladších zamestnancoch, pri ktorých často vidíme to, že si chránia svoje súkromie a majú veľké ambície. Keď to ale preženú, tak prichádza k vyhoreniu. Preto nevylučujeme, že v budúcnosti sa pojem sabbatical bude skloňovať častejšie aj u nás a zamestnávatelia budú niečo podobné za určitých podmienok tolerovať. Už teraz je však jasné, že takéto niečo nebude pre každého zamestnanca, ale skôr pre odborníkov, ktorí pracujú vo firme dlhšie,“ upresňuje Richterová.
Hlavné foto: Stres z korporátneho prostredia je najčastejšou motiváciou k sabbaticalu. Foto: Unsplash/Nik Shuliahin
