Kanadská vláda sa intenzívne zaoberá možnosťou rozvoja prístavu v Hudsonovom zálive na severe krajiny, ktorý by slúžil na vývoz zemného plynu, potaše, repky a ďalších komodít, zvlášť do Európy.
Plán je súčasťou snahy krajiny znížiť svoju ekonomickú závislosť od Spojených štátov po zavedení ciel. V rozhovore s agentúrou Bloomberg to povedal kanadský minister energetiky Tim Hodgson.
Hodgson vidí obrovský potenciál v premene prístavu Churchill v Manitobe na oveľa väčší exportný uzol, ktorý by otvoril nové obchodné trasy do Európy a na ďalšie trhy. Prístav sa nachádza na takmer rovnakej zemepisnej šírke ako Oslo. Hodgson dodal, že už videl viacero návrhov na projekty prepravy tovaru cez túto lokalitu. Myšlienka severného prístavu má tiež podporu politikov z provincií bohatých na suroviny na západe Kanady, ktoré patria k hlavným vývozcom ropy, plynu a poľnohospodárskych komodít.
Niektorí pozorovatelia sú však skeptickí, že by sa prístav Churchill mohol stať životaschopnou prepravnou trasou. Premena prístavu tak, aby bol schopný odbavovať širokú škálu sypkých nákladov, by trvala roky a stála miliardy. A to pre trasu, ktorá je väčšinu roka zamrznutá.
Hodgson je však optimistický. Vláda práve zadáva zákazku na novú flotilu ľadoborcov pre kanadskú pobrežnú stráž, vďaka ktorým by trasa mohla byť otvorená pravdepodobne po väčšinu roka, nielen štyri mesiace. Upozornil tiež, že Rusi väčšinu roka prepravujú tovar zo svojich arktických prístavov.
Prístav Churchill sa začal využívať na vývoz obilia už na začiatku 30. rokov minulého storočia a dodnes zostáva jediným hlbokomorským prístavom na severoamerickom kontinente s priamym napojením na Severný ľadový oceán aj železnicu smerujúcu na juh.
Prevádzku prístavu však vždy obmedzoval zimný ľad a objem prepraveného obilia výrazne klesol po tom, ako Kanadská obilná rada v roku 2012 prišla o monopol na predaj. Z hľadiska vývozu z oblastí západnej Kanady je najkratšou cestou do Európy. Hodgson sa domnieva, že ak by sa zlepšila cestná infraštruktúra, rozšírila kapacita prístavu a viac sa investovalo do železnice, mohol by sa Churchill stať životaschopnou alternatívou na prepravu potaše, repky aj obilia.
Vláda premiéra Marka Carneyho sa chystá urýchliť schvaľovanie kľúčových infraštruktúrnych projektov, okrem iného v reakcii na obchodnú vojnu vyvolanú americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Cieľom je znížiť závislosť Kanady od vývozu do USA, kam vlani smerovali tri štvrtiny kanadského exportu.
V júni bol schválený zákon, ktorý umožňuje označiť určité projekty za strategicky významné a schváliť ich do dvoch rokov. Posudzujú sa podľa prínosu pre hospodársku bezpečnosť a pre pôvodné obyvateľstvo.
Hodgson upozornil, že jeden projekt počíta s vybudovaním celoročne zjazdnej cesty do Churchilla. Tá by podľa neho mohla výrazne zmeniť ekonomiku ťažby nerastných surovín aj životné náklady v odľahlých komunitách severnej Manitoby.
Niektorí odborníci však spochybňujú ekonomickú zmysluplnosť plánu pre Churchill. Analytici upozorňujú, že oživenie prístavu sa nedarí už desiatky rokov a chýba záujem zo strany súkromných prepravcov. Nákladné predĺženie plavebnej sezóny by narážalo na poisťovacie limity, nároky pôvodných obyvateľov i ekologické obmedzenia. Spochybňujú tiež, že by preprava cez Arktídu bola výhodnejšia ako existujúce trasy cez západné alebo východné pobrežie.
Prístav Churchill zažil v uplynulej dekáde mierne oživenie. V roku 2018 ho spolu s nadväzujúcou železnicou kúpila skupina Arctic Gateway, vlastnená konzorciom 41 miestnych pôvodných komunít. Železnica teraz zabezpečuje štyri spoje týždenne a prístav rozšíril skladovacie kapacity pre kritické nerasty.
Podľa riaditeľa skupiny Chrisa Averyho je tento rok v pláne preprava 20-tisíc ton zinkového koncentrátu a očakávajú sa aj zásielky obilia, kým sa objaví ľad. Prístav slúži aj ako základňa na dodávky do arktických oblastí a má zohrávať úlohu v ambícii Kanady znížiť závislosť od USA a stať sa globálnou energetickou veľmocou.
