Európska komisia predstavila dlho očakávaný plán na posilnenie európskych obranných kapacít. Sú v ňom konkrétne ciele odstraňovania nedostatkov v terajších vojenských schopnostiach krajín Únie – od protivzdušnej a protiraketovej obrany až po drony, delostrelectvo, umelú inteligenciu či oblasť kybernetiky.
Hovorí aj o urýchlení investícií do obrany vo všetkých členských štátoch bloku a určuje vlajkové projekty, medzi ktorými je napríklad protidronová obrana. Niektoré projekty by sa mali začať už na budúci rok.
„Nedávne hrozby ukázali, že Európa je v ohrození. Musíme chrániť každého občana a každý štvorcový centimeter nášho územia. A Európa musí reagovať jednotne, solidárne a odhodlane,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
Takzvaná cestovná mapa podľa nej prechádza od plánov k činom a navrhuje štyri európske vlajkové projekty: Protidronová obrana (European Drone Wall), Ochrana východného krídla EÚ (Eastern Flank Watch), Štít protivzdušnej obrany (Air Defence Shield) a Vesmírny obranný štít (Defence Space Shield). „To všetko posilní náš obranný priemysel, urýchli výrobu a zároveň povedie k zachovaniu našej dlhodobej podpory Ukrajine,“ dodala.
Všetok pokrok v oblasti má zhrnúť výročná správa o obrannej pripravenosti, ktorú bude Komisia prezentovať únijným prezidentom a premiérom vždy na októbrovej Európskej rade.
Súčinnosť s NATO
Európska komisia zdôrazňuje, že ide o odstraňovanie nedostatkov v schopnostiach jednotlivých krajín, nie o budovanie operačných štruktúr, pretože tie patria pod Severoatlantickú alianciu.
Správa hovorí, že napríklad projekt na monitorovanie východného krídla EÚ bude plne v súlade s integrovanou štruktúrou velenia a riadenia NATO a bude dopĺňať aliančnú misiu Eastern Sentry (Východná stráž).
„Do roku 2030 potrebuje Európa dostatočne silnú obrannú pozíciu, aby mohla vierohodne odradiť protivníkov a reagovať na akékoľvek agresívne útoky. Aby bola Európa v roku 2030 pripravená, musí začať rokovať už teraz,“ píše sa v 16-stranovom dokumente.
Únijná exekutíva zároveň zdôrazňuje, že obrana aj naďalej zostáva suverénnou právomocou jednotlivých štátov EÚ, avšak Komisia chce pôsobiť ako sprostredkovateľ a ponúkať „jednotné kontaktné miesto“ pre technické poradenstvo a prístup k financovaniu zo strany EÚ.
