Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyen žiada členské krajiny o navýšenie rozpočtu. Členské štáty EÚ by sa mali Bruselu vyskladať na 1,763 bilióna eur, čo je v porovnaní s predošlým rozpočtom o 45 percent viac. Doterajšie navyšovanie rozpočtu mnohým cieľom EÚ nepomohlo.
V porovnaní s doterajším rozpočtom je ten nový výrazne vyšší.
Dosah na Slovensko
Čo bude znamenať vyšší rozpočet pre Slovákov? Vyššie finančné zaťaženie ako doposiaľ.
Dosah bude mať podľa analýzy Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Iness dve roviny. V prvom rade to bude znamenať navýšenie priamej ročnej platby Slovenska z približne jednej miliardy na 1,2 miliardy eur ročne.
Stačiť to však nebude – ďalšiu časť navýšenia vo výške cca 350 miliónov eur ročne za Slovensko majú pokryť nové poplatky pre firmy a ľudí. Na porovnanie – 350 miliónov eur je celý ročný výnos z transakčnej dane, ktorú vláda zaviedla predvlani.
Európska komisia
Európska komisia navrhuje zaviesť poplatok za nevyzbieraný elektroodpad, presun časti dane z tabakových výrobkov do Bruselu a zvýšenie výberu financií z emisných povoleniek a uhlíkovej dane.
Komisia po novom navrhuje zaviesť poplatok dve eurá za každé kilo nevyzbieraného elektroodpadu. Počítať ho chce ako rozdiel medzi tým, koľko elektroniky sa v danej krajine predalo, a tým, koľko elektroodpadu sa v krajine vyzbieralo. Think-tank Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií odhaduje, že ročne to Slovensko vyjde na 55 miliónov eur.
V prípade tabakových výrobkov chce Komisia od členských krajín zvýšiť minimálnu sadzbu dane postupne do roku 2032. Minimálny odvod za cigarety má napríklad stúpnuť z 90 eur na tisíc kusov na dvesto eur. Na krabičku s 20 cigaretami to vychádza na štyri eurá. Keďže 15 percent z výnosu chce Európska komisia presmerovať do Bruselu, štát takto podľa Iness príde zhruba o 156 miliónov eur ročne.
Ďalšie dodatočné príjmy chce nájsť komisia vo výnose z predaja emisných povoleniek. Firmy, ktoré produkujú vysoké emisie CO2, zaplatili vlani na Slovensku za produkciu uhlíka zhruba 280 miliónov eur. Komisia si chce nechať z ročného výnosu 30 percent. Členské štáty sú povinné polovicu z výnosu použiť na dekarbonizáciu a elektrifikáciu priemyslu v krajine.
Vyššia záťaž
Vo všetkých prípadoch platí jednoduchá matematika. Slovenská vláda môže zaplátať dieru po navýšených odvodoch do rozpočtu Európskej komisie znížením výdavkov na úradníkov, ozbrojené sily či sociálne dávky. Alebo chýbajúce peniaze nájde inde – napríklad cez zvýšenie DPH, dane z príjmu či iných daní a poplatkov.
Komisia však zavádza aj úplne novú, priamu daň. Firmy s ročným obratom nad sto miliónov eur by podľa Bruselu mali zaplatiť okrem dane z príjmu, transakčnej dane či ďalších daní aj takzvaný core poplatok (skratka pre „Corporate Resource for Europe“, v preklade „firemný príspevok pre Európu“). Komisia navrhuje jeho výšku stanoviť od stotisíc do 750-tisíc eur ročne podľa veľkosti tržieb firmy. Na Slovensku by to podľa prepočtov Iness zasiahlo zhruba 350 firiem, ktoré by takto vyzbierali pre Brusel vyše 70 miliónov eur.
Treba doplniť, že Slovensko stále patrí medzi takzvaných čistých prijímateľov Európskej únie. Znamená to, že Európska komisia v rokoch 2004 až 2025 poslala Slovensku odhadom viac (vyše 43 miliárd eur) ako Slovensko do rozpočtu Európskej únie odviedlo (vyše 18 miliárd eur).
Vyšší rozpočet pre Európsku komisiu znamená väčšiu moc, vplyv a možnosti pre administratívu, ktorá istým spôsobom zjednocuje Európu. Teoreticky z nej vytvára veľmoc, ktorá by mohla sekundovať Spojeným štátom a Číne a v ochrane záujmov jednotlivých členských krajín dosiahnuť lepšie výsledky ako jednotlivé krajiny samostatne. Problém je v tom, že sa jej to nedarí.
Odstup sa zvyšuje
Napriek ambicióznym programom a vynaloženým miliardám eur sa odstup Európy voči konkurentom v ekonomickom raste, v inováciách, vo vojenskej sile a v bezpečnosti, energetike, vo vede a vývoji či v digitálnych technológiách skôr zväčšuje.
Zopár príkladov: ani masívne investície do výskumu a vývoja v súlade s Lisabonskou stratégiou či programom Európa 2020 členské krajiny EÚ nepriblížili v počte patentov k Číne a USA. Nedarí sa dosiahnuť ani cieľ presunúť do roku 2030 tretinu cestnej nákladnej dopravy na ekologickejšiu železničnú alebo vodnú dopravu. Podiel železničnej nákladnej dopravy v EÚ miesto rastu dlhodobo stagnuje pod úrovňou 17 percent napriek obrovským dotáciám z Kohézneho fondu či Nástroja na prepájanie Európy.
Naopak, analýzy, ktoré si nechala Európska komisia vypracovať, napríklad od svojho bývalého šéfa Maria Draghiho či iných, hovoria o potrebe reforiem Únie. Patria medzi nich skôr zníženie byrokracie, dobudovanie jednotného trhu a najmä zvyšovanie jej konkurencieschopnosti. Ďalšie zaťaženie firiem v Európe však ide opačným smerom.
