Za pseudonymom František Kotleta, autorom bestsellerov Hustej nářez, Perunova krv či tetralógia Spad, sa skrýva bývalý novinár Leoš Kyša. A práve vďaka Kotletovi a jeho úspechu na českom knižnom poli mohol Kyša skončiť so svojím doterajším povolaním a stať sa autorom na plný úväzok.
Predal už viac ako 400-tisíc kníh, pričom platí, že z každého jeho titulu sa predá v priemere 20-tisíc kusov. Teda s výnimkou tetralógie Spad, z nej sa z každej knihy predalo už 30-tisíc kusov.
Koľko musíš napísať kníh, aby si nezomrel od hladu?
Stačí jedna knižka ročne, aby som uživil seba a rodinu. Navyše sa stále dobre predávajú aj staršie knihy.
Zaujal aj spisovateľský „merč“
Kedy si sa rozhodol skončiť s bežným povolaním?
Asi pred piatimi rokmi. Bolo to po prvom diele Spadu, ktorý v predajoch brutálne vyletel nahor. Predalo sa 25-tisíc výtlačkov v papieri, ďalšia solídna suma v elektronickej podobe, spolu to teraz bude 30-tisíc predaných kusov. Vo chvíli, keď máš nejakých päťdesiat korún z jednej knižky, už potom nemusíš veľmi riešiť.
Dopĺňaš to ďalšími zdrojmi príjmov?
Učím tvorivé písanie na Vysokej škole kreatívnej komunikácie a pred rokom a pol sme v nakladateľstve Epocha (Kotletov vydavateľ, pozn. redakcie) rozbehli merchandising.
Spisovatelia teraz majú „merč“ ako influenceri?
Vtipné, čo? Z autorov to tu nikto nerobil, stále to bolo v takom móde, že je to literatúra, nie Youtube. Lenže potom sme urobili hrnčeky a tričká a ľudia to začali kupovať. Autori z toho navyše majú relevantné peniaze, dnes to môže urobiť pokojne päť percent z celkového zárobku. A to nie je márne. Merch je pre spisovateľa neorané pole, my sme sa do neho pustili a vidíme, že to funguje skvele.
Vydavateľská matematika
Ako sa tvoj cash flow odvíja od množstva predaných kníh?
Mám dobrého vydavateľa. A keď sa knihám začalo dariť, urobili sme jednoduchý plán: čím viac sa predáva, tým viac z toho mám peňazí. Jednoducho povedané je to takto: keď autor začína, má napríklad osem percent z maloobchodnej ceny bez DPH. Dáva sa aj šesť, čo je peklo, dáva sa aj desať, to už je fakt dobré.
Čím menší máš náklad, tým stojí výroba knižky viac. Keď ich vytlačíš tisíc, stojí tlač jednej napríklad 30 korún, keď ich vytlačíš desaťtisíc, tak už je jedna za pätnásť. A rovnako, ako je to takto čím ďalej výhodnejšie pre nakladateľov, tak je to výhodnejšie pre mňa: keď sa kniha predáva viac a viac, tak z nej mám aj viac a viac percent, a to aj spätne.
Povedzme, že keď predáš tisíc kníh, máš z toho desať percent. Keď predáš tej istej knihy dvetisíc kusov, dostaneš už trinásť, ale doplatí sa ti to aj z tých všetkých, čo už dovtedy vyšli. Takže sa ti priplatia tri percentá k tej prvej tisícke. A takto to ide stále ďalej.
Ako veľmi sa môžeš na svoj biznis model „jedna kniha ročne“ spoľahnúť?
Keď si na voľnej nohe, musíš mať úspory, pretože nikdy nevieš, čo príde. Dá sa povedať, že mám nadpriemerný plat, ale na budúci rok sa to môže skončiť. Keď píšeš knižky, nerobíš vyúčtovanie v mesačnom, ale polročnom horizonte. Musíš mať rezervu, musíš myslieť dopredu. Vieweghovi sa stalo, že zo 100-tisíc knižiek mu to spadlo na 10-tisíc – a je hotovo.
Najlepší marketing? Ústne podanie
Aký marketingový model sa ti osvedčil?
Komunikujem s čitateľmi cez sociálne siete. Moja veľká výhoda je, že keď som ich začal riešiť, bol už Kotleta úspešný. To však platí pre každého autora: knižku nemôžeš ľuďom natlačiť. Knižka je marketing sama osebe v tom, ako vyzerá, o čom je, ako je napísaná.
Najviac funguje „word of mouth“ – ľudia si to jednoducho povedia. Všetko ostatné je irelevantné. Plagáty, rozhlasová reklama, rozhovory, ale hovorí sa, že aby si urobil z ničoho bestseller, musíš „narvať“ aspoň milión do marketingu.
Ale na to asi české sci-fi nedosiahne…
To sa týka zahraničných bestsellerov. V našom rangu to však nie je. Potrebuješ teda ľuďom povedať, že to vyšlo. Potom už je to na nich. Čítajú ťa, ale môže sa stať, že na teba zabudnú. Tak im napíšeš, že už sa to tlačí, o čom to bude a na Instagrame ukážeš obálku.
Pred piatimi-šiestimi rokmi som dal obálku na Facebook a mal som dosah 100-tisíc ľudí. Dnes to neurobí viac ako 20-tisíc po tom, čo začali obmedzovať algoritmus. Twitter to však nerobí. Tam máš stotinu fanúšikov a dvadsaťnásobný dosah.
Poráža aj Nesbøa
Akú časť tvoria e-booky?
U mňa veľa, tak desať až pätnásť percent. V e-bookoch som vždy ten mesiac najpredávanejší, nech je tam, čo chce. Porazím Nesbøa aj Mornštejnovú.
To bolo ešte pred pár rokmi nemysliteľné, však?
Pamätáme si dobu, kedy vydavatelia e-booky neznášali. Keď sme Hustej nářez publikovali na Palmknihách, bol som niekoľko mesiacov jednotka – avšak s pätnástimi až dvadsiatimi predanými kusmi.
Keď potom prišiel Megahustej nářez a predali sme asi 200 za týždeň, volal mi zakladateľ Palmkníh Jirka Vlček a kričal do telefónu: To je úplné šialenstvo, čo sa to deje? Ó, bože!
Dnes Palmknihy generujú desiatky miliónov, kúpil ich Albatros, a keď sa za deň predá tisíc kusov, povieme – áno, to by šlo.
Knihy na počúvanie oslovili nové publikum
Čo audioknihy?
Spadu sme predali asi štyritisíc audiokníh, percentuálne je to nejakých päť až desať percent z objemu. Zatiaľ čo elektronické knihy skôr len rozdelili súčasných čitateľov, audiobooky vytvorili úplne nový segment ľudí, ktorí by nemali čas čítať.
Počúvajú ma takto vodiči kamiónov alebo napríklad námorní kapitáni, čo musia sledovať loď, aby neskončili ako tá v Sueze, ale môžu si pustiť audioknihu. Kováči, rezbári, automechanici, ľudia, čo pracujú v dielňach, sú schopní zhltnúť jednu knižku denne.
Pred piatimi-šiestimi rokmi som dal obálku na Facebook a mal som dosah 100-tisíc ľudí. Dnes to neurobí viac ako 20-tisíc po tom, čo začali obmedzovať algoritmus, hovorí Leoš Kyša alias František Kotleta. Foto: archív Leoša Kyšu
Ako sa na Kotletovi prejaví úbytok kamenných kníhkupectiev a ďalšie problémy knižného trhu?
Bude to zložité s papierom, bude veľký tlak na cenu, nebude to sranda. Audioknihy pôjdu hore, dramatizácie budú čím ďalej kvalitnejšie. Úbytok kníhkupectiev nebude problém pre etablovaných autorov, tých už si čitatelia nájdu. Ale pre nových autorov je to problém.
Na internete si knihu neprelistuješ, neočucháš. Algoritmus ti ponúkne niečo, čo ľudia kupujú — to však nebude od autora, ktorý ešte len začína, ale zase niečo prevereného. Ja som mal na začiatku prístup k žánrovým médiám a špecializovaným kníhkupectvám, ale s tým je amen.
Kotletu čítajú babičky, námorníci aj politici
Teba ťahal na začiatku hore fanúšik sci-fi…
Ten bol vtedy, pred desiatimi-dvanástimi rokmi, hrozne lojálny a fungovalo to. Fantasy a sci-fi knihy mali problém dostať sa do Luxoru, vo veľkom kníhkupectve bolo české sci-fi „divné“ a v šuplíku. Toto porazil až Jiří Kulhánek. So svojimi Vládcami strachu a Cestou krvi prerazil cestu nielen do Luxoru, ale aj k vydavateľom mainstreamu. A na konci jeho éry som začal vydávať knižky ja.
Brutálne sci-fi tak majú dnes úplne iné publikum…
Kulhánek vydal Vládcu strachu v deväťdesiatom piatom. Ľudia, čo to vtedy čítali, majú dnes pokojne šesťdesiat. Dnes to číta úplne iné publikum, jednoducho všetci. Mal som deväťdesiatpäťročnú čitateľku, ktorá mi písala, ako dopadne séria Spad. Chcela to vedieť, kým umrie.
Kamionisti, námorníci, babičky… kto je ten najviac nečakaný Kotletov čitateľ?
Viem o tom, že ma číta bývalý šéf Českej národnej banky Singer. A šéf snemovne Vondráček. A šéf Pirátov Bartoš. V komentároch pri svojich knihách vidím napríklad dvoch čitateľov, jedného s profilovkou Pirátov a druhého s profilovkou Islam v ČR nechceme, ktorí vedú priateľskú dvadsaťminútovú diskusiu o Spade. Pri inej téme by sa do dvoch minút zožrali.
Poľský test
Čo zahraničná expanzia? Ide Kotleta do sveta?
V Poľsku teraz vyšla dotlač Undergroundu a na začiatku roka vyjde druhý diel. Za dva mesiace sa predalo tisíc kusov, vyšlo to aj ako audiokniha nahovorená poľským hercom. Vtipné je, že to prekladala vedúca bohemistiky na vroclavskej univerzite, expertka na Párala.
Nemala z toho traumu?
Bola nadšená z práce s „novým českým jazykom“. Je to výzva, podať Poliakom ten český parodický humor. Oni majú humor čierny a ironický, zatiaľ čo česká fantastika ide v štýle Limonádového Joea.
Napíšeš si hrozne „papundeklového“ hrdinu, schematického, s klobúkom a plášťom, čo kráča skorumpovaným mestom s revolverom v ruke a vnadnou blondínou po boku, ale zároveň si z toho trochu robíš srandu.
Podľa recenzií asi tak pätina čitateľov v Poľsku práve toto nepochopila, prišlo im to buranské a namachrované.
Kalkuluješ pri písaní nových kníh s tým, čo baví čitateľov?
Musíš písať to, čo ťa baví. A mňa jednoducho baví bordel, zapľuvané putiky a poetika akčných filmov z osemdesiatok. Najlepší marketing v knižnom biznise je autenticita. A ja už iný nebudem.
Článok vyšiel na webe českého Forbesu, autorom je Darek Šmíd.
