Prečo môže vaša investícia do Nvidie dopadnúť ako katastrofa menom Cisco.
V roku 2000 bola internetová hviezda Cisco najhodnotnejšou spoločnosťou na svete. Dnes má o polovicu nižšiu hodnotu.
Dominantné firmy v oblasti umelej inteligencie, ako sú Nvidia a Palantir, aktuálne ťahajú nahor celý americký akciový index S&P 500. Investori, majte sa na pozore.
Koncom 90. rokov 20. storočia burzoví makléri hovorili o jednom – že world wide web, to jest internet, zmení všetko v našom živote.
Očakávalo sa, že sa posunie spôsob, akým nakupujeme a predávame tovar, ako sa stretávame s priateľmi, robíme výskum alebo budujeme kariéru. Hovorilo sa, že život bez internetu by bol jednoducho nepredstaviteľný.
To, o čom sa predtým len hovorilo, sa naplnilo v rozsahu, ktorý prekonal očakávania mnohých. Investorom, ktorí podľahli módnej vlne, sa to však spočiatku pravdepodobne nezdalo. Najprv prišiel krach v marci 2000, ktorý zrazil akciový trh takmer o polovicu.
Horšie je, že ak by ste od začiatku roka 2000 držali desať najväčších technologických akcií podľa trhovej hodnoty, všetky by do konca roka 2015 zaostali za indexom S&P 500. Dnes, o štvrťstoročie neskôr, sa spomedzi technologických gigantov podarilo prekonať širší trh len spoločnostiam Microsoft a Oracle. Ostatné, ako napríklad Cisco, Intel, Qualcomm a IBM investorov sklamali.
Je to varovný príbeh pre dnešných investorov, ktorí zvyšujú ceny akcií v presvedčení, že umelá inteligencia zmení svet rovnako ako vtedy internet. Sektor informačných technológií tvorí viac ako tretinu indexu S&P 500, čo je porovnateľné s úrovňou počas „dot-com bubliny“ koncom 90. rokov.
Len samotný výrobca polovodičov Nvidia tvorí osem percent indexu vďaka svojej trhovej hodnote 4,3 bilióna dolárov, ktorá sa za tri roky zdesaťnásobila. Aj keď však umelá inteligencia skutočne prinesie revolučné zmeny, ktoré väčšina očakáva, akcie, ktoré doteraz z umelej inteligencie najviac profitovali, nemusia byť v nasledujúcich desaťročiach úspešné.
„Je dôležité rozlišovať medzi akciami a samotnými spoločnosťami. Ide o skvelé spoločnosti so skvelými produktmi,“ hovorí Rob Arnott, zakladateľ a predseda investičnej poradenskej spoločnosti Research Affiliates so sídlom v kalifornskom Newport Beach.
(AP Photo/Chiang Ying-ying
Zdroj: Profimedia
„Akciové bubliny zvyčajne nespľasnú preto, že celá myšlienka alebo produkt sú zlé. Je to skôr pre menšie prehnané očakávania – ľudia predpokladajú, že spoločnosti budú rásť rýchlejšie a dlhšie, ako je reálne, a že im konkurenti nikdy nezoberú podiel na trhu. Keď sa ukáže, že rast nie je taký rýchly alebo stabilný, realita trh vytrhne z ilúzií a bublina spľasne,“ dodáva.
Index S&P 500 sa dnes obchoduje na úrovni približne 30-násobku zisku, čo je výrazne nad jeho historickým priemerom, ktorý sa pohybuje okolo 20-násobku. Pomer ceny k zisku (P/E) indexu Nasdaq 100 je v súčasnosti 33. Na vrchole dot-com bubliny začiatkom roka 2000 sa index S&P 500 obchodoval za 34-násobok zisku a Nasdaq-100 dokonca za viac ako 70-násobok zisku.
Väčšinu tohtoročného nadhodnotenia spôsobili technologické akcie, ktoré sa v rámci indexu S&P 500 obchodujú v priemere za 41-násobok zisku a takmer 10-násobok zisku.
V prípade spoločnosti Nvidia je pomer ceny k zisku (P/E) 57 a spoločnosť je ocenená na 29-násobok svojich 12-mesačných tržieb vo výške 148,5 miliardy dolárov. Výrobca čipov Broadcom, ktorého akcie od začiatku roka 2023 vzrástli o viac ako štyristo percent a ktorého trhová kapitalizácia prekročila hranicu jedného bilióna dolárov, je ocenený na 110-násobok zisku.
Ocenenie niektorých menších spoločností je ešte viac mätúce. Akcie spoločnosti Palantir Technologies, ktorá vyvíja softvér na dolovanie údajov, od začiatku roka 2023 vystrelili o 2400 percent. Za posledných 12 mesiacov vzrástli jej tržby na 3,4 miliardy dolárov, čo je medziročný nárast o 39 percent, a spoločnosť sa stala ziskovou. Jej trhová hodnota je však v súčasnosti viac ako stonásobne vyššia.
Výrobca čipov Advanced Micro Devices, ktorého akcie za posledné desaťročie stúpli stonásobne, sa obchoduje za 97-násobok zisku.
Nadhodnotenie akcií sa počas leta naďalej zvyšovalo. Od 8. apríla vzrástol index S&P 500 o 30 percent, takže predchádzajúci 19-percentný pokles spôsobený clami vyzerá ako krátkodobý výkyv, a trh rýchlo dosiahol nové rekordné hodnoty. ETF Global X Artificial Intelligence & Technology vzrástol v tomto období o 43 percent.
Celú generáciu investorov naučili „nakupovať pri poklese“ vždy, keď sa objaví náznak problémov, a už 16 rokov sú za túto odvahu odmeňovaní. Takže napriek obavám z ciel, inflácie a oslabenia trhu práce peniaze stále prúdia do akcií.
„Na začiatku akciovej bubliny investorov poháňa najmä strach, že premeškajú príležitosť zarobiť. Keď však rast cien akcií pokračuje a trh sa stáva živším, vstupujú na trh skôr z kombinácie nervozity a pohodlnosti,“ vysvetľuje Jim Stack, prezident a zakladateľ spoločnosti InvesTech Research. „Neočakávajú veľké zisky, jednoducho nemôžu zostať mimo,“ dodáva.
Teoreticky sa môžu nafúknuté ceny akcií aj pomaly vyrovnať – ceny prestanú rásť a nakoniec ich doženú firemné výsledky. V praxi sa to však podľa Stacka zvyčajne končí tvrdým pádom.
Jedinou otázkou je, kedy k nemu dôjde. Travis Prentice, investičný riaditeľ spoločnosti Informed Momentum Company, ktorá spravuje aktíva v hodnote 2,4 miliardy dolárov, má vo svojom americkom fonde zameranom na veľké spoločnosti – na základe dynamiky ich cien – podiely aj v niektorých vysoko hodnotených technologických akciách, ako sú Nvidia a Broadcom.
Profimedia
Zdroj: Profimedia
Tvrdí, aby sme boli opatrní a že varovný signál je, ak trh reaguje na správu o výsledkoch negatívne, aj keď spoločnosť stále prekonáva očakávania analytikov. „Keď spoločnosť začne strácať dynamiku a trend rastu sa obráti, je čas začať uvažovať o odchode,“ radí Prentice. „Ak čakáte, kým sa problémy vo výsledkoch spoločnosti naplno prejavia, je už zvyčajne neskoro,“ dodáva.
Skúsení investori sa obávajú opakovania histórie. Namiesto súčasných siedmich gigantov, ktorí ťahali trh nahor, bol rast bubliny dot-com poháňaný štyrmi jazdcami – boli to Cisco, Intel, Dell a Microsoft. Spoločnosť Cisco, ktorá bola v tom čase popredným dodávateľom zariadení, ktoré tvorili „potrubie“ internetu, bola považovaná za spoločnosť s neprekonateľnými maržami a jasnou cestou k raketovému rastu a nakrátko sa stala najhodnotnejšou spoločnosťou na svete.
V marci 2000 bola jej trhová hodnota 555 miliárd dolárov a násobok P/E presahoval 150. O dva roky neskôr bolo 90 percent tejto hodnoty preč. Dnes, hoci sa jej tržby za posledných 25 rokov strojnásobili na 57 miliárd dolárov, má stále len polovičnú hodnotu v porovnaní so svojím vrcholom.
Intel je na tom podobne. Spoločnosť Dell síce po svojom dramatickom páde zažila pod vedením Michaela Della majstrovský obrat, ale akcionárom to nepomohlo. Keď v roku 2013 privatizoval spoločnosť, kúpil jej akcie za cenu hlboko pod ich historickým maximom.
Microsoft je jediný zo štyroch jazdcov, ktorý skutočne odmenil svojich investorov, ktorí vydržali 73-percentný prepad akcií počas prvého desaťročia 21. storočia – a odmena za trpezlivosť síce prišla, ale trvalo dlho, kým skutočne zarobili.
„Existuje predstava, že konkurenčná výhoda vás ochráni, a možno vás skutočne ochráni na niekoľko rokov,“ hovorí Arnott. „Ale ak máte 50-percentnú ziskovú maržu, vaši konkurenti urobia všetko pre to, aby sa pokúsili získať tento vysoko ziskový biznis pre seba.“
Arnottova stratégia sa úplne nevyhýba najdrahším akciám na trhu, ale dáva im primeranejší podiel, ktorý neodráža ich súčasnú trhovú hodnotu. Jeho firma Research Affiliates spravuje aktíva v hodnote 159 miliárd dolárov v rámci vlastných stratégií a je známa najmä fundamentálnym indexom RAFI, ktorý ponúka alternatívu k tradičným indexom založeným na trhovej kapitalizácii.
Namiesto trhovej hodnoty určuje podiel jednotlivých spoločností na základe upravených ziskov, peňažných tokov, účtovnej hodnoty a dividend spolu s odkupovaním akcií.
Index vyzerá úplne inak a je oveľa menej koncentrovaný ako index S&P 500. Apple mal k 30. júnu najväčšiu váhu v americkom fundamentálnom indexe 4,1 percenta, čo je stále menej ako 5,7 percenta, ktoré má spoločnosť v indexe S&P 500 ako tretí najväčší zástupca.
Technologický sektor spolu tvorí len 17 percent indexu. Nvidia predstavuje menej ako jedno percento, zatiaľ čo energetické firmy s vysokým peňažným tokom, ako napríklad Exxon Mobil a Chevron, patria medzi 10 najväčších akcií v indexe.
Stratégia, ktorú Arnott obhajuje, by v rokoch 1998 až 2003 prekonala index S&P 500 aj index Russell 1000 Value, obľúbený u tradičných hodnotových investorov. Uvedené obdobie zahŕňalo vysokú infláciu a pád internetovej bubliny, napriek tomu sa stratégia udržala.
Arnott verí, že podobne úspešná môže byť aj v budúcnosti. Hoci spoločnosť Nvidia pravdepodobne nezanikne tak dramaticky ako kedysi Cisco, bude ťažké neustále prekonávať vysoké očakávania, ktoré trh kladie na najdrahšie spoločnosti.
„Nemyslím si, že jej hrozí pád o 90 percent,“ hovorí Arnott. „Vidím však riziko, že v nasledujúcich desiatich rokoch sa celkové výnosy skončia niekde okolo nuly.“
Nvidia a podobné spoločnosti môžu naďalej rýchlo zvyšovať tržby a zisky, pretože sa zrýchľuje šírenie umelej inteligencie. Investori sa však nemusia pozerať ďaleko do minulosti, aby si uvedomili, že trh už väčšinu tohto rastu premietol do cien akcií.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.com. Autorom je Hank Tucker
