Finančné služby, ktoré predtým patrili výlučne bankám, teraz poskytuje čoraz viac ďalších hráčov. Budúcnosť bankovníctva tak môže nadobudnúť prekvapivú podobu: bez bánk.
V histórii bolo zvykom, že najvyššia budova, dominanta panorámy mesta, bola znakom skutočnej moci. Spočiatku tu boli hrady a prví panovníci, neskôr katedrály týčiace sa nad mestami, predstavujúce božiu moc a obrazne aj cirkev.
A donedávna to boli banky, v moderných mestách. Pozícia – a predovšetkým vplyv a moc – bánk sa však zásadne mení. Nielen na obchodnej úrovni, ale aj medzi používateľmi.
„Banky si začínajú uvedomovať tento posun. Napriek tomu sa v súčasnosti zameriavajú najmä na udržanie rastových kriviek, a preto sme za posledné desaťročia zaznamenali takú veľkú konsolidáciu trhu,“ hovorí Martin Chripko, ktorý vedie sekciu bankového biznisu v softvérovom gigante Asseco Central Europe, dodávateľovi viacerých bankových systémov.
Čísla dokazujú, že má pravdu. Na prelome tisícročí existovalo v Európe ešte približne deväťtisíc finančných inštitúcií. Takmer polovica z nich už neexistuje. Zmizli pre vlastné problémy, ale oveľa častejšie ich pohltili väčší hráči, ktorí sa naháňali za čo najvyšším ziskom.
Ďalším motívom bola myšlienka, že bankový trh je vo svojej podstate nemenný. Že banky tu budú vždy a otázka je len, aký veľký kus koláča si každá odhryzne.
Ako však ukázali nové technológie a generačný posun v myslení používateľov, z koláča rýchlo vyrástlo veľmi dynamické podnikateľské prostredie, a môže efektívne nahradiť aj niektoré služby, ktoré predtým patrili výlučne finančným inštitúciám.
Niečo podobné vidíme aj na kapitálových trhoch, trendom sú napríklad dlhopisy spoločností, ktoré obchádzajú klasické požičiavanie od bánk.
Partner pre financie
„Hlavný rozdiel oproti ,starému svetu‘ je v tom, že ľudia si uvedomili, že banku ako takú nepotrebujú. Chcú jej služby,“ vysvetľuje Chripko. „Tak ako nepotrebujete konkrétny mobilný telefón, stačí byť pripojený. Nepotrebujete auto, chcete len mobilitu, ktorú poskytuje. A nepotrebujete ani banku, chcete len partnera, ktorý sa postará o vaše financie,“ dodáva.
Revolut, Apple Pay a Google Pay, M-Pesa, Klarna, Adyen, Stablecoin. Zoznam názvov spoločností by mohol pokračovať a všetky majú jedno spoločné: nahradili funkciu, ktorú predtým sprostredkovali tradičné finančné inštitúcie.
Banky nie sú k trendu úplne slepé, čo sa odráža v spôsobe, akým sa začínajú starať o klientov. Každý, kto používa niektorú z bankových aplikácií, to vie z vlastnej skúsenosti. Dostáva množstvo zvýhodnených ponúk so snahou ponúknuť zľavu alebo výhodu priamo klientovi.
„Klienti dnes hľadajú partnera pre rôzne životné situácie v banke. Pre banky už nie je dobrou správou, že klient prečerpá účet a môžu mu účtovať vysoké poplatky. Namiesto toho berú za svoju úlohu zabezpečiť, aby účet vôbec nebol prečerpaný,“ dodáva Martin Chripko.
Podľa jeho skúseností sa pozícia bánk pomaly mení z B2C modelu, z firmy orientovanej na klienta, viac na B2B filozofiu, teda situáciu, keď je klient vo vzťahu k banke viac v pozícii obchodného partnera.
Finančné inštitúcie a budúce generácie sú nútené zaujať tento prístup. Zatiaľ čo staršie generácie preukazujú vysokú lojalitu k jednej banke, mladšie s väčšou pravdepodobnosťou využívajú konkurenčné prostredie a otvárajú si účty vo viacerých spoločnostiach. O akú značku ide, už nie je dôležité.
Druhým faktorom je už spomínaný tlak na ziskovosť, v prípade českého a slovenského trhu, často zo strany západných matiek. Tu banky narážajú na obchodnú realitu, ktorá nemusí byť bežnému človeku zrejmá. Výnosy pre ich akcionárov nie sú ani zďaleka také vysoké, ako by sa mohlo zdať.
„Áno, v absolútnom zisku môžu čísla bánk vyzerať obrovsky. V skutočnosti sú však výnosy na investičnú akciu na úrovni štyri a pol percenta. V porovnaní s tým, čo ponúka rizikový kapitál alebo private equity, je to veľmi málo,“ hovorí Chripko. Preto je taký tlak na čo najvyšší zisk.
Banka prvej voľby
To, čo „chutí“ akcionárom, však nemusí nevyhnutne znamenať sľubný prístup pre banku, ktorá sa snaží stať bankou prvej voľby. Tým subjektom, za ktorým prídu pre hypotéku alebo podnikateľský úver.
Budúcnosť finančného sektora môže byť odôvodnená tempom, akým sa môže rozvíjať potenciál umelej inteligencie.
V bankovníctve a iných oblastiach je vývoj zameraný na využitie AI agentov, ktorí dokážu riadiť kontakt s klientom pre banku. Alebo, pravdepodobne ešte lepšie, agenti AI, ktorí budú spravovať kontakt pre ľudí s niekoľkými bankami, v ktorých budú mať účty.
„Otázkou je, či by takíto agenti AI mali pracovať pre banku alebo pre mňa. Ale z pohľadu zákazníka je jasné, že pre mňa majú pracovať. Takýto systém nemá vôbec žiadne preferencie, z ponuky bánk si vyberie len to, čo je pre jeho majiteľov najlepšie. A aby sme mohli meniť zmluvy a finančné produkty napríklad na mesačnej báze podľa aktuálnej ziskovosti,“ načrtáva budúcnosť bankovníctva Chripko.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorom je Michal Bernáth.
