Poďme odhaliť niektoré mýty okolo tejto novej technológie.
Nenechajte sa oklamať. Inovácia, ktorou je laboratórne pestované mäso (alebo „kultivované mäso“, ako sa to odborníci z odvetvia rozhodli nazvať) nie je žiadnym veľkým podnikateľským úspechom budúcej generácie. Aj keď investori možno chcú, aby ste tomu verili.
Minulý týždeň dostali americké startupy Good Meat a Upside Foods od Ministerstva poľnohospodárstva USA a Úradu pre kontrolu potravín povolenie ísť na trh. Avšak existuje mnoho faktorov, ktoré budú brániť jeho trhovému rastu.
Jedným z nich sú napríklad náklady. Za posledných päť rokov sa na rozvoj viac ako 100 startupov v tomto odvetví minuli miliardy dolárov. A budú potrebovať ešte oveľa viac.
Tu je niekoľko ďalších faktorov, ktoré demonštrujú, aká dlhá cesta čaká kultivované mäso, kým sa dostane od regulačného schválenia až na naše taniere.
1. Ceny sú vysoké, ale nie dostatočne vysoké na to, aby dosiahli zisk.
Výroba mäsa z laboratória stojí tisíce, ak nie stovky tisíc za pár desiatok gramov. Značky sa však rozhodli, že budú radšej výrazne stratové, aby ceny dopestovaných mäsových jedál zodpovedali bežným sumám, na ktoré sú zákazníci zvyknutí.
Prvé jedlá z Upside a Good Meat sa objavia v dvoch oceňovaných reštauráciách v USA – v michelinskej Bar Crenn a vo washingtonskej China Chilcano pod vedením šéfkuchára José Andrésa. Ceny ešte nie sú určené.
Aj keď Andrés vlastní pár akcií Good Meat a šéfkuchárka Dominique Crenn má s Upside viacročnú zmluvu, nechcú zákazníkov odradiť – očakávajú sa teda bežné vstupné ceny. A tiež veľké straty.
2. Mäso vypestované v laboratóriu možno nikdy nebude zarábať.
Umelo znížené ceny – opodstatnene, keďže dať ochutnať čo najväčšiemu počtu ľudí je dobrý ťah – by mohli v konečnom dôsledku spôsobiť skôr škody.
Očakáva sa, že štruktúra nákladov bude nefunkčná na celé roky, ak nie desaťročia. Mnohí ľudia, ktorí teraz experimentujú s kultivovaním mäsa, možno nikdy nezažijú dobu, keď budú tieto produkty ziskové.
„Ziskovosť je ešte vzdialená veľa rokov. Najväčšou výzvou je, či dokážeme vyrobiť milióny ton ročne a v konečnom dôsledku aspoň z časti konkurovať konvenčnému mäsu,“ hovorí investorka Lisa Feria, ktorá investuje aj do Upside Foods a ďalších konkurentov.
Predpovedá, že veľa startupov sa nakoniec zlúči alebo ich získajú veľké mäsiarske spoločnosti.
3. Kultivovanie nie je lacné.
Na výrobu mäsa vypestovaného v laboratóriu výrobcovia používajú takzvaný bioreaktor – rovnaké zariadenie používajú farmaceutické spoločnosti na výrobu vakcín. Sú drahé a dlho sa na ne čaká.
Nákladná je aj výstavba tovární, do ktorých sa bioreaktory umiestnia. Podľa Josha Tetricka, CEO spoločnosti Good Meat, by takéto zariadenie stálo až 650 miliónov dolárov. Je pritom schopné vyprodukovať menej ako 14-tisíc ton pestovaného mäsa.
4. Bude naozaj chutiť ako kura?
Investorka Feria radí startupom, aby svoje nové potraviny netlačil príliš rýchlo na pulty.
Vysvetľuje, že výrobky, ktoré sa na taniere dostanú ako prvé, skutočne ovplyvnia pohľad ľudí na kultivované mäso. „Tieto produkty musia byť dokonalé. Chcem, aby boli ľudia ohromení,“ dopĺňa Feria.
5. Kultivované mäso nie je vždy prospešnejšie pre životné prostredie.
Hoci je pravda, že tradičné metódy uvádzania mäsa na trh majú nezvratný dopad na našu klímu, laboratórne mäso predstavuje trochu iný problém. Vyžaduje si obrovské množstvo energie. A o tom zatiaľ nie je veľa výskumov.
Niekoľko nedávnych štúdií ukázalo, že existuje priestor na obavy. Good Food Institute z odvetvia alternatívnych zdrojov bielkovín tvrdí, že za desaťročie by kultivované mäso mohlo mať menší vplyv na životné prostredie v porovnaní s konvenčnou produkciou dobytka, ak sa použije obnoviteľná energia. Konkrétne by išlo o minimalizovanie emisií uhlíka približne o 80 percent.
Ak však pestované mäso vo veľkom využíva tradičné zdroje energie, podľa štúdie z roku 2015 by to bolo pre planétu horšie ako konvenčná výroba mäsa.
V novšej štúdii výskumníci zistili, že vplyv pestovaného mäsa môže byť 4- až 25-krát horší pre životné prostredie ako štandardné hovädzie mäso predávané v supermarketoch.
Hoci by tento priemysel mohol implementovať obnoviteľné zdroje energie, väčšina sa spolieha na napojenie na národnú energetickú sieť, ktorá je už teraz nadmerne preplnená a je určená predovšetkým pre verejnú infraštruktúru a nie pre podnikanie, ktoré ani nemusí byť nikdy ziskové.
6. Mäso vypestované v laboratóriu nie je automaticky zdravšie.
Odborníci tvrdia, že kultivované bielkoviny možno definovať ako ultraspracované, pred čím už roky varujú výskumníci z Národného inštitútu zdravia a Organizácie Spojených národov.
Niektoré štúdie dokonca našli spojenie medzi rakovinou a inými chorobami s určitými druhmi ultraspracovaných potravín.
Je však ešte príliš skoro na akýkoľvek výskum o dlhodobých účinkoch konzumácie týchto bielkovín alebo účinku používania sterilizovaného prostredia na tvorbu živín, ktoré ľudia konzumujú.
7. Hrozia patentové vojny.
Priekopníci rastlinných bielkovín Impossible Foods a Motif FoodWorks dlho bojovali o to, kto má právo vyrábať bezmäsové hamburgery určitým spôsobom. To isté sa môže ľahko stať aj v tomto prípade.
Každý startup má vlastnú receptúru. Niektoré sú podložené patentmi. Ostatné sú obchodným tajomstvom.
8. Mäso vypestované v laboratóriu nijako nerieši ekonomické problémy súvisiace s potravinami.
Milióny ľudí nemajú dostatok jedla a mäso vypestované v laboratóriu im túto situáciu nijako neuľahčí. Náklady na výrobu sú príliš vysoké a možno nikdy dostatočne neklesnú.
Investori sa preto zameriavajú iba na super špičkové verzie mäsa pestovaného v laboratóriu. To sú napríklad rib eye steaky, sviečkovice alebo chvosty homára. Tieto sa budú môcť predávať za vyššiu sumu ako bežné jedlá, napríklad kuracie kúsky alebo hamburgery.
Väčšina ľudí by asi neminula desiatky eur za hamburger vypestovaný v laboratóriu, no niektorí z nich by sa nechali presvedčiť, ak by si za takú cenu mohli kúpiť rib eye steak.
Znamená to, že táto technológia je financovaná a rozširovaná hlavne pre spotrebu tých najbohatších. Väčšina z nás si zrejme na kultivovanom mäse z laboratória tak skoro nepochutí.
Článok vyšiel na Forbes.com, jeho autorkou je redaktorka Chloe Sorvino.