Marijan Jakopović, 55-ročný chorvátsky rybár, hovorí, že také ťažké časy ako teraz si nepamätá. Na rybárov vplýva strmý nárast cien pohonných hmôt v dôsledku vojny v Iráne a prehlbuje tak staršie problémy, ako je úbytok rýb v mori, rôzne obmedzenia a rozšírený dovoz mrazených rýb, píše agentúra AP.
Rybári, kľúčoví dodávatelia počas letnej turistickej sezóny, varujú, že ak prímerie v Iráne nevydrží a ceny paliva opäť porastú, môžu sa dostať do neúnosnej situácie. „Pomaly sa dostávame do beznádejnej situácie,“ hovorí Jakopović, ktorý žije na Istrii. Ceny nafty určené výlučne pre poľnohospodárov a rybárov podľa oficiálnych údajov počas jedného mesiaca vzrástli asi o sedemdesiat percent z 0,80 eura (19,49 koruny) za liter na 1,36 eura (33,14 koruny) na liter.
Chorvátska vláda ceny pohonných hmôt dočasne zastropovala, ale vplyv zdraženia stlmila len čiastočne. Vedran Spehar z chorvátskeho ministerstva hospodárstva v Chorvátskom rozhlase povedal, že bez vládneho zásahu by nafta pre poľnohospodárov a rybárov zdražela na najmenej dve eurá za liter.
Podľa Jakopoviča niektorí rybári pre zdražovanie vydávajú až sedemdesiat percent príjmov na palivo v závislosti od typu lode, ktorú používajú. Zdôraznil, že ďalšie náklady predstavujú platy posádok, údržba a nákup nového vybavenia a techniky.
Nielen cena palív
Nejde o nový problém. V Chorvátsku sa komerčný rybolov s problémami pasuje napriek tomu, že turistický ruch prekvitá. Len vlani krajinu navštívilo vyše dvadsať miliónov ľudí.
Keď rybári zdražejú úlovky, prejaví sa to na cenách rýb predávaných na trhoch aj servírovaných v reštauráciách. Almira Raimovič z Puly v minulosti sama rybárčila, potom si však zvolila výnosnejší spôsob obživy – na lodi, z ktorej predtým lovila, vozí turistov. Hovorí, že ľudia v Stredozemí si vždy budú kupovať ryby, ale nevylučuje, že svoje zvyky budú musieť zmeniť.
„Zamerajú sa zrejme na lacnejšie ryby, ako sú sardinky a ančovičky, tie sú cenovo dostupnejšie,“ myslí si. „Rastúce ceny pohonných hmôt doľahnú na každého, povedú k rastu nákladov vo všetkých oblastiach, nielen v rybolove,“ hovorí.
Rybári sa už skôr sťažovali na to, že rýb ubúda, že musia dodržiavať zákaz lovu určitých druhov v určitých obdobiach, limity týkajúce sa výlovu a zóny ochrany ohrozených druhov. Chorvátsko ako člen Európskej únie prijalo prísne pravidlá udržateľného rybolovu.
Rybári tak musia vyplávať ďalej na more a tráviť na ňom viac času. Vedie to k vyššej spotrebe pohonných hmôt. Pre začarovaný kruh by mnoho z nich mohlo s týmto spôsobom obživy skončiť, pretože každá cesta na more znamená veľkú dávku neistoty, hovorí Jakopović. „Neviem, ako dlho ešte dokážeme takto pracovať,“ dodal.
