Prečítajte si poznámky z vyjadrení Warenna Buffetta, ktoré zazneli počas výročného stretnutia akcionárov Berkshire Hathaway, ktoré sa konalo na začiatku mája v Omahe v štáte Nebraska. Pre investičného mága bolo prvým stretnutím bez Charlieho Mungera, na ktorého si aj zaspomínal.
Americký Forbes informuje o Buffettovej burzovej mágii od novembra 1969, keď uverejnil jeho prvý profil „Ako Omaha poráža Wall Street“. V tých časoch mala jeho spoločnosť Buffett Partnership aktíva vo výške 100 miliónov dolárov. Dnes má Berkshire Hathaway pod palcom viac než bilión dolárov.
Jeho úžasný investičný úspech pramení z jeho bystrého pochopenia spotrebiteľského správania, ako aj z jeho schopnosti nájsť výhodné finančné ponuky.
Buffettova stratégia sa postupom rokov vyvíjala najmä vďaka radám od Charlieho Mungera. Buffett začal kariéru investora klasickým nákupom a odpredajom akcií podľa Grahama a Dodda, ale v poslednom čase sa mu výrazne darí vďaka stabilným franšízam za rozumné ceny.
Už šesť desaťročí sú hlavným motorom investičného úspechu Berkshire Hathaway jej významné pozície v ikonických spoločnostiach ako Coca-Cola (KO), American Express (AXP) a Apple (AAPL) či v spoločnostiach v 100 percent vlastníctve ako GEICO.
Pochopenie spotrebiteľského správania a intuícia
Buffettove komentáre na tohtoročnom výročnom stretnutí odhalili, ako veľmi sa finančník pri spravovaní mnohých svojich pozícií opiera o behaviorálnu psychológiu. Vzhľadom na jeho dlhoročné skúsenosti sa riadi zväčša intuíciou.
V Berkshire Hathaway sa pri investovaní vždy prihliadalo na posudzovanie celkovej úrovne strachu a chamtivosti investorov. V roku 1964 Buffett nakúpil akcie American Express po tom, ako jednu z firiem, ktorú spoločnosť financovala, prichytili pri podvodnom obchodovaní so šalátovým olejom. Strach spôsobil, že akcie Amex sa prepadli o vyše 50 percent, ale neskôr sa zotavili, a keď sa strach vytratil, prudko vzrástli.
Berkshire Hathaway dodnes vlastní akcie American Express v hodnote viac ako 36 miliárd dolárov a za posledných 50 rokov z nich dosiahla výnos 25 966 percent. Buffettova päťmiliardová investícia do Goldman Sachs v čase vrcholiacej finančnej krízy v roku 2008 je ďalším príkladom toho, ako dosiahnuť zisk využitím extrémov v správaní investorov.
Nižšie uvádzame niekoľko editovaných bodov zo stretnutia akcionárov spoločnosti Berkshire Hathaway v Omahe v roku 2024, pričom osobitná pozornosť sa venujeme tomu, ako psychológia správania výrazne ovplyvňuje niektoré z jeho najväčších podielov (ako napríklad Apple, ktorý v súčasnosti predstavuje 43,3 percent akciového portfólia spoločnosti Berkshire v hodnote 336,9 miliardy USD.)
Buffett a Munger sa rokmi zdokonalili v odhadovaní sily spotrebiteľských preferencií. Buffett hovoril o význame psychológie a na príkladoch ukázal, ako tieto poznatky využíva pri prijímaní investičných rozhodnutí.
Buffett: Ľudia premýšľajú nad tým, ako som dospel k rozhodnutiu vložiť toľké peniaze do Apple. Jednou z vecí, o ktorej sme sa s Charliem veľa naučili, bolo správanie spotrebiteľov. Nenahovárali sme si, že dokážeme viesť obchod s nábytkom alebo čosi také, ale skutočne sme sa veľa naučili, keď sme kúpili sieť predajní s nábytkom v Baltimore.
Rýchlo nám došlo, že sme spravili chybu, ale vďaka tejto chybe sme zmúdreli, pretože nás naučila dopredu si premyslieť, ako bude vyzerať proces alokácie kapitálu, aké bude pravdepodobne správanie ľudí v budúcnosti, pokiaľ ide o nakupovanie v obchodných domoch.
Takisto nás naučila zamyslieť sa nad rôznymi ďalšími vecami, ktorým sme predtým nevenovali pozornosť. Takže takto sme sa dozvedeli čo-to o správaní spotrebiteľov. Nenaučilo nás to viesť obchodný dom.
Ďalšou príležitosťou boli sladkosti See’s Candies, aj to bolo okno do spotrebiteľského správania. O výrobe sladkostí sme nič nevedeli. Fúru vecí sme nevedeli, ale postupom času sme sa o správaní spotrebiteľov veľa učili. Vo veľmi všeobecnej rovine nás tieto skúsenosti priviedli k skúmaniu spotrebiteľského správania v súvislosti s produktmi Apple.
V psychológii sa to tuším nazýva apercepcia (apercepcia je závislosť každého nového vnemu od predchádzajúcej životnej skúsenosti človeka a od jeho psychického stavu v momente vnímania, pozn. red.).
Čosi vo vašej hlave, čo stavia na všetkých možných doterajších pozorovaniach a poznatkoch, vedie vaše myslenie tak, aby vykryštalizovalo do konkrétneho kroku – v prípade Apple do veľkého kroku. Myslím, že v mojej mysli zaúradoval práve tento apercepčný proces, o ktorom vskutku nič neviem, ale poznám tento jav, keď ho zažívam.
Tento príklad som už asi použil, ale ak sa spýtate ľudí, čomu by dali prednosť, pokiaľ majú iPhone a majú aj dve autá, pričom druhé auto ich stálo 30 000 alebo 35 000 dolárov, a teraz im niekto povie, že musia dať preč buď iPhone, alebo druhé auto – väčšina ľudí sa radšej vzdá druhého auta. Ľudia takto neuvažujú, keď si niečo kupujú, ale ja uvažujem o ich správaní, takže sa jednoducho rozhodujeme a ani si to neuvedomujeme.
Čo ja viem, či v iPhone sedí nejaký mužíček, alebo niečo také. Netuším, ako iPhone funguje, ale viem, čo znamená. Viem, čo ľuďom prináša, viem, ako ho používajú a domnievam sa, že viem dosť o správaní spotrebiteľov, aby som mohol povedať, že ide o jeden z najlepších produktov, možno o najlepší produkt všetkých čias a jeho hodnota je neuveriteľná.
Presne tak som to videl aj v GEICO, keď som u nich bol v roku 1950. Nevedel som úplne presne, na čo sa pozerám, ale (CEO GEICO) Lorimer Davidson mi v onú sobotu za štyri hodiny povedal dosť na to, aby som pochopil, o čom je poisťovanie automobilov.
Vedel som, čo znamená auto a vedel som, čo sa ľuďom preháňa hlavou. Vedel som, že si neradi kupujú poistenie, ale rovnako som vedel, že bez neho jazdiť nemôžu, takže to bolo vskutku zaujímavé.
Ako som tam v to sobotné popoludnie sedel, vyplnili sa mi všetky prázdne miesta v mysli. Ak môžete ponúknuť dobrý produkt za menej než konkurencia a každý si tento produkt musí kúpiť a ide o veľký biznis, je to veľmi atraktívne.
Sotva nejaká ďalšia spoločnosť robí biznis po celom svete tak ako Coca-Cola. Mám na mysli, že ich produkt je najobľúbenejší nealkoholický nápoj v 170 alebo 180 krajinách z 200. To sú približné údaje spred niekoľkých rokov, ale takáto celosvetová popularita sa len tak nevidí.
Ako ďalej s Apple?
Becky Quick zo CNBC poznamenala, že podľa nedávnej štvrťročnej správy Berkshire predala 115 miliónov akcií Apple. Quick potom tlmočila otázku 27-ročného malajzijského akcionára: „Minulý rok ste spoločnosti Coca-Cola a American Express označili za dve dlhodobé pozície Berkshire s čiastočným vlastníctvom a veľa ste hovorili o prednostiach oboch týchto skvelých podnikov. Ako si ale možno všimnúť v nedávnom liste akcionárom, z tejto skupiny podnikov ste vylúčili Apple. Zmenil sa od prvej investície Berkshire do Apple v roku 2016 váš názor alebo názor vášho investičného manažmentu na ekonomickú stránku podnikania Apple, alebo jej investičnú atraktívnosť?“
Buffett: Nie, ale nejaké akcie sme naozaj predali. Povedal by som, že Apple bude s veľkou pravdepodobnosťou na konci roka predstavovať najväčší podiel kmeňových akcií, ktorý teraz máme.
Charlie a ja sme sa na kmeňové akcie pozerali ako na podniky, takže keď vlastníme akcie Dairy Queen alebo ktorejkoľvek inej firmy, pozeráme sa na ne ako na podnik. Keď vlastníme akcie Coca-Cola alebo American Express, pozeráme sa na ne ako na podniky.
Do hry vstupujú všelijaké rozdiely v zdaňovaní a množstvo ďalších vecí, ale pokiaľ ide o rozmiestnenie peňazí, vždy sa na akcie pozeráme ako na podnik a nedokážeme ani sa nesnažíme predvídať trhy.
O obchodovanie s akciami som sa začal zaujímať už ako veľmi mladý, fascinovalo ma. Nestrácal som čas, čítal som, čo mi prišlo pod ruku. Nakoniec som si v Lincolne (v Nebraske) kúpil výtlačok knihy Inteligentný investor, kde sa píše oveľa výstižnejšie, ako to dokážem povedať ja:
Ak sa budete na obchodovanie s akciami dívať ako na vlastné podnikanie a budete brať trh ako niečo, čo vás nemá poúčať, ale má vám slúžiť, bude sa vám časom dariť oveľa lepšie než niekomu, kto je ponorený v grafoch, stále počúva o kĺzavých priemeroch, pozerá si vyhlásenia a pod.
Vtedy mi to dávalo zmysel a v priebehu rokov sa mnohé zmenilo, ale základný princíp určil práve Ben Graham v knihe, ktorú som si kúpil o pár dolárov. Potom prišiel Charlie a povedal mi, ako to využiť ešte lepšie, takže asi takto možno vysvetliť, prečo vlastníme American Express, čo je skvelý podnik. Vlastníme Coca-Colu, čo je skvelý podnik, a vlastníme Apple, čo je ešte lepší podnik.
Ak sa nestane nič výnimočné, budeme Apple, American Express a Coca-Colu vlastniť, keď toto miesto prevezme (viceprezident Berkshire Hathaway) Greg (Abel). Apple bude našou najväčšou investíciou, ale za súčasných podmienok mi vôbec neprekáža budovať hotovostnú pozíciu. Keď sa pozriem na dostupné alternatívy, akciové trhy a keď si poskladám, čo sa deje vo svete, považujeme to za celkom atraktívne.
Buffett dodal, že motiváciou znížiť účasť Berkshire v Apple boli sčasti sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktoré sú podľa neho historicky nízke.
Buffett: Takmer každý, koho poznám, venuje veľkú pozornosť tomu, aby neplatil dane, a podľa mňa to tak má byť, ale nám v Berkshire neprekáža platiť dane a zo ziskov, ktoré máme vďaka Apple, platíme 21 percent federálnu sadzbu.
Nie príliš dávno bola táto sadzba 35 percent a pamätám si časy, v ktorých to bolo dokonca 52 percent. Federálna vláda vlastní časť ziskov z nášho podnikania. Nevlastnia aktíva, ale percentuálny podiel na zisku a tento podiel môžu kedykoľvek zmeniť. V súčasnosti je stanovený podiel 21 percent.
Povedal by som, že pri súčasnej fiškálnej politike musí niečo ustúpiť. Domnievam sa, že zvýšenie daní je dosť pravdepodobné. Ak si chce vláda zobrať väčšiu časť vášho môjho príjmu alebo príjmu Berkshire, môže to urobiť. Jedného dňa sa môže rozhodnúť, že nechce mať taký veľký fiškálny deficit – pretože z toho vyplývajú niektoré významné dôsledky a vláda možno nebude chcieť veľmi znížiť výdavky –, takže sa môže rozhodnúť, že si vezme väčší percentuálny podiel z toho, čo zarobíme, a my to zaplatíme.
V Berkshire vždy dúfame, že budeme platiť vysoké federálne dane z príjmu. Myslíme si, že je to primerané. Ak by sme poslali šek ako minulý rok, totiž minulý rok sme federálnej vláde USA poslali vyše 5 miliárd dolárov, a ak by to isté urobilo 800 ďalších spoločností, nikto ďalší by v Spojených štátoch nemusel zaplatiť ani cent federálnych daní, či už ako daň z príjmu, príspevky na sociálne zabezpečenie, alebo daň z majetku.
Ani v najmenšom mi neprekáža napísať taký šek. Skutočne verím, že pri všetkom, čo pre vás Amerika urobila, by vám nemalo prekážať, že tie dane platíme. Ak tento rok platíme 21 percent a neskôr budeme platiť vyššiu sadzbu, nemyslím si, že vám bude prekážať, že sme tento rok predali trochu akcií Apple.
Berkshire Hathaway má v hotovosti a krátkodobých cenných papieroch 189 miliárd dolárov, ktoré by mohla investovať do akcií. Buffett dostal otázku, prečo obrovský kapitál, ktorý má k dispozícii, nevyužíva na nákup.
Buffett: Pokiaľ viem, nikto pri tomto stole nemá nápad, ako ten kapitál efektívne využiť, takže preto ho nepoužívame. Nepoužívame ho teraz pri 5,4 percentách (úroveň krátkodobých sadzieb ŠPP), ale nepoužili by sme ho ani pri 1 percente. Nehovorte to Federálnemu rezervnému systému.
Odpaľujeme len nadhody, ktoré sa nám páčia. Je pravda, že ak by napríklad niekde v Japonsku robila spoločnosť biznis za 30 alebo 40 miliárd dolárov, dosiahli by sme veľkú návratnosť kapitálu.
Keby som čosi také teraz videl, išiel by som s Berkshire do toho. Určite nedržím žiadnu hladovku ani nič podobné. Skrátka nevidím atraktívne príležitosti. Sú určité možnosti, ktoré sa môžu zmeniť, a uvidíme, či sa tak stane.
Investičným jadrom stále USA
Čínsky akciový trh zaznamenal pokles. Za posledné tri roky dosiahol index FTSE China 50 výnos –36 %. Buffett dostal otázku, ako sa mu pozdáva investovanie do spoločností so sídlom v Číne a Hongkongu. V odpovedi vyjadril presvedčenie, že americké spoločnosti poskytujú dostatok medzinárodnej expozície.
Buffett: Ťažisko našich investícií bude vždy v Spojených štátoch. American Express podniká na celom svete a celosvetovému biznisu Coca-Coly sa nevyrovná žiadna iná spoločnosť. Celosvetové prijatie jej produktov podľa mňa nemá páru.
Pred piatimi rokmi sme prijali záväzok v Japonsku, vyzeralo to mimoriadne dobre. (V roku 2020 Berkshire prezradila, že vlastní podiely v piatich veľkých japonských obchodných spoločnostiach Sumitomo, Mitsubishi, Mitsui, Itochu a Marubeni).
Nakúpili sme tak rýchlo, ako sa len dalo. Prešiel rok a získali sme niekoľko percent našich aktív v piatich veľmi veľkých spoločnostiach, ale to neznamená, že ideme vo veľkom investovať mimo Spojených štátov. Hoci sa prostredníctvom týchto iných spoločností podieľame na svetovej ekonomike.
Vyznám sa v pravidlách, ktoré máme v Spojených štátoch, v slabých aj silných stránkach, v rôznych aspektoch, ale pri iných svetových ekonomikách vo všeobecnosti tento pocit nemám.
Nie som veľmi dobrý v registrovaní iných kultúr a mám šťastie, že ani nemusím, pretože nežijem v nejakej malej krajine s drobnou ekonomikou. Fungujem v ekonomike, ktorá začínala s pol percentom svetovej populácie a za neuveriteľne krátky čas to dotiahla na viac ako 20 percent svetovej produkcie.
Budeme sa orientovať na USA. Ak sa rozhodneme pre nejaký naozaj veľký krok, je veľmi pravdepodobné, že to bude v Spojených štátoch. Sledujem, čo sa deje na väčšine trhov, ale myslím si, že je nepravdepodobné, že by sme v ktorejkoľvek krajine, ktorá vám napadne, prijali nejaké veľké záväzky, aj keď úplne vylúčené to nie je.
Z našej japonskej pozície mám veľmi dobrý pocit, ale domnievame sa, že v Spojených štátoch máme oveľa menšiu šancu dopustiť sa skutočne veľkej chyby ako v mnohých iných krajinách.
AI ako nová jadrová zbraň?
Ďalšia otázka na Buffetta sa týkala toho, aký vplyv bude mať na svet investícií a celkovo na ľudský život príchod generatívnej umelej inteligencie. Prirovnal umelú inteligenciu k vývoju atómovej bomby.
Buffett: O umelej inteligencii nič neviem, ale to neznamená, že popieram jej existenciu či význam. Minulý rok som povedal, že s vynálezom jadrových zbraní sme vypustili džina z fľaše a tento džin v poslednom čase poriadne vyvádza. Nesmierne ma desí, aký je ten džin silný a hlavne netuším, ako ho dostať späť do fľaše. S umelou inteligenciou je to trochu podobné.
Už je sčasti vonku z fľaše, je nesmierne dôležitá a niekto s ňou bude musieť niečo robiť. Možno budeme ľutovať, že tento džin existuje, ale možno urobí úžasné veci. Ja určite nie som ten, ktorý by to mohol posúdiť, pravdepodobne by som to nedokázal posúdiť ani počas druhej svetovej vojny, keď sme testovali 20 000-tonovú bombu, o ktorej sme si mysleli, že ju Spojené štáty nevyhnutne potrebujú a že z dlhodobého hľadiska skutočne zachráni životy.
Mali sme aj Edwarda Tellera, myslím, že to bolo súbežne s Einsteinom, ktorý povedal, že pri tomto teste by sa mohla vznietiť atmosféra tak, že našej civilizácii by bol koniec. Rozhodli sme sa vypustiť džina z fľaše a splnilo to svoj cieľ, ale až čas ukáže, ako sa zmení budúcnosť spoločnosti.
Nuž a čo sa týka umelej inteligencie, poviem jeden zážitok, ktorý ma trochu znepokojuje. Len nedávno som na vlastné oči videl na obrazovke samého seba – vyzeralo to ako ja, hovorilo to mojím hlasom, bolo to oblečené ako ja a moja žena ani dcéra by nespoznali rozdiel, ale rozprávalo to čosi, čo v žiadnom prípade nepochádzalo z mojich úst.
Takže keď sa zamyslíte nad potenciálom, ktorý má podvádzanie ľudí, ak sa dajú vygenerovať falošné snímky, ktoré sú na nerozpoznanie od pravých a ktoré hovoria „potrebujem peniaze, to som ja, tvoja dcéra, práve som mala autonehodu, pošli mi 50 000 dolárov…“, nuž, americká scéna nikdy nebola bez podvodov.
Ak by som mal záujem investovať do podvodov, toto by ma isto zaujalo. Bude to odvetvie s rastom, ktorý nebude mať obdobu. Umelá inteligencia má, samozrejme, aj potenciál na dobré veci, ale neviem poradiť nič v súvislosti s tým, ako s ňou má svet naložiť, rovnako ako si podľa môjho názoru nevieme dať rady s jadrovým džinom. Ako človek, ktorý tomu vôbec nerozumie, si myslím, že to má obrovský potenciál činiť dobro a obrovský potenciál páchať zlo. Len neviem, ako to dopadne.
Spomienka na Charlieho Mungera
Momentom, keď bolo na Buffettovi najviac vidieť, že zrejme potláča hlboké pohnutie, bola otázka mladého akcionára: „Keby ste mali ešte jeden deň s Charliem, ako by ste ho spolu strávili?“
Buffett: No, to je celkom zaujímavé, pretože v podstate som skutočne mal ešte jeden deň. Teraz nemyslím skutočne celý deň alebo niečo podobné, ale vždy sme žili tak, že sme boli spokojní s tým, čo sme každý deň urobili. Charlie sa rád učil. Mal rád všetko možné, takže mal oveľa širší záber než ja, ale ja som nijako netúžil mať taký široký záber ako on a on zas netúžil sústreďovať svoj záber tak úzko ako ja.
Bavili sme sa pri všetkom, čo sme spolu robili, hrali sme spolu golf, tenis, všetko sme robili spolu. Toto sa vám môže zdať zaujímavé. Rovnako, možno niekedy aj viac, nás bavili veci, ktoré sa nepodarili, pretože potom sme museli naozaj zabrať a vlastnou prácou sa z nezdaru dostať.
V istom zmysle je väčšia zábava, keď sa s niekým bok po boku vyhrabávate z diery, než keď len sedíte a sledujete, ako vám nápad spred desiatich rokov neustále prináša ďalšie a ďalšie zisky.
Ale naozaj ma oklamal. Dosiahol vek 99,9 roka. Keď si vezmete dvoch chlapov… Viete, on otvorene odmietal cvičiť, s jedinou výnimkou, keď musel, pretože bol na vojne. Nikdy dobrovoľne necvičil. Nikdy si nedával pozor na dobré stravovanie.
Charlie mal širšie záujmy než ja, ale nikdy sme o tom druhom nepochybovali a bodka. Takže keby som s ním mohol stráviť ešte jeden deň, pravdepodobne by sme robili to isté, čo vždy a ďalší deň by sme nepotrebovali.
Je veľkou výhodou, keď človek nevie, kedy zomrie. Charlie vždy hovoril: „Povedz mi, kde zomriem, aby som tam nikdy nešiel.“ Pravdou je, že všade zašiel so svojou mysľou, a preto sa nielenže v 99 rokoch zaujímal o svet, ale aj svet sa zaujímal o neho.
Všetci sa chceli s Charliem stretnúť a Charlie sa s každým rád porozprával. Ako jediná podobná osoba mi napadá dalajláma. Neviem, či mali spoločné ešte iné veci, ale Charlie žil tak, ako chcel, a vedel povedať, čo chcel. Vždy mal rád publikum.
Nepamätám si, že by sa na mňa niekedy hneval alebo by som sa ja hneval na neho. Skrátka sa to nestávalo. V časoch, keď boli diaľkové hovory drahé, bolo zábavné s ním telefonovať a my sme sa veru každý deň dlho rozprávali.
Stále sme sa učili a radi sme sa učili spolu, nuž a viete, časom sme boli trochu múdrejší, pretože s pribúdajúcimi rokmi sme nazbierali poučenia z chýb a ďalšie skúsenosti, z ktorých sme sa niečo naučili. Keďže sme boli v tomto smere na rovnakej vlnovej dĺžke, pre nás oboch bol svet stále veľmi zaujímavým miestom aj vtedy, keď už mal Charlie 99 a ja 93 rokov.
Občas na týchto stretnutiach niekto položil mne alebo Charliemu otázku typu: keby ste mohli ísť na obed s niekým, kto žil za posledných 2 000 rokov, koho by ste si vybrali? Charlie odpovedal, že všetkých už spoznal, pretože si o nich prečítal v knihách. Takže si ušetril cestu do reštaurácie. Stačilo mu prečítať si knihu a zoznámil sa s Benom Franklinom. Nemusel s ním ísť na obed ani nič podobné.
Je to zaujímavá otázka. Asi by bolo lepšie položiť si otázku, s kým by ste chceli stráviť posledný deň svojho života, potom prísť na spôsob, ako sa s tou osobou alebo osobami začať stretávať, alebo sa stretnúť už zajtra a stretávať sa tak často, ako sa len dá, pretože prečo čakať až do posledného dňa? A s ostatnými sa netreba obťažovať.
Bohatstvo a dobročinnosť
Buffett vytvoril ohromujúce bohatstvo nielen pre seba, ale aj pre tisíce akcionárov Berkshire Hathaway. Zaviazal sa, že svoje bohatstvo odkáže na dobročinnosť a vďaka nemu mohli aj investori Berkshire venovať veľké príspevky na účely, ktoré si vybrali. Krátky film priblížil príbeh Dr. Ruth Gottesman, ktorá venovala jednu miliardu dolárov z akcií Berkshire lekárskej fakulte Albert Einstein College of Medicine, aby na nej študenti mohli študovať bezplatne.
Buffett: Možno má viac núl, ale je prototypom mnohých akcionárov Berkshire Hathaway. Ruth Gottesman darovala miliardu dolárov študentom lekárskej fakulty, aby sa mohli o nás všetkých starať, a preto nás s Charliem tak bavilo viesť Berkshire.
V Amerike sú všelijaké bohaté verejné spoločnosti a istotne existujú prípady, keď niekto v nejakej rodine zarobil veľa peňazí a venuje ich alebo veľkú časť z nich na dobročinnosť, napríklad Waltonovci vo Walmarte a určite aj Bill Gates v Microsofte.
Berkshire je špeciálna tým, aký veľký počet jej akcionárov po celých Spojených štátoch prispel miestnym charitatívnym organizáciám sumou 100 miliónov dolárov či viac, pričom ľudia o tom zvyčajne nevedia. Domnievam sa, že máme takých mnohonásobne viac než ktorákoľvek iná verejná obchodná spoločnosť v krajine.
Myslím, že nenájdete žiadnu spoločnosť, v ktorej by skupina akcionárov, ktorí nie sú navzájom prepojení, urobila niečo podobné ako Ruth pred pár týždňami, len aby si zamenili kúsok papiera, ktorý majú odložený už päť desaťročí, a sami si pritom dobre žijú.
Svojej rodine nič neodopreli, ale necítia potrebu založiť dynastiu alebo čosi také. Vracajú to späť spoločnosti a mnohí tak robia anonymne. Robia to v mnohých štátoch.
Máme veľmi veľa takýchto ľudí a budú ďalej pribúdať. Samozrejme, musia to byť takí, ktorí k nám prišli už dávno, alebo ich rodičia či starí rodičia, ale všetci si žijú dobre. Nič si neodopreli. Majú dva domy a sú známi vo svojej komunite, ale čo dosiahli a našetrili, to aj využili. Odopreli si konzum. Práve to úspory sú: odložený konzum.
Trochu to vracia vieru v ľudskosť, keď vidíte, že ľudia desiatky rokov v rodine odkladajú vlastný konzum, aby potom mohli niečo urobiť. A naozaj to urobia.
Vo výsledku môže 150 ľudí dostať možnosť žiť iný život a rôznym talentovaným ľuďom sa vďaka tomu podarí splniť si sen stať sa lekárom bez toho, aby sa museli horibilne zadlžiť, alebo čokoľvek iné.
Z môjho pohľadu ste medzi verejnými spoločnosťami jedinečnou skupinou akcionárov, pokiaľ ide o spôsob, akým ste odložili vlastný konzum, aby ste pomohli druhým, ale zároveň si žijete v pohode. Trvá to dlhé roky, ale môže sa z toho nazbierať naozaj niečo veľké.
Ruth sa pozrela na kúsok papiera, ktorý bol vlastne dokladom o nároku na produkciu druhých v budúcnosti. Povedala, že táto produkcia nepripadne jej, ale bude určená ďalším a ďalším skupinám ľudí na desiatky rokov dopredu.