Hoci Spojené arabské emiráty deklarujú svoju neutralitu, skutočnosť, že majú na svojom území americkú základňu, stačila na to, aby sa stali jedným z terčov iránskej odvety.
Pre milióny ľudí vyhľadávaný luxusný raj, centrum bohatstva, nevídaných investičných príležitostí a nekonečného relaxu. Svetový obchodný hub, najväčší dopravný uzol medzi Európou, Amerikou a Áziou, bezpečné a nedotknuteľné blízkovýchodné Švajčiarsko kombinujúce prepych orientálnych rozprávok s ohromujúcou supermodernou architektúrou. To všetko bol ešte donedávna Dubaj. Bol. Ale sa to zmenilo.
V dnešnej digitálnej dobe, keď má každý vo vrecku foťák a počítač v jednom a k tomu okamžitý prístup na všetky globálne sociálne siete, stačilo naozaj málo. Konkrétne prvých pár záberov na horiace balkóny tamojších všeobecne známych luxusných hotelov. Ako naschvál to, žiaľ, boli práve tie najznámejšie, ktorých unikátna architektúra celé roky dotvárala ikonickú panorámu Dubaja a nechýbala na nijakej turistickej fotografii.
Fairmont The Palm, postavený na slávnom dubajskom umelom súostroví v tvare palmy zvanom Palm Džumeira, a Burdž al-Arab so slávnym reliéfom štylizovanej plachetnice, neoficiálne stále jediný sedemhviezdičkový hotel na svete. Práve sem nešťastne dopadli zvyšky prvých zostrelených iránskych dronov a vytvorili na známych budovách (ne)vďačné kulisy apokalyptických záberov horiacich trosiek obklopených čiernym dymom.
Nie div, že ich okamžite prevzali všetky svetové médiá, hoci išlo o dobre ohraničené a vlastne malé požiare, ktoré hasiace jednotky obratom zlikvidovali. Potom sa ozvali výbuchy na letisku. Potom prišli ďalšie detonácie, explózie a vzduch presýtil strelný prach. Potom Dubaj uzavrel svoj vzdušný priestor.
A stovky tisíc ľudí, ktorí sem prišli za superluxusnými zážitkami, za ktoré sa platia státisíce korún aj dolárov, medzi nimi aj niekoľko tisícok českých turistov, boli niekoľko nocí po sebe nútené prespávať v hotelových garážach, na evakuačných schodiskách, v chodbách alebo v autobusoch na nekonečnej, mnohohodinovej kalvárii púšťou smerom k ománskemu letisku Maskat, krátko po útokoch načas jedinému miestu v regióne, odkiaľ bolo možné odletieť do Európy.
Najmä ak ste s malými deťmi na rukách nechceli ďalej nečinne prihliadať na povestnú spoľahlivosť dubajského protivzdušného systému, ktorý fungoval skutočne úplne špičkovo, takže na zem dopadali stále len malé kusy dronov, a nie celé drony. Médiá na celom svete sa okamžite začali plniť fotografiami, amatérskymi zábermi, očitými svedectvami turistov, ktorí sa často mnoho dní márne pokúšali Dubaj opustiť. Sociálne siete prekypovali dramatickými dubajskými reelsmi.
To bol začiatok marca. Hoci Spojené arabské emiráty naďalej deklarujú svoju neutralitu a do prebiehajúcej vojny sa samy nijako nezapojili, neútočia na Irán ani neposkytli USA a Izraelu nijakú formu vojenskej či logistickej podpory, skutočnosť, že majú na svojom území americkú základňu, stačila na to, aby sa stali jedným z terčov iránskej odvety.
Od začiatku konfliktu v sobotu 28. februára vyslal Irán na Emiráty najmenej 350 balistických rakiet, 15 striel s plochou dráhou letu a viac než 1 800 dronov a tieto čísla rastú každým dňom, pretože iránske údery na krajinu sa stále neskončili – minimálne nie do posledného marcového týždňa a uzávierky tohto vydania Forbesu.
„Keď vojna vypukla, bola som práve na lodi s kamarátmi, kde sme oslavovali kolegove narodeniny. A zrazu sa ozvala rana a trosky nejakej rakety spadli do mora, priamo vedľa nás,“ zverila sa Lukášovi Vojáčkovi, reportérovi Forbesu pôsobiacemu v Dubaji, Češka Jana Zapletalová. Tá tam pracuje ako zástupkyňa riaditeľa v realitnej kancelárii haus & haus a pred dvoma mesiacmi vyjednala obchod za takmer dve miliardy korún – v prepočte 82 miliónov eur.
„Bolo to prvýkrát za päť rokov, čo tu žijem, keď som sa v Dubaji naozaj bála,“ opisuje Zapletalová. Zároveň však dodáva, že pevne verí bezpečnostným zložkám štátu. Viac než 90 percent útokov sa totiž protivzdušnej obrane naozaj darí zlikvidovať. Nebezpečenstvo v meste tak hrozí najmä od padajúcich trosiek už zostrelených objektov.
Hoci ani tie dosiaľ v Dubaji nespôsobili výraznejšie škody, riziko nemožno podceňovať. V súvislosti s iránskym bombardovaním už v krajine za uplynulé štyri týždne podľa oficiálnych údajov miestnych úradov zahynulo 10 ľudí a viac než 160 utrpelo zranenia. Rakety a drony navyše zjavne nemieria iba na vojenské ciele, keďže niektoré dopadli práve aj do obytných štvrtí a populárnych turistických rezortov.
(Na tomto mieste zároveň uveďme, že Emiráty nie sú demokratický režim, všetky uvedené čísla zverejňujú miestne úrady a miestne médiá ich v nijakom prípade nesmú nijako spochybňovať. Zverejnené fakty nemožno nezávisle overiť.)
Podobné, občas aj desivejšie incidenty teraz zažíva Dubaj denne. V polovici marca boli zasiahnuté a viditeľne poškodené dve výškové budovy vo finančnej štvrti Dubai International Financial Centre. Týždeň po tom zranil dronový útok štyri osoby v blízkosti dubajského letiska. O pár dní neskôr zahynul v rezidenčnej štvrti Al Barša pakistanský vodič po tom, ako na jeho automobil dopadli trosky zostreleného objektu.
Dnes už nijaké ďalšie fotografie skazy nevidíme. Nie že by k ďalším incidentom nedochádzalo, neďaleko dubajského letiska sa ďalšia explózia znovu ozvala aj v treťom marcovom týždni, keď kamikadze dron typu šáhid zasiahol palivovú nádrž menej než kilometer od hlavného terminálu.
To bolo následne celé na šesť hodín uzavreté, čo spôsobilo, že sa vo vzduchu museli otočiť aj lietadlá z takých vzdialených miest, ako je Austrália, a všetky štarty boli pozastavené. Nové fotografické materiály zachytávajúce dubajskú skazu už však neuvidíte, pod hrozbou vysokých trestov je totiž prísne zakázané akékoľvek zhotovovať. Dokonca už dochádza aj k zatýkaniu ľudí.
OLE MARTIN WOLD
Fly Dubai?
Emirátske úrady sa snažia robiť všetko pre to, aby štát nestratil desaťročia budovanú povesť bezpečného prístavu. Prezident krajiny a vládca emirátu Abú Zabí Muhammad ibn Zájid Ál Nahján vo verejnom prejave uistil obyvateľov aj návštevníkov, že urobí všetko pre to, aby ich ochránil. Úrady však zároveň obratom prísne zakázali zverejňovať akékoľvek videá a fotografie z útokov, preto ani tento text neobsahuje nijaké fotografie, náš kolega je stále v Dubaji.
Nariadenie sa týka aj všetkých zahraničných turistov a ich súkromných sociálnych sietí. Za porušenie daného nariadenia hrozí vysoká pokuta až 200-tisíc dirhamov, teda zhruba 50-tisíc eur. Niektorí cudzinci žijúci na území Spojených arabských emirátov už boli pre toto previnenie aj zatknutí, časopis Time písal na konci marca o približne stovke zatknutých ľudí z rôznych štátov sveta.
Aktuálne je na mieste tiež prísne zakázané používanie súkromných dronov. Emiráty a najmä Dubaj, kde na ropu prvýkrát narazili v roku 1966, čo odštartovalo jeho masívny rast, sa dlhé roky úspešne snažili zbaviť svoju ekonomiku závislosti od ťažby fosílnych palív a jej kľúčovým motorom majú aj do budúcna byť najmä zahraničné investície a cestovný ruch. Oboje stojí na reputácii. A tá teraz utrpela hlbokú ranu.
Svetové médiá upozorňujú, že každý deň vojny pripravuje turistický sektor na Blízkom východe až o 600 miliónov dolárov, teda 513 miliónov eur. Nehovoriac práve o reputačných dôsledkoch, ktoré v tejto chvíli môžeme len odhadovať. V tejto súvislosti je kľúčové pripomenúť, že približne 90 percent obyvateľov Spojených arabských emirátov tvoria prisťahovalci.
Konkrétne Dubaj sa môže pochváliť aj jednou z najväčších populácií dolárových miliardárov na svete. Žije tu napríklad ruský podnikateľ a zakladateľ Telegramu Pavel Durov alebo britský finančník Michael Platt. Riziko veľkého odlivu ľudí a zahraničného kapitálu je teda v Emirátoch oveľa vyššie než v iných vojnou zasiahnutých krajinách. A práve tu sa vynára len jeden z mnohých dielikov súčasného náhleho reputačného problému emirátu.
Dubajský vládnuci režim bol dosiaľ v časoch mieru a prosperity vykresľovaný aj všeobecne vnímaný ako unikátny prípad v podstate bezstarostnej a na silný ekonomický výkon orientovanej prozápadnej demokracie, luxusnej mierumilovnej apolitickej oázy uprostred arabského sveta.
Nad kokteilom pri jednom z 57 superluxusných bazénov svojho hotela napokon človek konkrétne štátne zriadenie, prípadné porušovanie ľudských práv či neexistenciu slobodných nezávislých médií priateľského emirátu až tak nerieši, keďže hlavným ľudským právom je tu program All Inclusive Ultra Premium zahŕňajúci neobmedzenú konzumáciu značkového alkoholu, výber zo stoviek à la carte reštaurácií, nekonečné nákupy v desiatkach obrovských flagship storov najslávnejších módnych značiek sveta, lyžovačku na umelej zjazdovke a luxusné zážitky od špičkového wellness až po neobmedzené služby osobného komorníka a vlastnú limuzínu so súkromným vodičom 24/7.
Uprostred bezprecedentnej geopolitickej krízy však Dubaj veľmi rýchlo pripomenul svoju pravú podstatu tradične konzervatívneho konštitučného moslimského emirátu fungujúceho ako absolútna dedičná monarchia, kde neexistujú ani politické strany, ani slobodné voľby, ktorého právny systém funguje na báze autokracie a kde je oficiálnym a dominantným náboženstvom islam.
Hoci je Dubaj preslávený ako veľmi kozmopolitný a mimoriadne tolerantný k iným vierovyznaniam a k turistom pristupuje liberálnejšie než okolité emiráty, stále sa riadi islamským právom a tradíciami všeobecne známymi pod pojmom šaría. Samozrejme, toto všetko platilo už pred pádom prvého iránskeho dronu. A iste, dajme si to na misky váh.
Čo je nejaká šaría proti, čítajte pozorne, nulovej dani z príjmu fyzických osôb, nijakému zdaneniu miezd a platov, nulovej dani z kapitálových výnosov, nijakej dani z predaja nehnuteľností a akcií, free zone pre spoločnosti, keď firmy registrované vo voľných zónach môžu využívať úplné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb za určitých podmienok, napríklad pri obchodovaní mimo Spojených arabských emirátov.
Ďalej nijaká zrážková daň, dividendy a úroky posielané do zahraničia nie sú zdanené. A aj keď tu existuje symbolická päťpercentná DPH, pre turistov funguje systém úplného vrátenia dane, tax free, nech si kúpite, čo chcete. Vážne – kto by tu riešil nuansy islamského práva, ešte jedno kolo Dom Pérignon Luminous Edition pre všetkých!
Nie div, že prvé ohlasy na nešťastné dronové útoky Iránu na centrum Dubaja a jeho prosperitu boli zo sveta biznisu skôr vlažné a snažili sa situáciu upokojiť. Či už od investorov, realitných maklérov, alebo napríklad právnických firiem, ktoré v regióne pôsobia, je cítiť, asi pochopiteľne, skôr vyčkávaciu taktiku, pretože panika, samozrejme, nie je namieste – a ničomu by nepomohla.
Lenže vo vzduchu je stále cítiť strelný prach, ako priamo z Dubaja hlási náš redakčný kolega Lukáš Vojáček, ktorý tam s rodinou dlhodobo žije. A na hluk spôsobovaný protivzdušnou obranou krajiny, ktorá statočne odráža jednotlivé iránske útoky, sa vraj tiež ťažko zvyká.
„Na mieste, kde spravidla celoročne panuje mimoriadne teplo a sucho, je už od druhej polovice marca prakticky stále zamračené a nepríjemne. Posledné dni aj naozaj silno prší, čo na Arabskom polostrove nie je práve obvyklé. Akoby počasie odrážalo súčasnú pochmúrnu atmosféru v inak rušnej a bohatstvom prekypujúcej metropole,“ opisuje náš spravodajca v Dubaji.
Situácia je komplikovaná aj tým, že tam neexistuje klasická kanalizácia, pri intenzívnom daždi teda skúšanému emirátu teraz hrozia aj rozsiahle povodne. V poslednom marcovom týždni preto bola v Dubaji v každom prípade vydaná aj oficiálna výstraha.
„Vo vzduchu je navyše stále cítiť štipľavý chemický zápach zo zostrelených rakiet a občas vám nad hlavou preletí stíhačka. Na displeji mobilného telefónu sa vám potom niekoľkokrát za deň, a často aj v noci, objaví výstražné hlásenie s pokynom: ,Okamžite sa ukryte v najbližšej budove a nepribližujte sa k oknám, dverám a otvoreným priestorom. Vyčkajte na ďalšie pokyny.ʻ Následne sa buď nestane nič, alebo začujete vzdialenú explóziu, načo vás mobil informuje, že sa môžete vrátiť k svojim bežným denným aktivitám,“ reportuje z Dubaja Lukáš Vojáček.
Turisti počas iránskych útokov odchádzali z Dubaja po tisícoch, skôr 10-tisícoch, zväčša tak rýchlo, ako to počas štyroch týždňov od prvých útokov dovolili možnosti repatriačných letov a občasné uzavretie vzdušného priestoru. A nepríjemné otázky sú namieste.
Ako často chcete za štyritisíc a viac eur za noc prespávať po opakovaných výstražných hláseniach na schodisku či v podzemnej garáži, nehovoriac o tom, že zásah vyššej moci, čo je aj nečakaná vojenská intervencia cudzieho štátu, vám zrejme nijaká poisťovňa na svete nepreplatí? Ako často chcete čítať titulky o explóziách, detonáciách a výbuchoch, keď si vyberáte destináciu, kde si chcete predovšetkým oddýchnuť?
A nejde len o turistický priemysel a dovolenkovanie. Aj mnohé západné finančné inštitúcie z bezpečnostných dôvodov evakuovali svojich zamestnancov nielen zo Spojených arabských emirátov, ale aj z ďalších štátov Perzského zálivu takmer okamžite po tom, ako Iránske revolučné gardy oznámili, že terčom ďalších útokov sa cielene stanú najmä banky a technologické spoločnosti s nejakými väzbami na USA.
Ďalšie firmy nariadili zamestnancom prácu striktne z domu. Svoje pobočky v Dubaji preventívne uzavreli PwC či Deloitte, PwC takto uzavrela aj kancelárie v Saudskej Arábii, Kuvajte a Bahrajne. Krízové plány v Dubaji aj ďalších emirátoch okamžite aktivovali aj Goldman Sachs, Citigroup, J.P. Morgan, UBS či BNP Paribas. Banka HSBC dočasne uzavrela aj svoje tri pobočky v Katare.
Napriek optimistickým predpovediam prezidenta Trumpa a jeho ministra obrany Peta Hegsetha nenastali, aspoň zatiaľ, v Teheráne ani tie najmenšie náznaky akejkoľvek zmeny vládnuceho režimu. Predovšetkým však súčasná kríza svetu pripomenula jednu nepríjemnú skutočnosť: aké zraniteľné sú Spojené arabské emiráty a ich susedia voči Iránu. Dubaj, samozrejme, žije ďalej.
Väčšina obchodov, hotelov a reštaurácií zostáva otvorená. Taxíky a doručovacie služby fungujú normálne. Na rozdiel napríklad od Ukrajiny tam podľa nášho reportéra nedochádza ani k výpadkom elektriny či internetu. Uzavreté sú len niektoré obľúbené turistické atrakcie a zábavné parky, napríklad Global Village. Školy a univerzity prešli na dištančné vyučovanie a aj niektoré firmy dovolili svojim zamestnancom pracovať z domu.
Archív
Czech Dubai!
V Dubaji pôsobí približne 200 českých firiem a dlhodobo tam žije okolo 1 500 krajanov. Spojené arabské emiráty predstavujú z pohľadu Česka aj pomerne zásadný exportný trh, ktorý navyše stabilne rastie. Kým pred štyrmi rokmi tam z Česka smeroval tovar za necelých 17 miliárd korún, čiže 700 miliónov eur, vlani už to bolo o viac než šesť miliárd viac, čo SAE v rebríčku exportných trhov radí na 27. miesto.
„Za významné možno považovať dlhodobé spolupráce v oblastiach priemyselných technológií, energetiky alebo letectva, prípadne aj novonadväzované spolupráce vo vesmírnych technológiách. Opomenúť však nemôžem napríklad ani dizajn či sklárstvo,“ hovorí Stefani Neymon Myslovich, šéfka kancelárie CzechTrade v Spojených arabských emirátoch.
Práve česká sklárska firma Lasvit, ktorú pred takmer 20 rokmi založil Leon Jakimič, už má v Dubaji na konte nielen množstvo mimoriadne náročných realizácií v luxusných hoteloch, ako sú W Dubai The Palm, Grand Plaza Mövenpick, Renaissance Downtown Hotel, Palazzo Versace Hotel alebo Ritz-Carlton Steakhouse Restaurant, ale aj monumentálnu výzdobu slávneho supermoderného dubajského metra, konkrétne v staniciach BurJuman a Al Rigga.
Ďalšie impozantné realizácie má Lasvit aj v iných častiach regiónu – v Kuvajte vyzdobili hotel Four Seasons, rovnako ako Four Seasons v saudskoarabskom Rijáde, ďalšie zákazky má Lasvit aj v Ománe, Abú Zabí, Bahrajne či Jordánsku. Vo všeobecnosti ide o naozaj náročné a majestátne veľkoformátové svetelné inštalácie z českého skla, ktoré sú na Blízkom východe v súčasnosti skutočne mimoriadne obľúbené.
Leon Jakimič vidí súčasnú situáciu v Dubaji zatiaľ skôr optimisticky: „Blízky východ sledujeme veľmi pozorne, pretože pre Lasvit je to jeden z kľúčových regiónov. V Dubaji máme množstvo realizácií – od verejných projektov až po hotely a súkromné rezidencie –, takže sme v pravidelnom kontakte so svojimi partnermi aj klientmi na mieste. Geopolitické napätie v regióne, samozrejme, sledujeme. Zároveň však verím, že Dubaj má mimoriadnu schopnosť sa z podobných situácií rýchlo otriasť. Už v minulosti viackrát ukázal veľkú odolnosť – a myslím si, že aj tentoraz sa čoskoro vráti do svojho tempa,“ verí Jakimič.
Reakcie ďalších zástupcov českých firiem na súčasnú situáciu v Dubaji sú skôr zmiešané. Niektorí z krajiny odleteli bezprostredne po vypuknutí konfliktu, najčastejšie pre obavy o rodinných príslušníkov. Iní to majú v pláne v najbližšom čase.
„Už som v Česku. Situácia vo štvrti, kde som bývala, nebola bezpečná,“ oznámila Forbesu v treťom marcovom týždni Stefani Neymon Myslovich z agentúry CzechTrade. „Firma sa nás odtiaľto snaží dostať, ako to pôjde, ale zatiaľ sú lietadlá plné,“ reagoval v čase vzniku tohto článku zástupca ďalšieho domáceho podniku v Dubaji, ktorý si neželal byť menovaný. Mnohí Česi sa však rozhodli v Perzskom zálive zatiaľ zostať.
„Ak by sa bezpečnostné alebo ekonomické podmienky zásadne zmenili, samozrejme, reagovali by sme na to, no súčasný vývoj vnímam ako dočasnú eskaláciu, nie ako dlhodobú destabilizáciu regiónu,“ hovorí Jitka Stubbington, ktorá v meste vedie pobočku Českej mincovne. Naponáhlo majú teraz v regióne zástupcovia najväčších českých advokátskych kancelárií a family offices.
„Priame zastúpenie v Dubaji máme už od vzniku One Family Office v januári 2024. Sme členom prestížnej asociácie arabských nekráľovských family officov. Vďaka pôsobeniu v Dubaji, ako jednom z kľúčových svetových finančných centier porovnateľných s americkými či Londýnom a Frankfurtom, máme prístup ku globálnym investíciám do najlepších svetových fondov,“ hovorí pre Forbes Jaroslav Havel, riadiaci partner One Family Office, ktorého dubajská pobočka poskytuje na mieste českým aj slovenským klientom komplexnú strategickú podporu.
„Vďaka nadštandardným vzťahom v ekosystéme family officov a priamym väzbám na globálne private equity, venture kapitál a hedgeové a realitné fondy máme prístup k investičným príležitostiam, ktoré sú bežne nedostupné,“ vysvetľuje Havel. „Súčasnú bezpečnostnú situáciu v regióne sledujeme rovnako ako celý investorský svet. V obdobiach zvýšenej geopolitickej neistoty, vyššej volatility aj emotívnych reakcií časti trhu sa skúsení investori snažia situáciu vnímať predovšetkým v kontexte dlhodobej stratégie,“ uvádza Havel.
Udalosti však rozhodne nezľahčuje: „Je prirodzené, že akýkoľvek bezpečnostný incident v regióne vyvoláva otázky o stabilite a bezpečnosti. Z dlhodobého pohľadu je však dôležité vnímať, že reputácia finančných centier sa zvyčajne nevytvára ani nezaniká v horizonte jednotlivých udalostí. Z investičnej stránky tak súčasné dianie opäť pripomína základný princíp – diverzifikovať aktíva naprieč regiónmi, menami aj triedami aktív a pracovať s rizikom systematicky, nie reaktívne.“
Podobný pohľad má Petr Michal, spoločník advokátskej kancelárie Portos: „Dopyt od klientov, ktorí majú záujem podnikať v Spojených arabských emirátoch alebo tam už pôsobia, sa v posledných rokoch výrazne zvýšil. Dubaj sa pre mnohých stredoeurópskych podnikateľov a investorov stal prvým vstupným bodom do regiónu a my sme mali ambíciu túto potrebu kvalitne pokryť. Zároveň sme identifikovali príležitosť ponúknuť niečo, čo na trhu chýba: kombináciu silného partnerstva, fyzického zázemia na mieste a znalosti stredoeurópskeho mindsetu s orientáciou v právnom systéme Spojených arabských emirátov,“ vysvetľuje advokát Petr Michal.
Pred panikou však spoločník advokátskej kancelárie Portos dôrazne varuje: „Situáciu sledujeme veľmi pozorne. Máme v regióne klientov aj partnerov. Rozhodne však nepodliehame panike. Sledujeme nielen mediálne výstupy, ale aj oficiálne stanoviská, a to, samozrejme, vrátane informácií českého Ministerstva zahraničných vecí, ktoré pre Spojené arabské emiráty vydalo sprísnené cestovné odporúčania. Berieme to vážne a premietame to aj do odporúčaní svojim klientom aj partnerom, ktorým sme v tomto smere plne k dispozícii. Riešime pre nich otázky platnosti zmlúv, poistenia alebo zmluvných doložiek pre prípad vyššej moci, v prvom rade však ide o ich bezpečnosť,“ dodáva.
Ďalší zástupcovia českých firiem v Dubaji sa snažia o podobný optimizmus – no zároveň aj o to, zabezpečiť svojich klientov na mieste. „Vzhľadom na to, že nám teraz volá veľa klientov a potrebujú našu pomoc, nezdá sa mi zodpovedné, aby som odišla a nechala ich v tom. Takže odchod neplánujem. V Dubaji je stále bezpečne,“ pridáva sa Jana Zapletalová z realitky haus & haus s tým, že, pochopiteľne, záleží aj na tom, ako dlho bude konflikt trvať.
„Dubaj má však za sebou množstvo kríz, po ktorých sa vždy vrátil ešte silnejší, takže verím, že tak to bude aj v tomto prípade,“ dodáva Češka s nádejou. Podobne to vidí aj ďalšia Češka žijúca a pracujúca v Dubaji, Zuzana Růžičková, manažérka expanzie a akvizícií architektonického ateliéru Tempus Design:
„Aktuálne v Dubaji našich ľudí máme a podľa ich informácií sa cítia v bezpečí. Po niekoľkých dňoch šoku sa v podstate všetko pomaly vrátilo k normálnemu fungovaniu a ľudia sa z home officu vracajú späť do kancelárií. Dubaj bol vždy vnímaný ako veľmi bezpečné miesto pre investície a to sa zatiaľ nemení. Našimi klientmi sú predovšetkým developeri, takže dočasný pokles dopytu na realitnom trhu priamo neovplyvní našu súčasnú činnosť, môže to však mať vplyv na počet nových projektov, ktoré sa budú uvádzať na trh.“
Růžičková verí, že ak sa nejaký dosah na investíciách do nehnuteľností v Dubaji prejaví, pôjde skôr o zmenu štruktúry zákazníkov. Teraz budú podľa nej viac nakupovať investori za zvýhodnené ceny a po upokojení situácie sa opäť vráti klasické investovanie jednotlivcov.
„Neočakávame, že by súčasná situácia mala nejaké dlhodobé dosahy na záujem o investície v Dubaji. Za posledných 20 rokov sa z Dubaja stalo veľkomesto, ktoré k sebe z celého sveta priťahuje manažérov, investorov, špičky z jednotlivých odborov. Interiéry rezidenčných a investičných projektov, na ktorých v Dubaji s developermi pracujeme, pokračujú ďalej podľa plánu.
Ide o dlhodobé projekty, ktoré od prvých návrhov po finálnu realizáciu bežne trvajú 24 mesiacov. Naši klienti sú ľudia, ktorí na mieste investujú milióny dolárov. Vzhľadom na to, že ani nadnárodní developeri, s ktorými spolupracujeme, nemajú v dlhodobom horizonte nejaké obavy z poklesu budúcich predajov, som presvedčená, že ani naše aktivity tu nebudeme musieť obmedzovať. Po skončení konfliktu skôr naopak,“ nešetrí Růžičková optimizmom.
Lukáš Vojáček
Kúp Dubaj?
Ako to teda s Dubajom a jeho realitným biznisom vyzerá práve teraz? Ešte pred niekoľkými týždňami vyzeral tamojší trh s nehnuteľnosťami skutočne nedotknuteľne. Do 28. februára tohto roka Dubaj zažíval svoju zlatú éru, objem transakcií dosahoval rekordné hodnoty, ceny sa oproti obdobiu pred pandémiou covidu takmer zdvojnásobili a medzimesačný rast cien bol do konca minulého roka nepretržitý celých 62 mesiacov po sebe.
Zahraniční investori pumpovali do trhu v Dubaji peniaze historicky nebývalým tempom. Potom však vypukla vojna a všetko sa zmenilo. A vyzerá to, že zmena sa týka aj záujmu investorov z Česka, ktorých dopyt vlani tiež rástol závratným tempom. Skôr než sa pozrieme na dubajský trh očami českého investora do nehnuteľností alebo optikou ľudí, ktorí mali Dubaj ešte nedávno za svoj bezpečný dovolenkový prístav, hodí sa najprv pripomenúť kontext, v ktorom rakety a drony začali nahlodávať ilúziu investorského neba.
Vlani dosiahol trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami v Dubaji opäť nové rekordy. Rástol objem transakcií, ktorý sa vlani zastavil na čísle 205 400, čo znamenalo medziročný nárast o 18 percent. Ešte významnejší bol však rast celkovej hodnoty predajov. Tá vzrástla na 544,2 miliardy dirhamov, približne 127 miliárd eur, teda medziročne o 25 percent viac.
Práve rast hodnoty, ktorý prevýšil nárast objemu transakcií, naznačuje, že stúpali aj ceny a že sa trh čoraz viac posúval k luxusnejšiemu segmentu. Potvrdzuje to aj minuloročný rekord celkovo 500 transakcií s cenovkou nad 10 miliónov amerických dolárov. Luxusné nehnuteľnosti pre bohatých investorov totiž boli až doteraz pre Dubaj kľúčové.
Kým ceny v bežnom segmente vykazujú stabilný a postupný rast, hodnoty v prémiovom segmente prudko zrýchľovali. Dubaj sa skrátka stal magnetom pre tých najmajetnejších. Napríklad 21. najbohatší človek sveta a najbohatší Ind Mukeš Ambani si v roku 2022 kúpil na umelom ostrove Palm Džumeira vilu s rekordnou cenou 163 miliónov amerických dolárov.
Nehnuteľnosti v Dubaji majú aj celebrity ako David a Victoria Beckhamovci, športovci Roger Federer alebo Cristiano Ronaldo či kryptomiliardár a zakladateľ Binance Changpeng Zhao. Mimochodom, luxusnú vilu v Dubaji vlastní podľa agentúry Bloomberg aj nový najvyšší vodca Iránu Modžtabá Chámeneí, ktorého realitné portfólio zahŕňa aj prémiové nehnuteľnosti v Európe.
Od zvučných mien však späť k číslam okolo dubajského trhu. Jeho motorom je najmä nová výstavba. Za celý rok 2025 spustili developeri v Dubaji 648 nových projektov, čo znamená jeden nový projekt vo výstavbe každých 13,5 hodiny. A práve nové projekty zaujímajú realitných investorov najviac. V predpovediach na rok 2026 sa už však začali objavovať aj názory, že dôjde k cenovým korekciám najmä pri lacnejších nehnuteľnostiach.
Napríklad poradenská spoločnosť Savills hovorila vo svojej analýze trhu o potenciálnom prebytku rezidenčných nehnuteľností, ktorý môže ťahať ceny nadol. To však neplatilo pre luxusné vily a apartmány v prestížnych lokalitách. Tam sa očakával dopyt prevyšujúci obmedzenú ponuku, a teda ďalší rast cien. Dubajský realitný trh zároveň nefunguje izolovane. Je úzko prepojený s regionálnym turistickým priemyslom, ktorý živí krátkodobé prenájmy aj investície do hotelierstva.
To všetko teraz čelí veľkej neistote. A hoci je trh s nehnuteľnosťami vo všeobecnosti pomerne pomalé odvetvie a mnohé trendy sa doň premietnu až po istom čase, už teraz sú zjavné rany, ktoré dubajská realitná oáza dostáva. Podľa denníka Financial Times boli po útokoch na Spojené arabské emiráty pozastavené niektoré veľké transakcie s nehnuteľnosťami a potenciálni kupci sa začali od predajcov lukratívnych pozemkov dožadovať zliav.
Jeden inštitucionálny investor napríklad stiahol ponuku v hodnote stoviek miliónov dolárov na logistický park v Džebel Alí, prístavnom meste v dubajskom emiráte, ktoré tvorí takmer štvrtinu dubajskej ekonomiky a ktoré bolo v uplynulých týždňoch zasiahnuté iránskym útokom. Aktuálne sa v Dubaji nehnuteľnosti bežne ponúkajú so zľavou okolo 15 percent.
Počas prvých 12 dní mesiaca marec navyše podľa analýzy Goldman Sachs medziročne klesol objem realitných transakcií v Spojených arabských emirátoch o 37 percent a medzimesačne o 49 percent. Že sa niečo deje, je zjavné aj na niektorých ekonomických ukazovateľoch. Napríklad nehnuteľnostný index dubajskej finančnej burzy sa od začiatku konfliktu do polovice marca prepadol o 30 percent, čo vymazalo všetky zisky dosiahnuté v roku 2025.
Pokles hlásili aj dubajskí realitní giganti Emaar a Emaar Development, ktorí už v prvom týždni od útoku zaznamenali straty vo výške 4,71 a 4,89 percenta. Od začiatku vojny už akcie Emaar Properties na dubajskej burze dokonca stratili viac než 26 percent svojej hodnoty. A nervozitu pocítili aj menší investori z Česka. Ich počet pritom v poslednom období stabilne rástol.
Podľa údajov realitnej kancelárie Rellox, ktorá sa špecializuje na predaj nehnuteľností v zahraničí a je aktívna na viacerých trhoch vrátane Dubaja, kde pôsobí od roku 2014, bola metropola pri Perzskom zálive vlani treťou najobľúbenejšou zahraničnou destináciou českých investorov po Taliansku a Rakúsku. Potvrdzujú to aj ďalšie veľké realitné kancelárie, ktoré Dubaj zaradili do svojej ponuky.
„Dubaj sa stal pragmatickou investičnou voľbou, najmä po vpáde Ruska na Ukrajinu, keď veľká časť našich klientov prestala považovať Európu za bezpečnú a hľadala plán B mimo EÚ,“ hovorí Jana Kasardová z realitnej kancelárie Luxent. Najväčší záujem mali podľa nej českí investori o off-plan projekty, teda nehnuteľnosti vo výstavbe, a často v prémiových lokalitách.
„Absolútnym hitom posledných rokov sa potom stali takzvané branded residences, teda luxusné byty pod hlavičkou svetových značiek, ktoré majetným Čechom ponúkali nielen výborné zhodnotenie, ale aj obrovskú prestíž,“ dodáva. Lenže to bolo v čase, keď trosky vojnových dronov ešte nezasiahli fasádu hotela Burdž al-Arab a na dennom poriadku neboli explózie rakiet. Podľa zástupcov realitných kancelárií, s ktorými Forbes hovoril, teraz ich klienti zatiaľ skôr nervózne vyčkávajú.
„Zatiaľ sa nám stal jeden prípad, že klient chce odstúpiť od transakcie. Drvivá väčšina ľudí, ktorí sú v procese kúpy, však vyčkávajú, ako sa situácia vyvinie. To isté ľudia, ktorí už nehnuteľnosť v Dubaji vlastnia a užívajú. Nikto z nich nás zatiaľ nekontaktoval s požiadavkou predaja,“ zhrňuje svoju skúsenosť CEO Relloxu Jan Rejcha. Podľa Jany Kasardovej by sa reakcie dali rozdeliť do dvoch skupín. Časť klientov s investíciou vyčkáva. „Je to prirodzený psychologický efekt,“ myslí si Kasardová.
„Strategickí investori však stále veria, že región Perzského zálivu má vďaka svojej vízii života po rope taký silný fundament, že ho lokálne geopolitické otrasy nemôžu dlhodobo vykoľajiť,“ dopĺňa. Mimo oficiálnych odpovedí však z dubajského trhu znejú o niečo krízovejšie hlasy. Podľa jedného zdroja z realitného prostredia je dopytov po rýchlom predaji nehnuteľnosti v Dubaji výrazne viac. A zároveň sa klienti pýtajú, akú náhradu za svoju dubajskú nehnuteľnosť môžu čo najskôr kúpiť v Prahe, ktorá sa im teraz v očiach znova stala pokojnou a bezpečnou lokalitou.
„Týka sa to najmä nekvalifikovaných investorov, ktorí kupovali buď pre seba, alebo s prísľubom nejakého pekného výnosu. A pozerajú sa na to viac emotívne,“ dopĺňa zdroj Forbesu, ktorý si neželal byť menovaný. Návrat investorov z Dubaja do domoviny sa netýka len Prahy. Napríklad na marcovom veľtrhu MIPIM v Cannes, ktorý býva každý rok najväčším a najvýznamnejším realitným podujatím, sa budúcnosť Dubaja v kuloároch tiež riešila.
„To, čo zaznelo napríklad od niekoľkých britských kolegov, bolo, že si bohatí expati možno uvedomia, že Dubaj nie je až taký bezpečný, ako sa proklamovalo, a niektorí sa vrátia do Londýna,“ tlmočil Forbesu atmosféru v Cannes zástupca jedného významného českého developera. Práve reputácia Dubaja, ktorá teraz rozhodne utrpela, je to, čo tamojší realitný trh ovplyvní asi najviac.
„Aj keby sa tá vojna zajtra zastavila, čo sa nestane, tak podľa môjho názoru Dubaj už ďalších povedzme 30 rokov nezíska späť ten status bezpečného sveta, kam môžu v pokoji smerovať peniaze zo všetkých kútov planéty,“ myslí si developer Milorad Mišković, ktorý v minulosti pôsobil ako poradca najväčšieho dubajského developera Emaar Properties pri kúpe portfólia hotelov na chorvátskom ostrove Hvar od CPI Property Group Radovana Vítka.
Získať späť dôveru bude podľa Miškovića pre Dubaj veľmi ťažké. Zároveň sa okrem domácich destinácií otvára príležitosť pre iné investične zaujímavé zahraničné lokality, ktoré teraz, po vytriezvení z predstavy, že Dubaj je predsa len stále ešte Blízky východ, a nie Monako, pôsobia lákavejšie. Dá sa očakávať, že časť ľudí, ktorí mali záujem o kúpu nehnuteľnosti v Emirátoch, sa teraz preorientuje inde.
„V Relloxe za posledné dva týždne vnímame zvýšený záujem o Španielsko, ale asi je ešte predčasné hovoriť, že ide o nejakú zásadnejšiu zmenu záujmu,“ hovorí Jan Rejcha. Podľa Radmily Posadovej, ktorá na španielskom pobreží Costa del Sol predáva pod hlavičkou SKA Reality prémiové nehnuteľnosti záujemcom z Česka, teraz nijaký výraznejší nájazd na španielske nehnuteľnosti pri mori nepríde.
„Myslím si, že ľudia, ktorí mierili do Dubaja, sú trochu iná klientela než tí, ktorí kupujú napríklad práve na Costa del Sol. Nejaké percento to však nakoniec byť môže,“ hovorí Posadová. „Niektorí si možno uvedomia, že tie európske podmienky, právny rámec alebo vymožiteľnosť práva sú vlastne cenné. Mnohí ľudia, ktorí napríklad uvažovali, že si zaobstarajú niečo v Európe aj v Dubaji, dnes ten Dubaj úplne odstrihli, pretože pochopili, že je to trochu iný svet,“ dodáva.
Aj tí, ktorí sa rozhodnú svoje nehnuteľnosti radšej predať a zamieriť do bezpečnejšej destinácie, však môžu naraziť na problém, keď sa im bude veľmi ťažko hľadať kupec alebo budú musieť ísť s cenou výrazne nadol. Akékoľvek ťažkosti sa totiž prejavia najskôr na sekundárnom trhu, ktorý bol v Dubaji napätý ešte pred začiatkom vojny. Vzhľadom na masívnu výstavbu ratingové agentúry už vlani očakávali pokles cien na sekundárnom trhu a špekulanti, ktorí kúpili nehnuteľnosť s cieľom rýchlo na nej zarobiť, začínali mať s predajom problémy.
V niektorých lokalitách bola už pred vojnou ponuka tak presýtená, že sa z bytov v ponukách doslova stali ležiaky. A to sa teraz s útekom turistov aj investorov ešte prehĺbi. Kým pri nových a prémiových projektoch držia ceny developeri a ich marketing a pri vilách zase ich veľmi obmedzená ponuka, secondhandové ceny určuje čisto trh. Ak realitný boom ťahali v Dubaji off-plan predaje, za súčasným poklesom cien stoja, naopak, práve byty na sekundárnom trhu.
Pre Dubaj to však nie je prvá kríza, ktorá spôsobila závažnejšie otrasy na realitnom trhu. A z každej nakoniec tamojšie nehnuteľnosti vyšli posilnené. Počas globálnej finančnej krízy v roku 2008 klesli ceny nehnuteľností v Dubaji až o 60 percent. Mnohé mrakodrapy zostali rozostavané a počet nesplácaných záväzkov prudko vzrástol. Vláda vtedy reagovala rôznymi reformami a zo špekulatívneho dubajského trhu sa stal jeden z najtransparentnejšie regulovaných realitných trhov na svete, čo položilo základy pre stavebný boom v rokoch 2013 a 2014.
Ako existenčná hrozba pre trh spočiatku vyzerala aj pandémia covidu. Aj s tou sa však Dubaj vyrovnal a približne počas jedného roka sa trh plne zotavil. „Daňová a biznisová infraštruktúra Dubaja je z globálneho hľadiska stále unikátna. O tom, či definitívne stratí auru nedotknuteľného bezpečného prístavu, sa však rozhoduje práve v týchto dňoch, pretože kapitál je citlivý na neistotu,“ myslí si Jana Kasardová.
Ona sama má zainvestované v južnom Ománe a najväčšie obavy nemá ani tak z fyzickej deštrukcie budov či infraštruktúry. „Tou najväčšou hrozbou pre Dubaj a pre náš biznis je tieň rizika. Ak investori, biznismeni a turisti nadobudnú dojem, že sa región môže kedykoľvek opäť vznietiť a že z vojenských hrozieb sa stane nová norma, jednoducho sa sem vo veľkom nevrátia,“ hovorí.
V čase krízy sa však ponúka ešte jeden pohľad, a to čisto investičný bez akýchkoľvek emócií – teda kupovať, keď je trh dole. Tento o niečo optimistickejší pohľad ponúka riadiaca partnerka českej pobočky poradenskej spoločnosti Knight Frank Zdenka Klapalová:
„Osobne si nemyslím, že Dubaj skrachuje. Oni urobia všetko pre to, aby sa to nestalo. A možno práve z toho dôvodu je čas kúpiť si tam nejaký byt. Ja to teda neurobím, no pre niekoho to z investičného pohľadu môže byť zaujímavé, pretože likvidita toho trhu teraz bude určite nižšia.“
Lukáš Vojáček
Zbohom, Dubaj?!
K Dubaju má dlhoročný blízky vzťah aj investorka a podnikateľka Simona Kijonková. Skupina Packeta, vlastník Zásielkovne, ktorú Kijonková založila a pred časom ju s manželom úspešne predali, už dlhé roky pôsobí v Spojených arabských emirátoch vrátane Dubaja, kde má Packeta vlastnú entitu a prevádzkuje logistické služby.
V rámci tamojšieho trhu sa zameriavajú na doručovanie zásielok, e-commerce a v minulosti tam prezentovali aj technologické inovácie, napríklad drony. Do Dubaja Kijonková aj s rodinou pravidelne lieta takmer 20 rokov.
„V Dubaji som bola prvýkrát v roku 2008. Odvtedy sa tam pravidelne vraciam, pracovne aj súkromne. Často pre mňa bol prestupnou stanicou pri dlhších cestách. Postupne som ho však začala vnímať aj ako veľmi zaujímavé biznisové prostredie. Mala som tu firmu a Dubaj pre mňa bol vstupnou bránou na trhy Blízkeho východu. Fascinovala ma predovšetkým rýchlosť rozvoja a otvorenosť voči podnikaniu,“ opisuje pre Forbes Kijonková, ktorá ako jeden z hlavných reputačných pilierov emirátu menuje nielen podporu rozvoja biznisu, ale práve aj bezpečie.
„Dubaj som dlhodobo vnímala ako jedno z dôležitých centier svetových financií, investícií a obchodu. Zároveň je to pre mňa miesto, kam som vždy rada chodila aj s deťmi, taká kombinácia bezpečia, dobrej infraštruktúry a kvalitného zázemia pre život aj cestovanie. Je to destinácia, ktorá dokázala počas niekoľkých desaťročí vyrásť z regionálneho centra na globálny hub pre biznis, technológie aj turizmus,“ hovorí investorka.
Súčasnú situáciu v Dubaji sleduje s napätím: „Situáciu sledujem veľmi pozorne, a to nielen z biznisového, ale aj osobného záujmu. Geopolitika dnes ovplyvňuje ekonomiku oveľa viac než kedysi a investori ju musia brať do úvahy pri každom rozhodovaní. Ak by došlo k výraznejšej destabilizácii oblasti Perzského zálivu, mohlo by to mať okamžitý dosah na svetovú ekonomiku. Hovorím najmä o raste cien ropy a plynu, komplikáciách v globálnej leteckej doprave, výkyvoch na finančných trhoch a sekundárne aj o tlaku na infláciu či migráciu,“ pripomína niektoré riziká súčasného vývoja v regióne Perzského zálivu Simona Kijonková.
Kľúčová podľa nej bude rýchlosť, s akou sa situácia vyrieši. „Dubaj bol dlhodobo vnímaný ako stabilné a relatívne neutrálne centrum regiónu. Práve táto reputácia je jedným z hlavných dôvodov, prečo tam prúdi kapitál aj ľudia z celého sveta. Súčasné udalosti, prirodzene, môžu krátkodobo zvýšiť neistotu. Z dlhodobého hľadiska však bude kľúčové, ako rýchlo sa región dokáže stabilizovať,“ je presvedčená Kijonková.
Ďalšou z významných českých podnikateliek, ktorá pôsobí v oblasti luxusu aj developmentu a realít, je Tamara Kotvalová, majiteľka rodinnej spoločnosti Carollinum. Tá má k Dubaju osobne mimoriadne blízko a pravidelne sa tam vracia:
„Prvýkrát som do Dubaja zavítala v roku 2006. Vyhovoval mi priamy šesťhodinový let, v zime istota teplého počasia, skvelý servis s gastronomickými zážitkami. Začali sme sem chodiť s celou rodinou, bol to pre nás dostupný relax. Mne osobne sa páči, ako Dubaj stále pulzuje. Mám rada miestnu architektúru, a to aj napriek tomu, že sa mení doslova pred očami. Je to dynamické mesto a každý deň vyzerá úplne inak,“ približuje Kotvalová.
V emiráte bola aj tento rok. A hneď prvé iránske útoky na Dubaj zažila doslova na vlastnej koži – na prelome februára a marca bola v meste so synom a jeho priateľkou. Jej príbeh, nepríjemná osobná skúsenosť aj detaily o strachu, ktorý na mieste prežívala, sa – proti jej vôli – objavili aj v niektorých domácich bulvárnych médiách.
„My sme vtedy vôbec nevedeli, čo sa deje, od českej vlády, ministerstva ani ambasády sme nedostali nijaké informácie, hlavou sa nám preháňali tie najhoršie myšlienky. Do toho príde noc a vy idete spať oblečení v teplákoch, s pohotovostným batôžkom pri hlave a pasom vo vrecku. V tej chvíli pochopíte, aké je to byť vo vojne, že tí ľudia podvedome žijú v permanentnom strachu. Ja som sa ho zbavila až doma, keď sme vystúpili z lietadla, a bolo mi ľúto tých, ktorí tam zostali a nemali také šťastie ako my,“ opisuje Kotvalová, ktorá zažila aj noc na schodisku luxusného hotela, kam sa na pokyn personálu museli hoteloví hostia presunúť.
„Prvé dva dni boli najnáročnejšie, potom sme sa snažili prispôsobiť. Hoci Dubaj nie je na podobné útoky príliš pripravený – bola to úplne mimoriadna situácia –, paniku sme tam nezažili. Miestni ľudia aj personál hotela, všetci sa snažili byť nápomocní, ohľaduplní a konali okamžite. Garáže prerobili na provizórne kryty, ktoré mohli dobre zásobiť a vybaviť napríklad aj klimatizáciou. Samozrejme, nemôžem však hovoriť za všetkých cestovateľov.“
„Našťastie na rozdiel od mnohých ďalších ľudí, ktorí tam boli a s ktorými som stále v kontakte, nemám ja ani moja rodina nijakú väčšiu traumu. Šrámy nám však zostali, aj keď sme mali šťastie a podarilo sa nám odísť už piaty deň po útoku. Situáciu sledujem každý deň. Keď človek zažije taký intenzívny a nepríjemný pocit, výbuchy a pohľad na oblohu plnú dronov a rakiet, zostane mu to hlboko v pamäti. Asi je to prirodzené,“ uvažuje Kotvalová, ktorú mrzelo, že sa jej príbeh aj bez jej vedomia objavil v českej bulvárnej tlači ešte v čase, keď v Dubaji čakala na pomoc.
„Po tom, ako sa konflikt začal a my sme vôbec nevedeli, čo sa deje a čo s nami bude, zapojila som sa do diskusie v instagramovej skupine Česi v Dubaji. Odovzdávali sme si v nej správy z médií a informácie o nás aj o tom, čo sa okolo nás deje. Zaskočilo ma, že mal niekto potrebu posunúť jednu moju správu českému bulváru,“ opisuje Kotvalová.
„Čo mi však urobilo radosť, bola následná obrovská vlna solidarity. Moji priatelia a známi, dokonca aj niektorí zákazníci Carollina, mi začali posielať esemesky, že pre mňa majú v Emirátoch možnosť bývania, voľné byty a domy, že sa u nich môžem kedykoľvek ubytovať a že mi skúsia na diaľku maximálne pomôcť,“ uvádza Kotvalová.
Ako investorka má pre záujemcov o Dubaj dobrú radu: „Keby som tu chcela investovať, čo nechcem a nikdy som to ani neplánovala, povedala by som, že teraz je ten správny čas nakupovať. Ceny realít išli enormne nadol, šikovný investor tak môže zarobiť. Ja svoje nehnuteľnosti nestaviam pre zisk, chcem si ich užívať s rodinou, priateľmi. Staviam preto, že ma baví dizajn, že si každú nehnuteľnosť môžem zariadiť presne podľa seba, vyšperkovať ju do najmenšieho detailu, dáva mi to slobodu tvoriť a byť kreatívna. Preto je každé moje miesto úplne iné, a preto je ťažké taký kus seba predať. Ak investujem do nehnuteľnosti, chcem k nej prísť autom. Ideálnym cieľom je tak pre mňa Európa a tej sa aj držím,“ hovorí Kotvalová.
Vzhľadom na svoju osobnú skúsenosť aj na fakt, že v regióne nemá vlastné obchodné záujmy, hodnotí Tamara Kotvalová súčasné vyhliadky Dubaja o niečo prísnejšie než ostatní. „Myslím si, že Dubaj teraz svoju reputáciu na nejaký čas stratil. Nikto z tých, ktorí tam boli toho 28. februára, tam znovu len tak nezavíta. Na druhej strane si myslím, že to miestni zvládli skvele a dubajská vláda sa bude snažiť turizmus podporiť, ako len to pôjde. Chvíľu to však bude trvať…,“ uzatvára Tamara Kotvalová.
Flickr/Sam valadi v licencii CC BY 2.0
Art Dubai?
A je tu ešte jeden trh, ktorý súčasná situácia v Dubaji extrémne silno ovplyvnila. Trh s umením. Aj ten je totiž miliardový. V dolároch. Ako uvádza londýnska Maddox Gallery, galéria súčasného umenia a poradenská spoločnosť v oblasti investícií do umenia, silu trhu s umením v Spojených arabských emirátoch, ktorých prirodzeným centrom je práve Dubaj, podporujú aj konkrétne údaje.
Predpokladá sa, že dovoz a vývoz umeleckých diel do konca roku 2026 prekročí 2,5 miliardy dolárov, čo podčiarkuje rozsah aj rýchlosť, s akou tamojší trh expanduje. Od roku 2012 sa dovoz umeleckých diel do SAE zvýšil o viac než 60 percent, zatiaľ čo vývoz vzrástol o viac než 40 percent, čo naznačuje trh, ktorý umenie nielen spotrebúva, ale sa aktívne zapája do globálneho obehu.
V poslednom desaťročí rástol trh s umením v SAE odhadom o 15 až 20 percent ročne, a to tak vďaka domácej dopytovej strane, ako aj zvýšenej medzinárodnej účasti. Tento rast ďalej podporuje regulačné prostredie, ktoré má podporiť zahraničné investície vrátane daňových dohôd s viac než 140 krajinami, ktoré znižujú riziko dvojitého zdanenia pre medzinárodných zberateľov.
Umelecká scéna v Dubaji dnes vyzerá úplne inak než pred 10 rokmi. Mesto sa stalo serióznym trhom s umením, kam sa umelci, galérie a zberatelia teraz obracajú s cieľom vybudovať si trvalú relevanciu a hodnotu. Osobnú skúsenosť má aj Matyáš Kodl, spolumajiteľ pražskej Galérie Kodl:
„Keď sme na Blízkom východe riešili nejaké obchody, išlo o top diela z našej najvyššej cenovej kategórie, čo znamená obrazy za viac než 10 miliónov korún, v prepočte približne 410-tisíc eur. Zrealizovali sme tam nejaké predaje aj nákupy. Je tam veľa ľudí, často aj cudzincov, ktorí si tam sťahujú umelecké zbierky. Historicky sme mali niekoľkých klientov, ktorí v zbierkach mali aj české umenie. Ide o starších autorov typu Emil Fila alebo František Kupka, ale aj povojnových umelcov ako Mikuláš Medek alebo Zdeněk Sýkora,“ vymenúva Matyáš Kodl.
O Arabských emirátoch, ktorých biznisovým centrom je Dubaj, ale aj o ďalších krajinách v Perzskom zálive sa hovorí, že sú ďalším centrom obchodu so svetovým umením. „V Dubaji aj celom regióne okolo Perzského zálivu v posledných rokoch vznikla vrstva bohatých zberateľov a investorov. Títo ľudia potom vytvárajú zbierky, ktoré si iní zberatelia vo svete môžu dovoliť len ťažko, ak vôbec,“ dopĺňa Vladimír Lekeš z Adolf Loos Apartment and Gallery, ktorý klientom v Dubaji sprostredkoval popri niekoľkých dielach zo sveta medzinárodného umenia od autorov, ako sú Marc Chagall či Pablo Picasso, aj predaj viacerých dizajnových objektov z českého skla.
Kodl aj Lekeš zároveň vyzdvihujú investície do štátnych múzeí aj kultúrnych podujatí, často už globálneho významu. „Jedným z takých podujatí, ktoré obrovsky nabrali na význame, je veľtrh Art Dubai, ktorého 20. ročník by sa mal konať tento rok a kde obchodujú galérie zo svetovej špičky. Koná sa v polovici apríla a mal som tam letieť. Zatiaľ ho posunuli o mesiac do polovice mája, no už je cítiť, že sa pre vojnový konflikt mnoho galérií odhlásilo. Stále nie je isté, či sa uskutoční, pretože situácia je nečitateľná,“ pripúšťa Kodl, ktorého tamojší apetít, ktorý prejavujú zberatelia aj galeristi, stále ohromuje:
„Mal som možnosť sa pred dvoma rokmi stretnúť so šéfmi niekoľkých múzeí z regiónu a je až takmer neuveriteľné počuť, aké veľké ročné rozpočty na akvizície majú. Budujú si tam zbierky svetového umenia a ich rozpočty sú spomedzi múzeí na celom svete zďaleka najväčšie. Počítajú tam v miliardách dolárov. Uvidíme, či sa ich nákupný apetít nejako nespomalí. Osobne si myslím, že skôr nie, pretože konflikt bude azda krátkodobý, kým ich stratégia je dlhodobá. Podporujú kultúru, vystavujú zaujímavé diela a podporujú tým turizmus aj celkovú prestíž regiónu, ktorý tak ukazuje, že si môže dovoliť nákupy a výstavy toho najlepšieho a najdrahšieho,“ hovorí Kodl a pripomína, že je to príležitosť aj pre české umenie a umelcov.
„Ľudia z Dubaja aj z celého toho regiónu nás vnímajú ako súčasť Európy a európskeho umenia a toto umenie ich zaujíma. Nerobia rozdiel medzi západnou a východnou Európou, ako to robia Američania alebo krajiny západnej Európy. Je to vidieť aj na tom, že niektorí českí umelci mali na Blízkom východe úspech. A to aj tí súčasní, ktorí to majú vždy ťažšie.
Z tejto kategórie mi napadne napríklad Rudolf Burda, sochár pracujúci väčšinou so sklom. Dubaj dnes Burda opisuje ako miesto, kde sa začala jeho medzinárodná kariéra. Prostredníctvom spoločnosti CzechTrade sa zúčastnil na výstave, kde si ho všimol jeden z indických zberateľov. Teraz už vystavuje a svoje diela predáva doslova po celom svete,“ uvádza pozoruhodný príklad Matyáš Kodl.
Trhu v regióne Blízkeho východu sa nedávno venoval aj web Financial Times, ktorý citoval z publikácie ArtTactic Global Art Market Outlook pre rok 2026. Tá uvádza, že ešte na začiatku tohto roka prieskum medzi odborníkmi na umelecký trh zistil, že najväčší optimizmus sa sústreďoval práve na aktivitu na Blízkom východe. Región totiž vstupoval do „kľúčového roka podporeného rozšíreným kalendárom umeleckých veľtrhov a aukcií“.
Viac než tri štvrtiny oslovených expertov v regióne počítali s rastom predajov. Napríklad pri dominantnom severoamerickom trhu si to isté myslela len necelá polovica. Lenže teraz je všetko inak. Veľké očakávania boli napríklad od Matyášom Kodlom spomínaného veľtrhu Art Dubai, z ktorého sa už niektoré galérie stiahli.
„Kým konflikt za veľkej mediálnej pozornosti pokračuje, neverím, že by mali ľudia záujem prísť na umelecký veľtrh odinakiaľ než z Dubaja. Blízkosť bombardovania nepraje nákupu zbytočného tovaru,“ cituje Financial Times Tobyho Clarka, riaditeľa londýnskej galérie Vigo, ktorý sa rozhodol z akcie odstúpiť krátko po začiatku vojny v Iráne.
„Odmena za riziko jednoducho nie je na nijakej úrovni atraktívna,“ dodáva. Reputácia Dubaja ako nedotknuteľnej luxusnej oázy bohatstva a nekonečných investičných príležitostí, okázalej pompéznosti a všestranného rozmaznávania tela i ducha bola v poslednom mesiaci tvrdo zasiahnutá. Teraz sa hrá o čas, o to, ako rýchlo sa súčasný konflikt vyrieši a či vôbec.
Dubaj a Spojené arabské emiráty aj celá oblasť Perzského zálivu sú, samozrejme, naďalej pre globálny obchod mimoriadne dôležitým regiónom: ani zďaleka nejde len o turizmus, okázalý luxus a nákup a predaj realít, čo investorov a ďalších návštevníkov do Dubaja a okolitých emirátov láka; dianie v regióne má potenciál negatívne ovplyvniť celý svet. Doteraz tam vždy dokázali odolávať krízam, emirát si vedel udržať ekonomickú stabilitu aj v ťažších časoch.
Dubaj ustál ropné krízy, ekonomickú krízu v roku 2009, pred pár rokmi úspešne prekonal aj covidovú pandémiu. Svoju pozíciu globálneho obchodného centra si budoval celé desaťročia. Treba veriť, že sa táto hodnota súčasným vojnovým konfliktom nevymaže a Dubaj a okolité emiráty môžu byť znovu tým stabilným prístavom, ktorý sme poznali ešte pred niekoľkými týždňami, ako dúfajú optimisti. Budú to však mať nesmierne ťažké.
