Brat šéfa vyšetrovacieho úradu získal 143 nehnuteľností hlboko pod trhovou cenou. Developer, od ktorého ich kúpil, sa neskôr ocitol v hľadáčiku úradu.
Osem ukrajinských médií dnes napriek súdnemu zákazu spoločne zverejnilo výsledky novinárskeho vyšetrovania okolností, za ktorých brat riaditeľa Štátneho úradu pre vyšetrovanie na Ukrajine získal od developera 143 nehnuteľností za ceny nižšie než trhové. Toho istého developera neskôr vyšetroval práve tento úrad, informoval portál Ukrajinská pravda. Investigatívny materiál vyšiel pod titulkom „Byty za cenu smartfónu“.
Novinári označili súdny zákaz za „do očí bijúci prejav cenzúry“, potláčanie slobody prejavu a zároveň dôkaz, že úrad potrebuje reformu a nezávislý výber svojho vedenia, ako to požaduje aj Európska únia.
Starší brat riaditeľa úradu Oleksija Suchačova Oleksandr sa podľa výpisu z katastra nehnuteľností stal v roku 2018 vlastníkom 40 percent objektov v rezidenčnom komplexe v Charkove. Trhová cena za štvorcový meter podľa developera dosahovala v priemere takmer osemsto dolárov, približne 870 eur.
Suchačov však za nehnuteľnosti nezaplatil milióny. Tridsať bytov kúpil tak lacno, že ich cenu možno porovnať s cenou smartfónu. Za jeden byt zaplatil od 24 600 do 48 900 hrivien, čo podľa vtedajšieho kurzu predstavovalo 932 až 1 856 dolárov.
Za 30 bytov spolu zaplatil niečo vyše milióna hrivien. V tom čase to bolo 39 300 dolárov, dnes približne 34 350 eur. O dva dni neskôr Oleksandr Suchačov svoj úspech zopakoval a kúpil ďalších 28 bytov za necelých 33-tisíc dolárov, uvádza portál verejnoprávnej televízie Suspilne.
Suchačov podľa zistení novinárov lacno kúpil aj 11 bytov od podnikateľa Jehora Maslennikova. Práve jeho vyšetrovala polícia a neskôr aj Štátny úrad pre vyšetrovanie. Konanie sa skončilo bez vznesenia obvinenia, obnovili ho však po tom, ako sa o prípad začali zaujímať novinári.
Úrad na otázky novinárov odpovedal, že ani jeho vyšetrovatelia, ani riaditeľ nemajú „informácie o skutočnostiach týkajúcich sa účasti Oleksandra Suchačova na akejkoľvek hospodárskej činnosti ani o nadobudnutí akýchkoľvek nehnuteľností“.
Suchačov už v súčasnosti nevlastní takmer žiadny zo spomínaných 143 bytov a kancelárií, poznamenal portál Suspilne.
V júli 2025 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon, ktorý obmedzil nezávislosť dvoch kľúčových protikorupčných orgánov. Tento krok znepokojil spojencov Kyjeva a v ukrajinských mestách vyvolal dovtedy najväčšie protivládne protesty od začiatku ruskej invázie. Európska únia pohrozila obmedzením finančnej pomoci.
Ukrajinský parlament následne schválil nový zákon, ktorý obnovil nezávislosť Národného protikorupčného úradu Ukrajiny a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry. Podľa predchádzajúcej novely mali byť oba orgány podriadené generálnemu prokurátorovi, ktorého vymenúva prezident.
Na jeseň toho istého roka vypukol na Ukrajine korupčný škandál týkajúci sa provízií požadovaných za dodávky štátnej energetickej spoločnosti Enerhoatom. Vyšetrovanie viedlo k pádu dvoch ministrov aj vtedajšieho šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka, považovaného za najbližšieho spolupracovníka Zelenského. Samotný prezident nie je v prípade podozrivý ani predmetom vyšetrovania, uviedol v máji šéf Národného protikorupčného úradu.
