S blížiacim sa 9. júlom si Európska komisia (EK) stále nie je istá, ako sa Trump k únii postaví. Európska únia ako celok je pritom najväčším obchodným partnerom Spojených štátov.
Európska únia vstúpila do kľúčového týždňa, v prvom polroku by mala dojednať obchodnú dohodu so Spojenými štátmi. Inak hrozí, že na dovoz z dvadsaťsedmičky do USA sa bude vzťahovať clo 50 percent, píše server The Guardian.
Prezident Donald Trump stanovil 9. júla ako lehotu na uzavretie dohôd s jednotlivými štátmi a blokmi, z víkendových rozhovorov s ministrami jeho administratívy však vyplýva, že priestor na rokovania by mohol byť až do konca mesiaca.
Neistota, ktorú Washington vytvoril oznamovaním a následným odkladaním ciel, otriasla globálnou ekonomikou. Podniky pozastavili investície a dolár v prvej polovici roka zaznamenal najhorší výkon za posledných 50 rokov.
S blížiacim sa 9. júlom si Európska komisia (EK) stále nie je istá, ako sa Trump k únii postaví. Európska únia ako celok je pritom najväčší obchodný partner Spojených štátov. V ohrození je tak najrozsiahlejšia obchodná väzba na svete, teda transatlantický obchod s tovarom a službami, ktorého objem vlani medzi EÚ a USA dosiahol 1,7 bilióna eur. To je 4,6 miliardy eur (vyše 113 miliárd Sk) denne.
„Medzi členskými štátmi bude zásadnou otázka, či by sme mali dosiahnuť dohodu za každú cenu, aby sme sa vyhli obchodnej vojne, alebo či by sme mali ukázať silu, ak dohoda nebude dostatočne dobrá,“ povedal jeden z únijných diplomatov.
Aké tvrdé rokovania sa vedú, to minulý týždeň spoznal eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič na stretnutí vo Washingtone. Keď rokoval s členmi Trumpovej administratívy, kde bol aj minister financií Scott Bessent, vypočul si vyhrážku, že by Spojené štáty mohli dovoz potravín z EÚ zaťažiť 17-percentným clom. O Európskej únii pritom Trump už skôr povedal, že sa k Spojeným štátom správa horšie ako Čína.
Trump 2. apríla oznámil sériu ciel na väčšinu krajín sveta, ak si jednotlivé krajiny nevyrokujú s USA dohody, ktoré upravia vzájomné obchodné vzťahy. Ten deň nazval „dňom oslobodenia“ pre americké firmy, ktoré podľa prezidenta čelia nespravodlivým vplyvom obchodnej politiky iných krajín. Než však clá ohlásené 2. apríla nadobudli účinnosť, prezident po týždni ich účinnosť odložil o 90 dní, čo je do 9. júla. Chcel jednak upokojiť finančné trhy, jednak poskytnúť priestor na vyjednávanie.
List The Washington Post v nedeľu napísal, že EÚ pracuje zatiaľ na rámcovej dohode, ktorá by odložila riešenie tých najspornejších otázok pred uplynutím lehoty. Tým by sa Brusel vyhol riziku, že Washington začne na dovoz z únie uplatňovať avizované 50-percentné clo.
Trump v sobotu hovoril o 1. auguste ako o dni, keď Spojené štáty začnú zvýšené clá vyberať, ak nebude uzavretá žiadna dohoda. Z jeho slov však nebolo jasné, či sa v ten deň zvýšia všetky clá. Minister obchodu Howard Lutnick potom na otázku novinárov, aby tento dátum objasnil, odpovedal, že vyššie clá začnú platiť 1. augusta, ale že Trump „colné sadzby a dohody stanovuje práve teraz“.
Okrem vyšších ciel individuálne stanovených pre každú krajinu, ktorých zavedenie Trump odôvodňuje nutnosťou porovnať obchodné podmienky pokrivené rôznymi dotáciami a daňami v iných krajinách, americký prezident v apríli ohlásil aj plošné desaťpercentné clo. To platí celý čas a s jeho zrušením sa nepočíta. Či sa k tomuto základnému desaťpercentnému clu začne pripočítavať ešte clo individuálne stanovené pre každú krajinu či blok, to bude závisieť práve od výsledku rokovania.
Kým sa Trump v januári tohto roka vrátil do úradu prezidenta, udržiavali Spojené štáty a Európska únia všeobecne kooperatívne obchodné vzťahy a nízke úrovne ciel na oboch stranách. Priemerná colná sadzba v USA bola 1,47 percenta pri dovoze európskeho tovaru, zatiaľ čo v EÚ predstavovala priemerné clo 1,35 percenta pri dovoze amerického tovaru, píše server NBC. Od februára je však Biely dom k svojmu dlhoročnému spojencovi oveľa menej priateľský. Na dovoz ocele a hliníka z EÚ platí už v súčasnosti colná sadzba 50 percent, zatiaľ čo dovoz áut a ich dielov podlieha clu 25 percent.
