Ľudia, ktorí na začiatku 21. storočia používali digitálny fotoaparát, dnes často zisťujú, že celé kapitoly ich životov boli vymazané, píše Julia Bensfield Luce na webe britskej BBC.
Obrovské množstvo fotografií najmä z obdobia rokov 2005 až 2010 zmizlo buď na poškodených pevných diskoch, alebo nefunkčných či zrušených webových stránkach.
Fotografie sa vtedy rozptýlili po digitálnych zariadeniach prvej generácie, či už išlo o digitálne fotoaparáty, SD karty, pamäťové karty, externé pevné disky alebo laptopy. Všetky boli náchylné na fyzické poškodenie a žiadne z nich nemali spoľahlivý automatický zálohovací systém pre prípad straty alebo krádeže.
V roku 2006 patrila sociálna sieť MySpace k najobľúbenejším webovým stránkam v Spojených štátoch, a tak sa pre mnohých ľudí stala východiskovou službou na zverejňovanie a ukladanie fotografií. Dominancia MySpaceu však mala krátke trvanie. Facebook bol sprevádzkovaný v roku 2004 a v roku 2012 už mal viac ako miliardu používateľov. MySpace čoskoro upadol do zabudnutia a s ním aj nespočetné množstvo fotografií a ďalších digitálnych spomienok.
V roku 2019 MySpace oznámil, že 12 rokov dát bolo vymazaných pri náhodnom zlyhaní servera. Spoločnosť uviedla, že všetky fotografie, videá a zvukové súbory zverejnené pred rokom 2016 boli navždy stratené.
MySpace však nebol jediným miestom na ukladanie fotografií. Kodak, Shutterfly, Snapfish, lekárenský reťazec Walgreens a mnoho ďalších sa vrhlo na internetové služby, ku ktorým ponúkali bezplatné úložiská. Spoločnosť Shutterfly vstúpila v roku 2006 na burzu, primárna verejná ponuka akcií (IPO) firme vyniesla 87 miliónov dolárov.
Kodak neskôr zbankrotoval a spoločnosť Shutterfly prevzala jeho fotogalériu EasyShare Gallery, vrátane používateľských snímok. Autorke sa však nepodarilo prepojiť účty Kodaku a Shutterfly, hoci spoločnosť opakovane posielala výzvy na dokončenie procesu. Hovorkyňa spoločnosti jej potvrdila, že jej prípad nie je ojedinelý.
„Shutterfly má stále niektoré ďalšie fotografie, ale spoločnosť ich nechce sprístupniť. Podľa hovorkyne spoločnosti nemáte prístup k fotografiám uloženým v úložisku Shutterfly, nemôžete ich sťahovať ani zverejňovať, ak si aspoň raz za 18 mesiacov niečo nekúpite,“ napísala Bensfieldová Luceová.
Spotrebitelia ohúrení bezplatnými a neobmedzenými digitálnymi fotografiami si pred 20 rokmi neuvedomovali, že digitálne súbory sú krehké a vyžadujú si aktívnu správu. Predpokladali, že online platformy budú fotografie bezpečne uchovávať navždy.
Spoločnosti ponúkali bezplatné úložisko, aby prilákali používateľov, ale nemohli si dovoliť vysoké dlhodobé náklady na údržbu serverov a dát, čo viedlo k uzavretiu služieb alebo zavedeniu reštriktívnych zásad. „Ľudia si neuvedomujú, že jedným z najväčších výdavkov online podnikov je úložisko,“ uviedla profesorka komunikácie na Juhokalifornskej univerzite Karen North. „Nadšenie z novej technológie bolo také veľké, že sa nikto – a už vôbec nie verejnosť – nezaoberal potrebou udržateľného obchodného modelu,“ dodala.
Správcovia fotografií sa riadia takzvaným pravidlom 3-2-1. Podľa neho treba mať tri kópie každej fotografie. Dve z nich uložené na rôznych typoch médií (napríklad v cloude a na externom pevnom disku) a jednu kópiu uloženú na samostatnom fyzickom mieste (napríklad na externom pevnom disku uloženom u člena rodiny). „Je to najlepšia ochrana proti poruchám techniky a prírodným katastrofám,“ uviedla Bensfieldová Luceová.
„Dnes ukladám všetky fotografie zaslané prostredníctvom textovej správy alebo e-mailu do svojho zariadenia, ktoré sa automaticky zálohuje do služby Google Photos. Raz za mesiac zálohujem Google Photos na svoj externý pevný disk,“ dodala.
