Spomalenie inflácie v eurozóne otvorilo Európskej centrálnej banke (ECB) dvere, aby začala toto leto znižovať úrokové sadzby. Uviedol to v utorok člen Rady guvernérov ECB a guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn.
Zároveň však upozornil, že nepriaznivá geopolitická situácia môže takéto plány zmariť. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Ak aktualizácie výhľadu inflácie, základných tlakov a sily transmisie menovej politiky zvýšia dôveru v eurozóne, že miera inflácie udržateľne smeruje k cieľu ECB na úrovni 2 %, náklady na pôžičky v regióne by sa mohli znížiť už na júnovom zasadnutí Rady guvernérov, povedal Rehn v utorok v Helsinkách.
Takýto krok však bude závisieť aj od vývoja situácie na Ukrajine a na Blízkom východe, pripomenul. „To predpokladá, že nedôjde k žiadnym ďalším zhoršeniam, napríklad v geopolitickej situácii, a teda v cenách energií,“ uviedol.
Poznamenal pritom, že očakáva návrat rastu ekonomiky v eurozóne, čísla nezamestnanosti sa zlepšujú a energetickej kríze sa podarilo „zabrániť“.
ECB minulý týždeň ponechala svoju depozitnú sadzbu na rekordnej úrovni 4 % už piate zasadnutie po sebe. Naznačila pritom, že ochladzovanie inflácie jej čoskoro umožní začať so znižovaním úrokov. Túto myšlienku v utorok podporil aj člen Rady guvernérov a šéf írskej centrálnej banky Gabriel Makhlouf.
Guvernér litovskej centrálnej banky Gediminas Šimkus deň predtým povedal, že tento rok sú možné aj viac ako tri zníženia úrokov, hoci niektorí z jeho kolegov sú opatrnejší.
Vývoj menovej politiky ECB sa môže líšiť od politiky amerického Federálneho rezervného systému (Fed), keďže ekonomiky na oboch kontinentoch fungujú odlišne, upozornil Rehn na tlačovej konferencii v utorok. Napriek tomu, že USA majú „významný vplyv“ na reálnu ekonomiku a finančné trhy, ECB nerobí svoje rozhodnutia „vo vákuu“, zdôraznil.
Vyzval tiež na opatrenia na zlepšenie produktivity v eurozóne, pričom poukázal na jej vplyv na infláciu a úroveň reálnych úrokových sadzieb v strednodobom horizonte. „K zlepšeniu produktivity nedôjde cez noc. To si vyžaduje dlhodobú hospodársku politiku, ktorá podporuje investície a posilňuje šance firiem na ďalší rast,“ dodal.
