Popri slovenských cestách sa rozšírili červené čerpacie stanice s logom orla. Plány skupiny Orlen Unipetrol pre Slovensko sa však pri maloobchode s palivami nekončia. „Chceme sa pustiť do výroby elektrickej energie,“ hovorí CEO Orlen Unipetrol Tomasz Wiatrak.
Tomasz Wiatrak sa na nedostatok práce nemôže sťažovať. Okrem riadenia skupiny s tržbami za vlaňajšok na úrovni 209,5 miliardy korún (8,6 miliardy eur), manažovania šesťtisíc ľudí, dvoch rafinérok a zahraničnej expanzie, stojí svet na začiatku konca éry fosílnych palív a geopolitická situácia pre jeho biznis už dlhé roky nebola taká zložitá.
V materskom Poľsku sa už dokázali od ruskej ropy úplne odstrihnúť a v českých rafinérkach si v októbri tento scenár vyskúšali tiež. Otázka možnej úplnej nezávislosti od tohto zdroja čiernej suroviny sa podľa neho vyrieši v dohľadnej dobe – možno do roka. Zelená transformácia je však komplikovanejšia. Aj preto vidí budúcnosť pre svoju skupinu aj vo výrobe elektrickej energie.
Akú pozíciu má Orlen Unipetrol na Slovensku a aké tu máte plány?
Na slovenskom trhu pôsobíme dlhodobo. Možno nás nebolo tak vidieť, ale sme tu už viac ako desať rokov, doteraz prostredníctvom veľkoobchodu s palivami. Patrilo nám zhruba pätnásť percent trhu a po Slovnafte sme súperili s OMV o post dvojky.
Kedy prišla zmena?
V roku 2019 sme sa rozhodli začať na Slovensku budovať maloobchodnú sieť čerpacích staníc. V tejto chvíli ich máme viac ako deväťdesiat. Cieľ na budúci rok je mať ich sto až stodesať. Zo strednodobého pohľadu by sme na Slovensku chceli vybudovať firmu, ktorá by bola dvojkou na trhu.
Akú stratégiu máte pre maloobchod?
V súčasnosti prevádzkujeme dva typy staníc. Máme samoobslužné express stanice a plnohodnotné. Na expresných sa snažíme dodávať trochu lacnejšie palivo, pretože tam máme nižšie náklady. Na ostatných máme bohatú ponuku a snažíme sa, aby kvalita služieb zodpovedala očakávaniam prémiového segmentu.
CEO Orlen Unipetrol Tomasz Wiatrak. Foto: Ondřej Pýcha
Aký je slovenský zákazník?
Určite sa pozerá do peňaženky, ale keď má možnosť dostať za rozumnú cenu vyššiu kvalitu, vyberie si ju. Preto verím, že naša prítomnosť posilní konkurenciu a kvalitu trhu a pre zákazníkov je to dobrá správa.
Ďalšie plány?
Okrem palív sme začali na Slovensku predávať aj časť našich petrochemických výrobkov, najmä polyetylén a polypropylén, hlavne do stavebníctva a automobilového priemyslu. A stále sa pozeráme na to, ako rozumne vstúpiť na energetický trh.
Akým spôsobom?
Ak budú dobré príležitosti, sme pripravení buď kúpiť, alebo naštartovať výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Toto je v okruhu nášho záujmu.
Energia z obnoviteľných zdrojov
Čo presne tým myslíte?
Solárnu energiu, veternú, geotermálne zdroje. Pred niekoľkými rokmi pôsobila na slovenskom trhu Energa, dcérska spoločnosť Orlenu, a obchodovala tu s energiami. Hoci jej činnosť postupne skončila, v skupine zostali skúsenosti a trh poznáme. Verím, že vieme využiť naše skúsenosti s energetikou z iných trhov a začať tu pôsobiť.
Odkiaľ pochádzajú palivá, ktoré predávate vo vlastnej sieti?
Pôvodne sme všetko dodávali z Česka, z našich rafinérií. Neskôr sme sa však dohodli so Slovnaftom a Molom na palivovom swape. My im dávame časť palív na mieste, kde máme rafinérie my, a oni zase nám tam, kde majú svoje zdroje. Všetci ušetríme na logistike a je to beznákladová operácia.
V čom sa potom palivá líšia?
Potom si do základného paliva každý primieša svoje aditíva. Väčšina veľkých kvalitných firiem má podobný základ palív, rozdiel je práve v zložení aditív. Základ sa nevozí naprieč Európou, to by bolo nelogické a nákladovo neefektívne.
Na akú vyťaženosť aktuálne bežia rafinérie v strednej Európe?
V súčasnosti palivá sú, nie je žiadny problém so zásobovaním. Dopyt je stále vysoký, nie je veľký problém umiestniť ich na trhu. Naďalej na trhu zostáva veľká diera po zastavení dodávok ruských palív (nie ropy, ale už rafinérskych produktov). Najmä nafta, či už ruská alebo ukrajinská, sa vozila na európsky trh. Ale určite momentálne nie je žiadny problém – ani pre nás palivá dodávať, ani pre vodičov –, že by hrozil ich nedostatok.
Na Ukrajine je stále vojna. Neobávate sa krízových situácií pri dodávke ropy?
Ak by nastala nejaká neočakávaná udalosť, napríklad že by prestal fungovať ropovod, bolo by to komplikovanejšie. Sú to však krízové scenáre, na ktoré sa postupne podľa mňa nájde riešenie. V súčasnosti sa v Európe veľmi investuje do infraštruktúry, ktorá má priniesť alternatívne možnosti na dodávky ropy i palív medzi štátmi. Som si istý, že behom roka až dvoch sa existujúce riziká skončia.
Doba bez ruskej ropy
V čom vojna najviac zmenila trh?
Ako som spomínal, skončili sa dodávky hotových palív z Ruska a Ukrajiny. Presné čísla nepoznám, ale v Európe tvorili veľké percentá. Druhá vec je, že rafinérie v Európe buď prestali, alebo prestávajú spracovávať ruskú ropu. Zmena predstavuje technologickú i logistickú výzvu.
Ako sa zhorší ekonomická efektívnosť rafinérií, ktoré dlhodobo spracovávali ruskú ropu?
Z každého mixu ropy je iný produkčný výsledok. Z niektorej je viac nafty, z inej viac benzínu či petrochémie. Pri každej rope sa dá nájsť optimálny mix produktov, len treba tou cestou prejsť. V Česku prevádzkujeme dve rafinérie: jedna historicky beží bez použitia ruskej ropy a druhá na osemdesiat percent spracovávala tú ruskú. Lacnejšia ropa ponúka výhodu, ale neznamená to, že z nej vieme vyrobiť rovnako hodnotné produkty ako z drahšej.
Čiže drahšia ropa ponúka možnosť vyrobiť drahší mix finálnych produktov?
Tak by sme chceli ten reťazec nastaviť.
CEO Orlen Unipetrol Tomasz Wiatrak. Foto: Ondřej Pýcha
Dokedy budete spracovávať ruskú ropu?
V októbri sme mali historicky prvý mesiac takmer bez ruskej ropy. Uvidíme, čo takto vyrobíme, a budeme hľadať cestu k optimálnemu mixu produktov.
Odkiaľ ste získali ropu?
Cez ropovod TAL z talianskeho Terstu. Využili sme, že v októbri máva voľnejšiu kapacitu. Je dlhodobo preťažený a nevieme ním stopercentne nahradiť ruskú ropu. Investícia do jeho rozšírenia by sa mala dokončiť koncom budúceho roka. Potom by už rozhodnutie o úplnom nahradení ruskej ropy bolo len v našich rukách.
Akým spôsobom platí výnimka na dovoz ruskej ropy?
Kým sa nepostaví skutočná náhrada. Ak by sme v tejto chvíli prestali spracovávať ruskú ropu, museli by sme obmedziť prevádzku rafinérie. Automaticky by bolo menej paliva, čo by nebola dobrá správa pre lokálne ekonomiky. Samozrejme, spracované produkty musia zostať na domácom trhu. Nemôžete ich vyvážať.
Naozaj sa Európa odstrihne od ruskej ropy?
My s týmto scenárom pracujeme. Z dlhodobého hľadiska si viem predstaviť rôzne scenáre. Kým však bude na Ukrajine vojna, tak sa v prípade, ak to bude možné, od ruskej ropy odkloníme.
Pociťujete ešte tlak zákazníkov či verejnosti proti ruskej rope?
Ľudia podľa mňa chápu, že je to prechodné obdobie. My aj český štát podporujeme vybudovanie alternatívnych trás na dovoz. Je to otázka roka, nie desiatich. V Poľsku už stopercentne fungujeme bez ruskej ropy. Samozrejme, bola tam možnosť doviezť inú ropu po mori.
Inovačný tip
Vždy ma fascinovali firmy, ktoré by dokázali do elektrickej siete integrovať systém redukcie spotreby elektriny. Ak by sa to niekomu podarilo, bola by to super vec.
V súčasnosti máme takmer všade v Európe problém s vyrovnávaním sietí. Dôvodom sú obnoviteľné zdroje. Raz idú na tristo percent a potom na desať, podľa počasia. Veľké elektrárne musia potom odstaviť celé bloky. Pracuje sa na riešeniach, pri ktorých by napríklad firma poslala svojim stotisíc zákazníkom mobilom správu: „Využívajte momentálne maximálne elektrinu, lebo je zadarmo. Pustite si práčku, umývačku.“
Ak by týchto ľudí bolo naozaj dosť, nepotrebovali by sme vyrovnávať sieť. Rovnako v opačnom prípade – ak teraz znížite svoju spotrebu, dostanete potom elektrinu zadarmo. A ľudia zhasnú, vypnú umývačku, práčku a vo veľkom počte to bude mať veľký efekt. Ak niekto príde s takouto technológiou a dá ju do rúk veľkému počtu ľudí, bude to super zaujímavá vec.
Ako sa budú vyvíjať ceny palív?
Nárast cien, ktorý prišiel po vypuknutí vojny, súvisel s neistotou. A tá je kľúčová. Akonáhle zmizne, Európa si vybuduje infraštruktúru a bude môcť byť nezávislá od Ruska, ceny sa postupne stabilizujú. Samozrejme, také nízke ceny, ako boli pred vojnou, sa už vrátiť nemusia.
V ére elektromobility
Hovorí sa o tom, že sme na začiatku konca éry fosílnych palív. Ako sa podľa vás budú vyvíjať ich ceny v tejto dobe?
No, posledných sto rokov sa vyvíjali podľa dopytu a ponuky. Nečakám, že by to malo byť inak. (smiech) Ale ak by klesol dopyt, napríklad pre rozvoj elektromobility, očakával by som pokles cien. Následne by však došlo k zatváraniu menších rafinérií, čo by obmedzilo ponuku a tlačilo na ceny smerom hore. Čiže cena sa podľa mňa udrží v nejakom bode rovnováhy.
Ako sa bude vyvíjať elektromobilita?
Určite bude rozdiel medzi Nórskom, Nemeckom a Českom, Poľskom či Slovenskom na druhej strane. Treba si povedať, že elektromobilita je drahšie riešenie v porovnaní s klasickými fosílnymi palivami.
Prečo?
Pre nákupnú cenu auta.
Pretože je drahá batéria?
Áno. A aj hodnota auta po siedmich rokoch pre baterku oveľa rýchlejšie klesá. Momentálne tiež chýba infraštruktúra. Jazdiť po meste a večer si nabiť auto doma, to sa dá, ale jazdiť po Európe, stáť v zápchach a nabíjať ho na ceste, to v súčasnosti pohodlné nie je.
Máte však nižšie emisie v mestách…
Áno, lenže výroba elektrického auta je spojená s oveľa vyššími emisiami ako pri klasickom aute. Pri samotnej jazde auto emisie nevytvára, ale výroba elektriny u nás nie je zelená. Slovensko je na tom celkom dobre vďaka vysokému podielu energie z jadra, ale aj tak si nedovolím povedať, že je výroba elektriny stopercentne zelená.
Ale je to cesta, po ktorej pôjdeme, nie?
Veľa firiem vrátane nás sleduje tento vývoj. Snažíme sa investovať. Chceme, aby malo do roku 2030 štyridsať percent našich čerpacích staníc na Slovensku nainštalované rýchlonabíjačky. Tiež tu chceme postaviť niekoľko vodíkových plniacich staníc. V Česku už máme dve.
Určite momentálne nie je žiadny problém, ani pre nás palivá dodávať, ani pre vodičov, že by hrozil ich nedostatok.
Robíte si prepočty, koľko áut bude jazdiť na elektrinu?
Zatiaľ sa pozeráme na to, koľko palív budeme predávať. Počítame s tým, že rok 2035 predstavuje koniec registrácie nových fosílnych áut. Uvidíme, či sa presadia syntetické palivá. Uvidíme, čo bude s vodíkom. Všetky veci majú svoje výhody i nevýhody. Hlavné bude postaviť veľa zdrojov lacnej zelenej elektrickej energie. To je základ celej transformácie dopravy.
Čo si myslíte, že vyhrá?
Neviem predpovedať, aký veľký bude podiel vodíku v doprave. Určite ho však budeme musieť používať v priemysle, aby sme sa vôbec mohli rozprávať o bezemisnej budúcnosti. Preto tú technológiu bude treba vyvinúť. A možno bude raz taká pokročilá, že niekto povie: nielen v doprave, na železnici, v lodiach… použijeme ju aj v osobnej doprave. Rovnako si viem predstaviť výrobu syntetických palív v prípade dostupnej lacnej energie. Je to zvláštny moment. Investujeme do troch-štyroch smerov a čakáme, čo vyhrá.
Nie je to fantastické, že žijeme v dobe takej zásadnej zmeny?
Myslím si, že je to najväčšia technologická zmena, ktorá sa týka takého veľkého počtu ľudí. Od príchodu mobilov pred dvadsiatimi rokmi nebolo nič väčšie. Na najbližších pätnásť rokov nie je väčšia vec na riešenie.
Ako sa staviate k tejto zmene?
Mňa osobne baví to, že pracujem v oblasti, ktorá sa mení. Samozrejme, všetci v našej oblasti sa pozerajú po alternatívach. Vlani sme v Česku naštartovali novú linku na recykláciu plastov a už sme v tejto oblasti jednotka. A veľký dôraz kladieme na investície do výroby elektriny.
Spomínali ste, že chcete do výroby elektriny investovať aj na Slovensku. Čo môžeme očakávať?
Momentálne sa pozeráme po jednotlivých projektoch. Nedali sme si cieľ, že chceme postaviť toľko a toľko megawattov, ale od 30 megawattov sú už pre nás projekty zaujímavé.
Hlavné bude postaviť veľa zdrojov lacnej zelenej elektrickej energie.
Pri rafinériách sa veľa hovorí o cenách palív, veľký biznis sa však robí v petrochémii. Aká je budúcnosť plastov?
Plast je extrémne dobrá a efektívna surovina. Keď sa plasty nájdu vo vode, nie je to chyba toho plastu. Je to chyba ľudí. Na plastoch stojí naša civilizácia. Treba ich správne využívať a správne postupne recyklovať. Napríklad chemická recyklácia je takmer neobmedzená, zatiaľ čo mechanickú viete spraviť len niekoľkokrát. Verím, že do roku 2030 budeme mať takú chemickú jednotku. Dôležité je, aby správne fungovala v celom našom reťazci.
Ako nadchnúť ľudí pre transformáciu, ak neviete, ktorý smer je správny, pričom všetky sú drahé?
Nie sú to jednoduché riešenia. Našťastie v korporáciách nerozhodujú jednotlivci. Treba staviť na diverzifikáciu. Riziko jednotlivej investície klesá a staviame lepšiu stabilitu do budúcnosti. V dobe inflácie sa všetky investície vyplatia aj preto, že o päť rokov bude všetko drahšie. Pokiaľ nebudeme investovať, nebudeme mať budúcnosť. Svet sa mení. My s tou zmenou súhlasíme. A hľadáme rozumné cesty, inak tu pre nás o tridsať rokov nebude miesto.
Bude Orlen v roku 2050 ešte predávať benzín?
Myslím si, že ešte bude určite dopyt po benzíne. Určite budeme aj veľkým výrobcom elektriny. Celý trh výroby elektriny sa musí navýšiť o desiatky percent, možno zdvojnásobiť. Budeme vyrábať vodík, petrochémiu. Možno vymyslíme nejakú transformáciu maloobchodného biznisu, napríklad spojením s internetovým obchodom. A tiež sa domnievam, že bude dopyt po plyne, kde sme významným hráčom. A myslím si, že vstúpime na trh jadrových elektrární a možno v Európe postavíme desiatky malých jadrových elektrární.
Tomasz Wiatrak
Šéf predstavenstva a CEO skupiny Orlen Unipetrol. V Česku zodpovedá aj za rafinérsky biznis a tiež za krajiny, kam skupina expanduje, vrátane Slovenska, Maďarska, Nemecka. Do Orlen Unipetrol prišiel zo spoločnosti Energa Informatyka i Technologie, ktorá sa špecializuje na unikátne riešenia pre energetický sektor.
