Peter Krutil vedie Slovenskú sporiteľňu časmi, ktoré sú poznačené pandémiou, zásahmi politikov i extrémne nízkymi úrokmi. V októbri šéfa najväčšej tunajšej banky slovenskí manažéri v ankete Forbesu a PWC zvolili za najrešpektovanejšieho CEO tohto roka.
Celý článok vyšiel v novembrovom vydaní magazínu Forbes, ktoré si môžete kúpiť TU. Poštovné je na nás!
Spomínali ste, že inflácia nie je z vášho pohľadu zlá. Ako to myslíte? Úspory sporiteľov strácajú na hodnote, ľudia majú pritom v bankách uložených už vyše 40 miliárd eur pri prakticky nulových úrokoch. A ceny za september na Slovensku medziročne stúpli o 4,6 percenta.
Je to vysoké číslo. Na vyššiu infláciu už centrálne banky v okolitých štátoch reagovali zvýšením sadzieb. Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ zvýšenie úrokov neavizuje, no ak by inflácia nebola len dočasným javom, mohlo by to diskusiu na túto tému obnoviť.
Dnes ľudia vďaka expanzívnej politike ECB príliš míňajú a berú si úvery. Na Slovensku má nejaký úver v banke zhruba 40 percent bankových klientov. Zvyšných 60 percent ľudí má úspory vo forme depozít a ich úroky sú blízke nule.
Ak by ECB zvýšila sadzby, banky by mohli odmeňovať klientov za to, že si sporia. Konečne by nám to zobjektivizovalo naše podnikanie a umožnilo ponúkať ziskové produkty nielen na aktívnej (úvery), ale aj pasívnej strane (vklady) našej bilancie.
Euro a koruna
Je ľahšie robiť bankový biznis v Česku, kde majú vlastnú centrálnu banku, ktorá už začala so zvyšovaním sadzieb?
Áno, z tohto pohľadu je to tak. Banky by mali fungovať na „štyri valce“, pričom na Slovensku sú to v súčasnosti len dva: úvery a poplatky z produktov. Ekonomicky nám nefungujú bežné účty a depozitá. Na tých nezarábame.
Z pohľadu úrokového výnosu sú na tom teda banky v Česku lepšie. Vietor im fúka do plachát, pričom u nás niekedy fučí aj oproti nám.
Peter Krutil sa stal tento rok (2021) víťazom ocenenia Najrešpektovanejší CEO. Zľava: Alex Šrank, Peter Krutil, Juraj Porubský. Foto: Marek Mucha
Ale nechcete tým povedať, že by sme mali odísť od eura.
Bankový biznis je treba brať v súvislosti s celou ekonomikou, takže takéto tvrdenie by bolo veľmi skratkovité.
Väčšie úspory
Počas pandémie došlo ešte k zvýšeniu miery úspor ľudí. Je to pre banku dobrá alebo zlá správa?
Dobrá správa je to skôr pre klientov než pre banku. Už pred nejakým časom presiahol objem úverov drobných klientov veľkosť ich vkladov. Vďaka súčasnému nárastu úspor sa tento pomer ustálil zhruba na úrovni sto percent.
Je dobré, keď majú ľudia napožičiavané maximálne toľko, koľko majú nasporené. Vytvára to štrukturálne vhodný predpoklad pre ďalší vývoj.
Vidíme, že práve v štátoch južnej Európy, kde ekonomika nie je veľmi zdravá, majú ľudia požičané viac, ako je výška ich finančných aktív. Ľudia by mali mať vytvorené nejaké finančné rezervy, aby vedeli absorbovať možné finančné šoky a neboli odkázaní na externé financie.
Ľudia by teda mali sporiť, no zároveň im z úspor odkrajuje inflácia. Ako by mali v kontexte týchto podmienok reagovať? A robia to?
Vidíme veľký nárast záujmu o investičné produkty a odklon od bežných depozít. Dosahujeme veľmi dobré čísla. Investície do aktív na finančných trhoch umožňujú zhodnocovať ich tempom, ktoré prekonáva aj súčasnú infláciu.
Investičné rozhodnutia
Darí sa vám teda presmerovať vklady do investičných produktov?
Áno, sme spokojní. Za celý trh išla tento rok do septembra do investičných produktov jedna miliarda eur, pričom takmer 40 percent cez našu banku. Pozitívne je aj to, že máme veľa klientov, ktorí investujú pravidelne.
V dnešnej dobe, keď sú trhy blízko svojich maxím, môže byť totiž chybou investovať jednorazovo. Sme svedkami relatívne dlhodobého rastu trhov, je preto treba rozložiť riziko a priemerovať nákupnú cenu.
„Investovanie je vždy o nenásytnosti a strachu. Jedna z týchto dvoch emócií vždy zvíťazí,“ hovorí Peter Krutil, CEO Slovenskej sporiteľne. Foto: Miro Nôta
Snaha finančných domov posunúť ľudí viac k investovaniu je tu už dlhšie. Čo je dôvodom, že sa tak teraz deje intenzívnejšie? Ide o samovoľný záujem ľudí, aktivitu poradcov, alebo sa len zlepšila dostupnosť investičných riešení, napríklad vďaka mobilným aplikáciám?
Je to kombinácia faktorov. Ľudia majú viac peňazí, ktoré nemali počas pandémie kde minúť, pretože obmedzili spotrebu či cestovanie. Naši poradcovia aktívne vysvetľujú, že inflácia si svoju cenu na úsporách zoberie. Je to teda aj našou aktivitou, no zároveň vidíme atraktívnu cenovú politiku, ktorá zlacňuje nákup aktív. Aj cez našu aplikáciu, čo oslovuje najmä mladšiu generáciu. Za tri a pol roka sme do aplikácie George dostali 750 tisíc klientov a viac ako jeden milión klientov do desktopovej formy internetbankingu.
My nechceme prichádzať s takými technologickými „vychytávkami“, ktoré by boli určené iba pre malú časť klientov. Ale presne naopak – musíme vedieť, že všetko, čo ponúkame, je pre veľkú väčšinu klientov relevantné. Takto sme okrem Georgea priniesli Apple Pay, Google Pay a teraz sa mobilná aplikácia stáva investičným poradcom klienta.
Kryptomeny
V ponuke ich nemáte, ale vnímate u mladých klientov rastúci záujem o kryptomeny? Čo si o nich ako o investícii myslíte?
My z regulatórneho hľadiska nevieme takéto investície ponúkať. A ako ich vnímam? Investovanie je vždy o nenásytnosti a strachu. Jedna z týchto dvoch emócií vždy zvíťazí. Pri krypte môžete byť na jednej strane nahnevaní, že nie ste pri tom, keď ceny tak rastú.
Môj syn napríklad vlastní bitcoin a je to prvá trieda aktív, na ktorej zarobil viac ako tisíc percent (smiech). No platí aj jeden známy citát Johna Paulsona (miliardára, ktorý zbohatol vďaka hedžovým fondom), podľa ktorého sú kryptomeny „obmedzenou ponukou ničoho“. Na kryptomeny sa môžem pozerať aj cez ich reakciu na reguláciu. Hrozí tu pritom riziko nových obmedzení, aké napríklad nedávno zaviedla Čína.
„Ukazuje sa nám, že sú to práve často deti, ktoré dotlačia rodičov k zodpovednému finančnému správaniu a investovaniu,“ hovorí Peter Krutil. Foto: Miro Nôta
Do akej miery potrebujú Slováci „dotlačiť“ k investičnému rozhodnutiu?
Keď hovoríme o tradingu či gamblingu, stačí dobrá platforma. Sú tu však aj ľudia, ktorí berú investovanie serióznejšie. My na pobočkách poskytujeme klientom komplexný finančný plán, ako keď idete k lekárovi. Povieme vám, čo máte robiť, aby sa vaša finančná kondícia zlepšila. Kto chce bežať maratón, tomu predpíšeme úplne iný „tréning“ než tomu, kto chce vyliezť na Gerlachovský štít.
Finančná gramotnosť Slovákov
Myslíte si, že sa finančná gramotnosť Slovákov zlepšila?
Áno a neskromne si myslím, že je to aj naša zásluha. Teda že klientom dobre radíme a oni na nás dajú.
Jedným z našich verejných prísľubov je tiež zabezpečiť finančné vzdelávanie 200 tisíc deťom. A to je vlastne aj nepriame vzdelávanie rodičov: ukazuje sa nám, že sú to práve často deti, ktoré „dotlačia“ rodičov k zodpovednému finančnému správaniu a investovaniu.
Ako vyzerá takáto výučba v praxi?
Projekt FinQ našej nadácie bude súčasťou oficiálnych učebných osnov akceptovaných Ministerstvom školstva SR. Ide o prierezové vzdelávanie. Nevznikne teda nový učebný predmet, ale finančné vzdelávanie sa zapracuje do súčasných predmetov.
…
Pokračovanie článku si môžete prečítať v novembrovom vydaní magazínu Forbes, ktoré si môžete kúpiť TU. Poštovné je na nás!
S Petrom Krutilom sa rozprávali Tatiana Vavrová a Peter Apolen.
