Americké akcie merané indexom S&P 500 klesli v septembri o desať percent. Je to najhorší mesačný výsledok od prepuknutia pandémie v marci 2020.
Tento rok už navyše došlo k trom podobným poklesom, v apríli to bol prepad o 8,8 percenta a v júni o 8,4 percenta.
Akcie sa tak od prelomu rokov zošupli o 23 percent. Index S&P 500 zaznamenal v septembri sériu deviatich dní, z ktorých sedem prinieslo prudký pokles, v piatich dňoch dokonca o viac ako jedno percento.
Trhy sa tak kúpu v červenom. Dôvodom sú obavy z recesie, škrtenie politiky centrálnych bánk, vojna na Ukrajine a ňou vyvolané zdraženie energií.
Centrálne banky sú zdrojom obáv
Americký Fed aj Európska centrálna banka (ECB) zvýšili v septembri sadzby zhodne o 0,75 percenta. Chcú tak bojovať s infláciou, a to aj za cenu vyvolania ekonomickej recesie. Podobne reagujú aj ďalšie centrálne banky vo svete. V septembri sadzby zvýšila britská, švajčiarska aj nórska centrálna banka. Opačnou cestou sa vydalo len Turecko, ktoré prekvapivo sadzby znížilo.
Sadzby sa sprísňujú aj v susedných krajinách, a to ešte ráznejšie. V Česku už dosahujú sedem percent, v Poľsku 6,75 percenta a v Maďarsku až 13 percent.
Navyše je tu obava z ďalšieho sprísňovania. Fed totiž pravdepodobne nezostane pri súčasnej úrovni 3,25 percenta, hoci sú sadzby už dnes najvyššie od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008.
Inflácia je na dlho nevídaných úrovniach
Inflácia je stále vysoko. V USA dosahuje 8,3 percenta. Hovorí sa o konci 40-ročného cyklu nízkych úrokových sadzieb a inflácie a o návrate do ekonomiky 80. rokov minulého storočia.
V Európe je inflácia ešte vyššia. V eurozóne to v septembri bolo desať percent a na Slovensku v auguste 14 percent. Národná banka Slovenska v najnovšej prognóze dokonca predpovedá, že na budúci rok by mohla inflácia kulminovať na 22 percentách.
Ďalšie zvyšovanie sadzieb
„Trh už aktuálne do cien premieta ďalší ‚jumbo-hike‘ na najbližšom zasadnutí ECB o 75 bázických bodov,“ uvádzajú vo svojom komentári analytici J&T banky. Sadzby ECB by sa tak do konca roka mali dostať minimálne na dve percentá.
Ukazovateľ ZEW, ktorý meria dôveru investorov v Nemecku, sa za september v dôsledku energetickej krízy a hrozby hlbokej recesie tiež prepadol na úroveň z čias finančnej krízy.
Náladu investorom aktuálne kazí aj deravý plynovod Nord Stream v Severnom mori, pričom sa zdá, že išlo o sabotáž, ktorá by mohla odstaviť ruský plyn v Európe. V septembri všetkým starosti pridal aj ruský prezident Vladimir Putin nariadením čiastočnej mobilizácie ruského obyvateľstva.
Výnosy dlhopisov rastú
Keď akcie padajú, výnosy dlhopisov rastú. Americké 10-ročné pokladničné poukážky sa predávajú za 3,7 percenta, čo je naviac od roku 2011. Dvojročný výnos sa prehupol cez štyri percentá na najvyššie hodnoty od roku 2007.
„Tým sa ešte viac zvýraznila inverzia americkej výnosovej krivky, ktorá býva pomerne spoľahlivou predzvesťou prichádzajúcej recesie,“ upozorňujú analytici J&T banky.
Slovenské vládne dlhopisy sa aktuálne predávajú s výnosom 3,4 percenta, pričom ešte koncom decembra boli pod nulou. Zarába aj benchmarkový nemecký vládny dlhopis. Kým pred pandémiou sa predával s výnosom mínus 0,7 percenta, dnes je to už 2,1 percenta.
Dolár v najlepšej sile
Víťazne zo zmätku na finančných trhoch vychádza len americký dolár. Ťaží so svojho statusu bezpečného útočiska. Koncom septembra sa jedno euro vymieňalo len za 96 americký centov, čo je vôbec najmenej v doterajšej histórii spoločnej meny. Dolár sa posilňuje aj voči iným svetovým menám, napríklad libre či japonskému jenu.
Keď rastie dolár a výnosy dlhopisov, zlatu sa obyčajne nedarí. Žltý kov má dnes ďaleko od svojich historických maxím z marca, keď sa predával za 2000 dolárov. Stojí len niečo cez 1600 dolárov. Zlato tak neplní funkciu bezpečného prístavu, keď pokleslo na dvaapolročné minimá.
Podobne sa „darí“ bitcoinu a iným kryptomenám. Trhová kapitalizácia celého krypto odvetvia je dnes zhruba tretinová oproti novembru minulého roka.
Čím horšie, tým lepšie
Na troskách sa však môže črtať lepšia budúcnosť. Prieskum Bank of America ukázal, že investori boli v septembri voči americkým akciám rekordne podvážení. Podiel akcií v portfóliách bol až o 52 percent nižší, než to býva štandardne.
„Pri takto zníženej expozícii voči akciám je latka pre ich ďalší významný pád postavená pomerne vysoko. Jednoducho väčšina účastníkov trhu, ktorá už chcela predať a upraviť portfóliá, tak už urobila. Mnohé negatíva tak už mohli byť započítané v cenách. A práve na takýchto úrovniach v minulosti prišlo k obratu vo vývoji trhov,“ naznačuje J&T banka. Dodáva však, že to neznamená, že ešte akcie nemôžu nejaký čas klesať.
