Rebríčku „najzárobkovejších“ filmov roku 2023 dominovali Mattelova Barbie, adaptácia hernej legendy Super Mario Bros a biografický Oppenheimer. Trojicu snímkov spája, že zaútočili na hranicu miliardových obratov a valcovali kiná nielen vo svete, ale aj na Slovensku.
Tohtoročná filmová sezóna už klasicky nebola len o naplnených pokladniciach kín, ale aj o kúskoch, ktoré preleteli multiplexmi a neutŕžili výrazné zárobky aj napriek nepopierateľným umeleckým kvalitám. Forbes sa pozrel na skryté filmové tipy tohto roka, ktoré síce neatakovali rebríčky v predajoch, no získali si srdcia filmových fanúšikov či kritikov.
Anatómia pádu
Režisérka Justine Triet má zatiaľ na konte tri filmy, no tento rok sa hovorilo najmä o jej poslednej snímke Anatómia pádu. Asi v žiadnom rebríčku najlepších filmových kúskov tohto roka nemôže chýbať práve civilná súdna dráma z prostredia francúzskych Álp. Film sleduje príbeh manželskej dvojice Sandry a Samuela a ich čiastočne nevidiaceho syna Daniela.
Všetko sa skomplikuje v momente tragickej udalosti, ktorá dej zamieša. Daniel totiž nájde pred rodinným sídlom svojho otca v kaluži krvi. Nad tragédiou sa začnú vznášať otázniky, na mieste sú otázky, či išlo o nehodu, samovraždu alebo môže mať v tragédii prsty svojská Sandra. Z rodinnej drámy sa stane súdny triler a druhá polovica snímky sa sústreďuje najmä na dianie počas súdneho pojednávania.
Z hľadiska tržieb podľa webu Box Office Mojo (celosvetovo vyše 20 miliónov dolárov) film neurobil veľkú dieru do sveta, no zarezonoval najmä v kruhoch kritikov a medzi klubovými divákmi. Festivalový hit Justine Triet si odniesol aj najvyššie ocenenie medzinárodného filmového festivalu v Cannes – Zlatú palmu. Triet sa tak stala treťou ženou v histórii Cannes, ktorá si odniesla za film najvyššie ocenenie.
Karaoke blues
Meno Akiho Kaurismäkiho milovníkom európskeho kina a klubovej tvorby asi netreba predstavovať. Fínsky režisér patrí už dekády medzi ostrieľaných európskych režisérov, z jeho portfólia asi najviac vyčnievajú Le Havre, Muž bez minulosti či Leningradskí kovboji dobývajú Ameriku.
Po siedmich rokoch sa na strieborných plátnach opäť objavila Kaurismäkiho novinka a podľa ohlasov režisér nezostal svojej povesti originálneho autora nič dlžný.
Kaurismaki v Karaoke blues sleduje príbeh Ansy, ktorá pracuje v supermarkete a Holappa, ktorý zase maká na zmeny vo fabrike. Osudy oboch protagonistov spája určité outsiderstvo a plahočenie sa životom.
Zatiaľ čo Ansa trávi večery v prázdnom byte, Holappa vymetá po šichte miestne lokály. Ich cesty sa pretnú náhodou, keď sa obidve postavy stretnú na nočnom karaoke, kde si padnú do oka. Napriek sympatiám sa filmová dvojica spočiatku obchádza, no postupne si k sebe nachádzajú cestu.
Kaurismäki načrtol v Karaoke blues na prvý pohľad až banálnu love story, ktorú okorenil civilnosťou postáv pôsobiacich niekedy až absurdne letargicky. Kaurismäkiho novinka síce otvára aj ťažké sociálne otázky, ako je pasovanie sa s alkoholizmom, zároveň paradoxne ide o jeden z najvtipnejších filmov roka.
Práve komorné a niekedy až na kosť bizarné dišputy hlavných, ale aj vedľajších postáv sa zrejme zapíšu medzi komediálne zlato roka.
Karaoke blues zarobilo celosvetovo sotva tri milióny dolárov, no na festivale v Cannes si odnieslo cenu poroty a skórovalo aj na slovenskom festivalu Cinematik. Na piešťanskom evente porota v rámci ocenenia Meeting point Europe vyhlásila za víťaznú práve Kaurismäkiho snímku.
Umenie jesť a milovať
Zatiaľ čo minulý rok nasýtil fajnšmekrov milujúcich filmové gastrohody triler Menu, tento rok to je bezpochyby snímka Umenie jesť a milovať. Režiséra Anha Hunga Trana môžu diváci poznať aj vďaka filmovej adaptácii Nórskeho dreva Harukiho Murakamiho.
Umenie jesť a milovať je príbehom kuchárky Eugénie, ktorá na konci 19. storočia vypomáha veľmajstrovi gastra Dodinovi vo veľkom francúzskom sídle. Film skúma vzťah samotnej dvojice, Dodin začína k Eugénii prechovávať city a rád by si ju vzal za manželku, mladú kuchárku ale skôr ako záväzky priťahuje sloboda.
Tran ale nesleduje len príbeh rodiacej sa lásky, ale ide najmä o film plný chutí, farieb a dokonalo nasnímaných špecialít, po ktorom vyhladne asi každý divák.
Podobne ako predchádzajúce snímky, aj Umenie jesť a milovať príliš nezaplnilo kasy kín a celosvetovo zatiaľ utŕžilo tržby niečo vyše dvoch miliónov dolárov. Podobne ako Anatómia pádu a Karaoke blues má už svoj zárez na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes. Z neho si film totiž odniesol cenu za najlepšiu réžiu.
Úsvit
O slovenskom filme už roky platí, že nehrá na kvalitatívnej úrovni druhé husle a dokonca vie do kín nalákať aj divákov. O tom svedčí aj tohtoročný úspech filmu Invalid Jonáša Karáska, ktorý podľa čísel Únie filmových distribútorov v slovenských kinách skóroval v rebríčku návštevnosti a tržieb. V prvom polroku 2023 Invalida videlo 189 615 divákov a zarobil 1 401 330 eur.
Na československej scéne sa ale objavili aj ďalšie snímky, ktoré zaujali. Medzi jednu z najdôležitejších a najoriginálnejších snímok v domácej československej koprodukcii určite patrí Úsvit Mateja Chlupáčka.
Triler ukazuje mesto Svit pod Tatrami v roku 1937, ktoré sa po českom vzore mení na inovatívne priemyselné mestečko. Do Svitu prichádza manželka riaditeľa fabriky Haupta Helena, ktorá má každým dňom priviesť na svet potomka. Práve očakávaný pôrod, kolobeh umierania a života, ale aj sexualita a emancipácia sú leitmotívom snímky.
Vo fabrike na kope piesku sa nájde pohodené telo mŕtveho novorodenca, ktorý je podľa obhliadajúcich lekárov zrejme hermafroditom. Nález rozpúta v izolovanom prostredí továrne sériu udalostí, ktoré ovplyvnia nielen chod „baťovskej“ fabriky, ale aj samotných zamestnancov.
Úsvit ale nie je len atmosferickou kriminálkou so špecifickou vizuálnou štylizáciou estetiky 30. rokov, ale aj aktuálna kritika nezdravých spoločenských trendov, ako je vzmáhanie sa extrémizmu či dominancia domnienok nad vedeckými faktami v spoločenskom diskurze.
Chlupáčkov druhý celovečerný film bol uvedený v slovenských kinách začiatkom októbra. Podľa Únie distribútorov Slovenska išlo v tom čase o tretí najnavštevovanejší film v slovenských kinách. Počas otváracieho víkendu zarobil Úsvit vyše 26-tisíc eur a videlo ho takmer 4-tisíc divákov.
Československá snímka bola nominovaná na veľkú cenu medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch.
Godzilla Minus One
Pri novinke zo sveta japonského monštra Godzilla treba zahodiť predsudky a ísť na film s čistou hlavou. Godzilla Minus One japonského režiséra Takašiho Jamazakiho je totiž doslova prekvapením roka. Godzilla je už viac ako polstoročie popkultúrnou ikonou, ktorej filmová séria v očiach časti divákov evokuje lacnú zábavu plnú nekvalitných trikov a slabých hereckých výkonov.
Po príchode Godzilly na západný trh ide o nefalšovanú akčnú „limonádu“ a budúci rok sa dokonca hollywoodska Godzilla opäť stretne v jednom blokbastri s rovnako legendárnym monštrom King Kongom.
Tento rok sa ale na strieborných plátnach nečakane a takmer bez marketingu objavila japonská Godzilla Minus one. Tá na rozdiel od hollywoodskych klonov preniesla dej do Japonska krátko po druhej svetovej vojne, ktoré sa po prehratom konflikte ocitlo na úplnom ekonomickom dne.
Film netradične sleduje príbeh japonského kamikadze pilota, ktorý sa po konci vojny ocitá v akomsi vzduchoprázdne a spoločne s ostatnými Japoncami bojuje o prežitie. Do chudobou zmietaného Tokia, ktoré sa ako tak pozviechalo z následkov vojnového besnenia, prichádza legendárne monštrum, ktoré Japonsku zasadí ďalší poriadny knokaut.
Godzilla Minus One nie je nezmyselným béčkom o obrom monštre, skôr plnokrvným vojnovým filmom, ktorý otvára témy ako postraumatická stresová porucha či vyrovnávanie sa s vlastnou identitou. Pôvodná japonská Godzilla z roku 1954 bola filmovou odpoveďou na Hirošimu a Nagasaki a atómové zbrojenie veľmocí, z čoho výrazne čerpá práve aj Godzilla Minus One.
Tá totiž priamo referuje a odkazuje na svoje korene.
Nová Godzilla celosvetovo zarobila od premiéry v novembri vyše 70 miliónov eur, čo na prvý pohľad nemusí byť veľká čiastka, no treba podčiarknuť, že rozpočet filmu bol len necelých 15 miliónov.
Moc
Z domácich slovenských filmových končín pochádza aj ďalšia dôležitá snímka roku 2023, a to Moc Mátyása Priklera. Film otvára poľovačka dvoch ministrov zahraničia, ktorí na love neúmyselne zastrelia mladého chlapca, ktorý im vypomáhal. Šéf rezortu diplomacie Berger, ktorý môže za tragický výstrel, očakáva kľúčový európsky post a incident mu politické vyhliadky môže poriadne skomplikovať.
Film nadhodí jasný morálny problém, okolo ktorého režisér sprevádza protagonistov. Postavy sa v akomsi etickom kolotoči snažia čeliť jasným výzvam, ale aj morálne nejednoznačným otázkam. Prikler v Moci vrství referencie na aktuálnu spoločenskú politickú situáciu, ale aj problematiku hľadania prírodných zdrojov či „opíjania“ sa mocou.
Moc podľa čísel Únie filmových distribútorov počas aprílového otváracieho víkendu videlo len necelých 800 divákov a zarobil 2 526 eur.