Obyvatelia Kladna a najmä východných Čiech by mali venovať pozornosť energetickej skupine Sev.en, ktorá je súčasťou impéria Pavla Tykača, piateho najbohatšieho Čecha, a ktorá v stredu oznámila svoj zámer ukončiť ťažbu uhlia najneskôr do marca 2027.
Tykačova spoločnosť tvrdí, že ťažba uhlia už nie je rentabilná, ale uzavretie elektrární by pre ňu mohlo byť výhodné z viacerých hľadísk. ČEZ zatiaľ neplánuje uzavrieť svoje uhoľné elektrárne a Česko si to ani nemôže dovoliť.
„Výhľad cien na trhu s elektrinou a cien emisných kvót na nadchádzajúci rok, a určite aj na nasledujúce roky, naznačuje jasný hospodársky pokles a hrozbu trvalých strát,“ uvádza sa v tlačovej správe zverejnenej minulý týždeň v stredu na webovej stránke skupiny Sev.en.
„Všetky tieto skutočnosti nás prinútili odstaviť naše uhoľné elektrárne – elektráreň Počerady, elektráreň Chvaletice a tepláreň Kladno – v najskoršom možnom zákonnom termíne, t. j. v decembri 2026 alebo najneskôr v marci 2027,“ pokračuje spoločnosť vo svojom vyhlásení.
To by znamenalo, že Česká republika by na prelome budúceho roka prišla o viac ako dva gigawatty kapacity, čo je približne štvrtina jej celkovej kapacity uhoľných elektrární, ktorá v súčasnosti dosahuje 8,4 gigawattu. Nakoniec sa to však nestane.
„Nemalo by to byť okamžitou katastrofou, ako hovorí súčasný minister Vlček. A ako poukazuje nastupujúci minister Havlíček, máme Lex Gas, alebo Lex Coal, ak chcete,“ odpovedá zakladateľ Amperu Jan Palaščák pre Forbes s odkazom na legislatívu, ktorá bola prijatá na prelome minulého roka.
Elektrárne sú totiž súčasťou kritickej infraštruktúry, a ak by ich plánované odstavenie ohrozilo energetickú bezpečnosť Česka, legislatíva umožňuje nariadiť elektrárni alebo jej prevádzkovateľovi, aby pokračovali vo výrobe elektriny, pričom štát dotuje prevádzkovateľa za stratovú prevádzku.
Konečné rozhodnutie o tom, ktorá elektráreň je kritická, by mal urobiť regulátor trhu ČEPS.
Kľúčové zdroje výroby
Podľa Jiřího Gavora by odstavenie uhoľných blokov, konkrétne elektrárne Počerady v severozápadných Čechách, nemalo byť pre český energetický sektor veľkým problémom. Otázky však vidí v prípade elektrárne Chvaletice.
„ČEPS sa bude viac zamýšľať nad Chvaleticami, pretože ide o elektráreň nachádzajúcu sa vo východnej časti Česka, kde nie je sieť zdrojov taká hustá. A Chvaletice sa už niekoľkokrát osvedčili v situáciách, keď hrozili rozsiahle výpadky elektrickej energie; je to naozaj relatívne dôležitý zdroj,“ hovorí Gavor a dodáva, že sa neodváži odhadovať konečné rozhodnutie ČEPS-u.
Anna Kovačič pre Forbes Česko
Pavel Tykač. Foto: Anna Kovačič pre Forbes Česko
Je však presvedčený, že elektráreň Kladno a predovšetkým tepláreň budú naďalej fungovať. „V prípade teplárne Kladno ide o lokálny monopol, kde nie je možné úplne zastaviť prevádzku bez zváženia náhrady,“ hovorí energetický expert a konzultant Jiří Gavor pre Forbes.
„Nebolo by to prvýkrát v histórii českého energetického sektora, čo by bola na teplárenský priemysel uvalená nútená správa. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi bola napríklad uzavretá spaľovňa v pražskej štvrti Vysočany a prevzala ju Pražská teplárenská. A nikto si to nevšimol,“ vysvetľuje, čo sa stane v Kladne budúci rok.
„Považujem to preto za test funkčnosti Lex plyn,“ hovorí Jan Palaščák zo skupiny Amper.
„A podľa môjho názoru to vidí rovnako aj Pavel Tykač, na rozdiel od niektorých iných „rent seeking“ (činnosti, pri ktorých sa spoločnosti snažia získať výhody, ako sú dotácie, monopoly alebo licencie, ovplyvňovaním vládnych nariadení, zákonov a politických rozhodnutí bez vytvárania novej hodnoty – pozn. red.) v energetickom sektore sa mi toto zdá transparentné. Otestujeme fungovanie nového právneho mechanizmu a je vlastne dobré, že test sa začína včas,“ dodáva.
„Psychologický prvok je tu veľmi dôležitý. To znamená načasovanie, tlak na účastníkov a najmä na možnú novú vládu. Na psychologickej úrovni treba poznamenať, že Sev.en sponzoruje stranu Motoristov, Inštitút Václava Klausa a vlastní až desať percent ČEZ-u,“ dodáva Radim Dohnal, ekonóm v spoločnosti Capitalinked.
Bremeno pre miliardára?
Sám Tykač by sa pravdepodobne bránil tým, že jeho domáce elektrárne sa preňho stávajú skôr bremenom. Jeho aktivity v Česku totiž teraz tvoria len zlomok jeho celkového majetku, ktorý Forbes tento rok odhadol na 180 miliárd korún a ktorý má teraz hlavne v zahraničí – od Spojených štátov cez Áziu až po Austráliu.
Európa ho ako investora už dlho nezaujíma z dôvodu Zeleného dohovoru. „Snažím sa momentálne príliš neinvestovať v Európe,“ povedal Tykač v rozsiahlom rozhovore pre Forbes pred tromi rokmi.
„Medzi Áziou a Austráliou a Európou je veľký ideologický rozdiel. Ideologické procesy sa objavujú aj tam, ale určite nedosiahli úroveň šialenstva, ktorú sledujeme tu na starom kontinente,“ kritizoval vtedy situáciu v Európe.
Koniec uhlia?
Uhlie v Európe nemá pred sebou dlhú budúcnosť z dôvodu Zeleného dohovoru a plnenia klimatických cieľov, o čom svedčí postupné zatváranie baní v Česku.
Napríklad baňa na hnedé uhlie ČSA pri Moste, ktorá patrí do skupiny Sev.en, sa postupne zaplavuje a rekultivuje. Ťažba sa tu pomaly končí. Otázkou teraz je, čo sa stane s baňou Vršany, ktorá tiež patrí Tykačovi.
„Nie je jasné, čo skupina Sev.en urobí s ťažbou uhlia, či bude ťažba pokračovať. Uhlie z Vršian nie je ľahko nahraditeľné pre iné elektrárne alebo teplárne, ale je použiteľné pre domáce zdroje,“ vysvetľuje Radim Dohnal.
FOTO: UNSPLASH
Podľa Tykača sa stala ťažba uhlia nerentabilnou. Ilustračné foto: Unsplash
Subvencovaná prevádzka by Tykačovi, ktorý je aj majiteľom futbalového klubu Slavia v Česku, priniesla primeraný zisk, ale z hľadiska jeho ziskov zo zahraničných aktivít by nebol významný. Ak sa štát rozhodne prevádzku dotovať, bude to pravdepodobne skôr v záujme občanov a zaistenia ich energetickej bezpečnosti.
Pavel Tykač je však dnes v dobrej pozícii. Okrem vlastníctva zdrojov v podobe kritickej infraštruktúry má aj podiel v spoločnosti ČEZ, ktorý podľa najnovších informácií prostredníctvom pridružených spoločností postupne zvyšuje na desať percent.
Podľa údajov Pražskej burzy cenných papierov je trhová kapitalizácia ČEZ-u v súčasnosti 686 miliárd českých korún (vyše 28 miliárd eur), takže Tykač hovorí o desiatkach miliárd.
Radikálne rozhodnutie
ČEZ vlastní väčšinu zdrojov uhlia v Českej republike a ukončenie konkurenčných prevádzok len urýchli turbíny v jeho uhoľných jednotkách, čo by mohlo tiež zvýšiť jeho ziskovosť.
„Ak sa nestane nič iné ako odstavenie uhoľných jednotiek Sev.en, malo by to mať veľmi mierny pozitívny vplyv na ziskovosť ČEZ-u,“ hovorí Dohnal zo spoločnosti Capitalinked a dodáva, že správa o odstavení uhoľných jednotiek nemala výrazný vplyv na cenu akcií.
V čase písania tohto článku predstavujú uhoľné elektrárne v Česku viac ako 50 percent výroby elektrickej energie. To len ilustruje skutočnosť, že hoci sa Česko rozhodlo dekarbonizovať svoj energetický sektor, v posledných rokoch nevybudovalo žiadne nové zdroje energie.
Úlohu uhoľných elektrární by mali prevziať nové elektrárne s kombinovaným cyklom a plynovými turbínami, ale zatiaľ nebola postavená ani jedna nová. Obnoviteľné zdroje zatiaľ nedokážu kompenzovať výpadok z uhoľných elektrární a krajina nebude mať nový jadrový blok v Dukovanoch až do druhej polovice 30. rokov 21. storočia.
„Postavíme dosť veľa batérií; neprejde týždeň, aby som neradil pri nejakom projekte skladovania batérií,“ hovorí Jan Palaščák, ktorý to vníma ako jednu z možných opôr českého energetického sektora.
Rozdielny pohľad
ČEZ sám nevníma ekonomickú situáciu uhoľných elektrární tak pesimisticky ako dnes skupina Sev.en a nemá v úmysle ich do dvoch rokov odstaviť, ako to plánuje Sev.en.
„Naše elektrárne boli modernizované, väčšina z nich dodáva teplo aj do okolia a ich ekonomika zostáva priaznivá aj po roku 2027,“ povedal v stredu hovorca ČEZ-u Ladislav Kříž v odpovedi na otázku magazínu Forbes.
„Ceny elektriny sú napríklad výrazne vyššie ako vlani, ale rovnako tak aj ceny emisných kvót. Nemyslím si, že sa výrazne zmenili ukazovatele ziskovosti,“ súhlasí Jiří Gavor z poradenskej spoločnosti ENA.
ČEZ
Jadrová elektráreň Dukovany. Foto: ČEZ
Ak by sa však situácia na trhu zmenila a ČEZ by oznámil odstavenie svojich uhoľných blokov, bol by to pre český energetický sektor kritický problém a analytici na trhu očakávajú, že štát nariadi ČEZ-u, aby pokračoval v prevádzke svojich uhoľných blokov a pritom ich dotoval.
Luxusná pozícia
„Tu nám intuícia hovorí, že sa možno blížime k hranici rizika. ČEZ je však pološtátna spoločnosť a dovtedy môže byť úplne štátna, takže predpokladám, že energetická bezpečnosť bude najvyššou prioritou,“ vysvetľuje majiteľ spoločnosti Amper Jan Palaščák.
Od uhlia sa Česi síce odkláňajú, ale ešte niekoľko zím ho budú potrebovať. Aspoň dovtedy, kým sa v Česku nevybudujú nové zdroje. Problémom však je, že bez verejnej podpory nie je pre žiadneho súkromného jednotlivca v Česku rentabilné postaviť novú elektráreň – či už veternú, parnú, plynovú alebo, samozrejme, jadrovú.
Všetko toto dnes hrá do karát Tykačovi a zabezpečuje mu dobrú pozíciu pri možných rokovaniach s politikmi. Ak o to český miliardár vôbec má záujem.