Internetový podnikateľ a investor Dušan Šenkypl počas posledných troch dekád svojou usilovnosťou vystúpil z nuly nielen medzi českých milionárov, ale aj na americkú burzu. Ako šéf Grouponu je totiž vzácnym úkazom – Čechom, ktorý vedie firmu kótovanú na Wall Street. Za to všetko získal ocenenie EY Podnikateľ roka a pre Forbes opisuje, ako transformoval nielen Groupon.
Päťdesiatročný Šenkypl však biznis na internete roztáča už takmer tri dekády. Už na konci 90. rokov stál pri zrode informačného systému pre družstevné záložne, potom si na pár rokov odskočil zbierať skúsenosti do Spojených štátov, aby sa vrátil do Česka, kde o sebe dal vedieť hlavne úspechom porovnávača ePojištění.cz, ktorý sa predal za miliardy korún.
A medzitým so svojimi partnermi Janom Bartom a Davidom Holým sformoval investičnú skupinu Pale Fire Capital, ktorá dnes operuje s kapitálom v nižších desiatkach miliárd korún. „PFC robíme 10 rokov, ja mám 50, takže verím, že máme viac pred sebou ako za sebou,“ hovorí.
Mal som 13, siedma trieda. Strýko, učiteľ matematiky, išiel do Rakúska a priviezol späť osembitové ZX Spectrum. Prišiel s ním k nám na návštevu a ja som tomu okamžite prepadol. Bol u nás asi štyri hodiny a ja som bol celý ten čas nalepený na obrazovke. Nevedel som vôbec nič, ale uchvátilo ma už len to, že píšem na klávesnici a na monitore sa objavujú písmenká.
V tom okamihu som vedel, že toto bude môj život. Lenže počítač stál 4 500 korún, čo boli vtedy dva mesačné platy. Rodičia si ho nemohli dovoliť, a tak som ako 13-ročný začal brigádničiť, mal som slimačiu farmu, zbieral som byliny a počas asi roka sa mi podarilo na počítač našetriť.
To bola obrovská náhoda. Niekedy vo štvrtom ročníku na vysokej som šiel na pohovor na pozíciu webdizajnéra v jednej družstevnej záložni. Strávil som na ňom tri hodiny a odchádzal som s tým, že namiesto webových stránok im mám rovno postaviť finančný informačný systém. Dal som dokopy niekoľko spolužiakov a s celkom veľkou dávkou šťastia sa nám podarilo systém postaviť a spustiť, vrátane asi prvého internetbankingu v republike.
S tou firmou sme nakoniec získali 90-percentný podiel na trhu družstevných bánk počas zhruba roka a pol a mali sme celkom 40 zamestnancov. Lenže potom prišiel run na záložne a celý biznis sa nám počas pol roka zrútil pod rukami a nič lepšie, ako ich outsourcovať na západ mi nenapadlo.
Firma len prežívala a ja som vedel, že biznis, kde predávate len hodiny a o tom, čo a ako, rozhoduje niekto iný, dlhodobo robiť nechcem.
Vtedy ste sa rozhodli vyraziť na skusy do USA?
Jedným z našich zákazníkov bol švédsko-fínsky podnikateľ v Amerike, s ktorým sme si sadli a dohodli, že založíme spoločnú firmu. Volala sa Xacti. Postavili sme z môjho pohľadu úplne neuveriteľnú produktovú fabriku, tím mladých ľudí, primárne absolventov, ktorí mali drajv, chuť, hlad. Mimochodom, už vtedy sme sa stretli s Davidom Holým, mojím súčasným partnerom v Pale Fire Capital.
Mali sme desiatky produktov primárne pre americký trh, išlo o softvér od screensaverov po hry, náš antispyware Spyware Terminator patril k najväčším, mali sme aj mailové riešenie Inbox.com, ktoré v testoch vtedy vychádzalo ako druhé najlepšie za Gmailom.
Naše produkty si nainštalovalo vyše 100 miliónov používateľov. Ja som pendloval medzi Brnom a Floridou, zažil som, aké je tam žiť a podnikať. Celé to obdobie bola obrovská škola, absolútna meritokracia, mali sme veľkú konkurenciu nápadov verzus malé zdroje, čo doteraz považujem za najlepšie možné usporiadanie. Núti vás priorizovať a byť veľmi kreatívny.
Prečo ste firmu nakoniec opustili, keď sa vám v nej páčilo?
Dostali sme sa s partnerom do bodu, keď sme budúcnosť firmy videli každý inak. Mne sa nepáčil smer, ktorým sa to začalo uberať, bolo to čoraz podnikateľsky agresívnejšie. Nakoniec sme sa rozišli a skončilo to až na súde.
To pre mňa bolo veľmi ťažké obdobie, súdiť sa v USA je postavené na tom, kto má viac peňazí, a aj mentálne to pre mňa bolo veľmi náročné. Tesne pred odchodom z Xacti sme sa s manželkou rozhodli, že nechceme byť v Amerike, a presťahovali sme sa do Prahy.
Amerika bola super, ale tu mám priateľov, rodinu a myslím, že Česko je skvelé miesto na život. Ja som musel nájsť aj niečo nové, čo by som robil, spustil som paralelne niekoľko projektov, kde som veril vo veľký potenciál aj na malom českom trhu. Jedným z nich bolo ePojisteni.cz, kde tú úplne prvú inšpiráciu priniesol David Holý. Rozbiehal som to vtedy aj so svojím bratom.
Vtedy ste sa prvýkrát stretli aj s ďalším kľúčovým mužom PFC, s Honzom Bartom?
Je to tak. V rámci Xacti sme robili monetizáciu cez vyhľadávanie od Googlu a Yahoo. V jednej chvíli sme mali podiel takmer jedno percento na americkom search trhu. Honza vtedy prevádzkoval domény, ktoré tiež monetizoval cez search, a mal vlastný, dnes už neexistujúci, ale stále ešte legendárny Schickelgruber blog. Nikoho iného, kto by v Česku niečo podobné robil a rozumel tomu, som nepoznal. Zaujal ma, a tak som sa mu cez komentáre ozval.
Ako došlo k vášmu prvému kontaktu?
Prvýkrát sme sa zišli v kaviarni. Diskusia ma bavila a jeho zrejme tiež, pretože keď sme sa zišli druhýkrát, rovno sme si vymenili podiely. Honza vtedy mal doménovú a leadgen firmu Elephant Orchestra a ja som mal projekt s AVG, kedy sme im robili monetizáciu cez safe-search vyhľadávanie.
Žiadne dlhé vyjednávanie, žiadni právnici. Jednoducho sme si veľmi rýchlo sadli a verili si. Honza mal vtedy zaregistrované vyše percento .com domén na svete, my sme pre AVG prevádzkovali na jednom racku so servermi z eBay systém so 100 miliónmi užívateľov denne. Aj na dnešnú dobu vlastne šialené čísla.
Anna Kovačič
Čím vás Honza Barta presvedčil, že ste hneď na druhom stretnutí súhlasili s výmenou podielov?
Celkom dám na intuíciu. Honza bol vtedy veľmi mladý, ale bolo okamžite jasné, že je extrémne šikovný a má prehľad, ktorý u ľudí jeho veku nevidíte. Jasné, bol v takom tom divokejšom období, ale pod tým všetkým bolo poznať, že je v jadre veľmi dobrý človek so silným morálnym kompasom.
A to je pre mňa základ všetkého. Podiely sme si vymenili podaním ruky, bez zložitých riešení s právnikmi.
Keby ste sa vtedy nestretli, možno by sme tu nesedeli. Alebo to vidíte inak?
Možno nie. Náhoda, šťastie, aj to hrá v biznise rovnakú úlohu ako v živote. Nie že by ste nemuseli makať, ale je fajn brať veci s pokorou. Neprivlastňovať si 100 percent úspechu. To naše partnerstvo s Davidom a Honzom vlastne beriem aj ako svoj najväčší biznisový úspech. To, ako si veríme, vám môžem demonštrovať napríklad tak, že keď som odišiel na tri týždne do Mongolska, dal som Honzovi prístup k svojim akciovým účtom, aby s nimi mohol zaobchádzať. Čo keby sa trhy zbláznili?
Barta začínal podnikať s doménami, kapitálovo mu vtedy do začiatku pomohol investor Michal Hanus. Mali ste aj vy niekoho takého po boku pri svojom biznisovom rozjazde?
Nie. Nikdy som nemal cudzie peniaze, vždy som bol zvyknutý budovať z mála alebo skôr z ničoho. Vždy ma to donútilo myslieť kreatívne, premýšľať, ako veci fungujú a ako by sa dalo vytvoriť 80 percent funkcionalít za 20 percent zdrojov.
Napríklad ePojištění sme celú dobu stavali ako traja programátori. Traja. To je absurdne málo. Ale práve preto sme stále totálne prioritizovali. A ten mindset potom mala celá firma a myslím, že to bol jeden z dôvodov úspechu. Takže nedostatok zdrojov vlastne považujem za jeden z najsilnejších motorov pokroku.
Anna Kovačič
Dá sa takýto mindset udržať aj dnes, keď tie peniaze už máte?
Je to moja prirodzenosť, takže áno. A asi tým aj dosť ľudí okolo štvem, pretože to úplne nechápu. Moja skúsenosť však je, že keď sa obmedzia zdroje, vznikne lepší výsledok. Jednoducho musíte lepšie pochopiť potrebu, zákazníka alebo technológiu.
Tiež nemám rád, keď riešime niečo prioritné a kolegovia mi povedia, že ďalší krok príde o týždeň. Prečo nie už dnes popoludní alebo zajtra? Mimochodom, AI v tomto vidím ako super katalyzátor rýchlosti. Claude Code vyvinutý jedným človekom, Claude Cowork to isté za pár dní. Úplne ma teraz nabíja energiou pracovať s ľuďmi, ktorí na túto rýchlosť a AI prepli a majú prototypy alebo celé riešenie za hodiny. Dáva to rozvíjaniu biznisu úplne inú dynamiku.
V PFC máte rovnocenné pozície, alebo ako spolu fungujete?
Na začiatku sme sa veľmi prekrývali, všetci traja sme robili na všetkých portfóliových firmách. Honza, napríklad, riešil stratégiu alebo algoritmus triedenia a vyhľadávania, ja organizačnú štruktúru a procesy, David marketing. Vzájomne sme sa pritom jeden od druhého dosť naučili.
Ako sme však postupne rástli a hlavne keď prišiel Groupon, rozdelili sme si to trochu inak. Ja som dnes naplno v Groupone, Honza si vzal na starosť investičnú časť a fondy, David riadi celé private equity portfólio.
Trecie plochy sa medzi vami niekedy objavili?
Nepamätám si, že by sme medzi sebou mali nejakú hádku. Práve nedávno sme sa o tom bavili a hovorili sme si, že jednoducho všetci staviame hodnotu nášho partnershipu tak vysoko, že každý z nás je pripravený ustúpiť kedykoľvek, keď má pocit, že pre toho druhého ide o veľmi zásadnú vec.
Myslím, že fakt dôležité je aj to, že sme rovnako naladení aj hodnotovo. Zhodujeme sa na tom, že budeme dávať aspoň percento nášho majetku na filantropiu, alebo na tom, že nechceme robiť investície, ktoré by spoločnosť len vysávali a nič jej nevracali, a podobne. V tomto máme totálny match.
PFC má 10 rokov. V akej fáze sa po prvej dekáde nachádza?
Myslím, že sme na začiatku. Viem, ako to znie po 10 rokoch, ale naozaj to tak cítim. Urobili sme veľa vecí. Naučili sme naše firmy, aby mali väčšie sebavedomie, aby uspeli na svetových trhoch. Založili sme fond. Máme Groupon. Ale nechceme PFC zakonzervovať na tom, kde sme dnes. Vlastne si viem predstaviť, že takých Grouponov pokojne urobíme viac.
Anna Kovačič
Na to by ste ešte mali kapacity?
Tento rok budeme rozširovať našu partnerskú zostavu. Je to niečo, o čom sa bavíme už niekoľko posledných rokov, a teraz to vykryštalizovalo. S Grouponom sme PFC manažérsky dosť vysali, pretože so mnou prišli do Grouponu aj kľúčoví ľudia a prestali sme robiť investície na private markets. Groupon nám prináša veľa, ale teraz chceme zase zvyšovať tempo a škálovať private investície, alebo aj robiť ďalšie veci podobné Grouponu. PFC jednoducho môže byť ešte významnejší hráč.
Kam až chcete s PFC vyrásť?
PFC robíme 10 rokov, ja mám 50, takže verím, že máme viac pred sebou ako za sebou. A že druhá dekáda bude ešte rýchlejšia ako tá prvá. Rast pre mňa nie je cieľ sám o sebe, je to meradlo toho, že sme na správnej trajektórii. Že sa posúvame, že sa učíme, že zvládame reagovať na trendy a nové veci. Navyše ma fakt baví a dobíja energiou sledovať, ako naokolo rastú ľudia a firmy.
Prvý zisk Grouponu
PFC dnes drží viac ako 10 miliónov kusov akcií Grouponu. Pod taktovkou Dušana Šenkypla a jeho tímu mieri firma k prvému ziskovému roku po celej dekáde a za posledný rok vygenerovala vyše 60 miliónov dolárov free cash flow.
Šenkypl Groupon nasmeroval na ozdravnú kúru – prekopal mu procesy, zefektívnil prevádzku a zmenil jeho zameranie podľa vzoru českého Slevomatu zo zľavového na zážitkový server.
Už vlani spôsobil Groupon v investorskom svete rozruch. Akcie, ktoré vo svojej najväčšej sláve pred 15. rokmi stáli 400 dolárov, sa medzitým prepadli až na tri doláre za kus. Po oznámení prvých pozitívnych finančných výsledkov po dlhej dobe však vlani v máji vystrelili nad 30 dolárov.
Bol to trojnásobok priemernej ceny, za ktorú PFC akcie nakúpila, a hlavne zadosťučinenie. Prvý signál, že investori pozitívne vnímajú kroky, ktoré sa vo firme dejú. Aj napriek pozitívnej trajektórii však akcie spadli k 13 dolárom za kus.
Dušan Šenkypl vývoj na Wall Street nijako neprežíva. Groupon je pre neho dlhodobejšia záležitosť. Dnes ho berie hlavne ako obrovskú školu skúseností a studnicu kontaktov – a netají sa ambíciami to všetko ďalej zúročiť.
Čím vás Groupon tak zaujal, že ste sa pred štyrmi rokmi rozhodli vydať peniaze, energiu aj kapacity na jeho záchranu?
Na začiatku to malo čisto ekonomický základ. Videli sme podhodnotenú firmu a investovali. Ale ako sme spoznávali, aký potenciál na trhu je, začali sme sa naň pozerať ako na príležitosť, ktorá presahuje čistú investíciu. Zároveň nám bolo jasné, že to bude obrovská škola. Skúsenosť z amerického trhu mám už z minulosti, ale toto je úplne iná liga.
V boarde máme Teda Leonsisa, ktorý písal históriu internetu, bol príjemca prvej ICQ správy, riadil gigant AOL, dnes má športové impérium. Hovoríme s CEO veľkých amerických firiem. V našom tíme stretnete veľa Čechov a tiež ľudí, ktorí budovali Uber alebo Klarnu a majú latku nastavenú fakt vysoko. Je pre mňa super, že ma stále núti byť v strehu a v pohybe.
Naozaj si nedokážem pre nás všetkých predstaviť oveľa lepšiu príležitosť na učenie než to, čo teraz v Groupone máme.
Anna Kovačič
Ako dlho chcete Groupon držať? Máte stanovený nejaký bod, napríklad v podobe výšky tržieb, ktoré keď dosiahnete, tak Groupon predáte?
Nemáme žiadny konkrétny bod, pri ktorom by sme povedali: teraz predávame. Keď budem mať pocit, že ma bude baviť niečo iné, alebo že sa inde naučím viac, potom takéto rozhodnutie môže prísť kedykoľvek. Ale teraz to tak necítim. Pretože pracujeme s vlastnými peniazmi, nie sme limitovaní nejakými termínmi.
Máme to asi inak ako mnoho ďalších finančných skupín a niekedy sme v predajoch asi aj pomalší. Interne si hovoríme, že firmy staviame tak, ako by sme si ich chceli nechať navždy. Nechceme ich nalakovať, predať a ísť ďalej. My chceme, aby tá firma naozaj fungovala, nie rok alebo dva, ale udržateľne.
Groupon ste začali riadiť pred troma rokmi, prešiel ozdravnou kúrou a zároveň zmenou zamerania. V akej fáze ste podľa vás s Grouponom dnes?
Keď to zoberiem čisto cez čísla, v roku 2023 som prevzal firmu, ktorá v predchádzajúcom roku prekonala vyše 170 miliónov dolárov. Za posledných 12 mesiacov naopak vygenerovala vyše 60 miliónov a na účte má viac ako štvrť miliardy dolárov. Každý rok sa posúvame skokovo dopredu. Už nie sme vo fáze zachraňovania. Tá misia skončila. Teraz ide o to, čo sa dá s Grouponom urobiť ďalej. A to je oveľa zaujímavejšia otázka.
Akcie Grouponu však od polovice minulého roka klesajú. Prečo investori neoceňujú výsledky vašej práce?
K cene akcie sa nemôžem priamo vyjadrovať. Všeobecne je však aktuálne na burze veľmi neistá a nervózna situácia naprieč mnohými segmentmi. Vezmite si napríklad ANGI, spoločnosť, kam sme s PFC nedávno investovali. Investori si nie sú istí dopadom AI na firmu a valuácia sa dostala na úroveň nízkych násobkov EBITDA.
A to je presne otázka, ktorú si dnes trh kladie všade, teda ako AI zmení zabehnuté biznisy. Pre mňa osobne je to obrovská téma. Firmy sa teraz dajú stavať úplne inak.
Na zelenej lúke dnes postavíte spoločnosť, ktorá na to isté potrebuje len zlomok ľudí oproti tradičným hráčom. A tí sa zase musia kompletne transformovať, pretože AI už zvládne drvivú väčšinu práce, ktorú robia biele goliere.
V Groupone, ale aj v PFC je to naša ústredná téma a verím, že vo využití AI budeme veľmi silní. Máme technologický základ, vieme sa rýchlo učiť a máme skúsenosti s transformáciou firiem. Mojím cieľom je, aby v Groupone aj v ďalších PFC firmách drvivá väčšina ľudí pracovala v manažérskych pozíciách s tým, že veľmi často budú manažovať nie ľudí, ale AI agentov.
Aj programátori?
Programátori a inžinieri až 100 percent. Ja nechcem programátora, ktorý bude len sedieť a písať kód na základe zadania od niekoho iného. Chcem builderov, ktorí vedú celú sadu AI agentov, grafika, produkčného, analytika, architekta, backend a frontend programátora, testera. Agentov, ktorí tú prácu reálne urobia za nich.
Technológia na to už dnes je. Brzdou je ľudský mindset. Stále sa učiť, riešiť veci ako generalista naprieč špecializáciami, chápať cieľ, nie len plniť úlohu. Doučiť sa, čo je potrebné. To je obrovská zmena v myslení a nie každý ju zvládne hneď. Tí, ktorí do tohto módu prepnú, budú mať nielen obrovský náskok, ale práca ich bude aj oveľa viac baviť.
Kedy ste tento AI naratív mentálne implementovali vy?
AI ma baví od začiatku. Študoval som teoretickú informatiku, takže mám základy toho, ako veci pod kapotou fungujú. A tým, že ma baví zmena, je pre mňa tempo AI fascinujúce. Každý týždeň, každý mesiac je niekde zásadný posun.
Nič v mojej kariére sa nepohybovalo takto rýchlo. To, ako som fungoval s AI pred troma mesiacmi, mi teraz pripadá ako stredovek. Myslím, že v histórii ľudstva žiadna technológia ani vynález nezmenili celú spoločnosť tak rýchlo. Priemyselná revolúcia trvala desiatky rokov. Internet to stihol za roky. AI to zmení za mesiace. A my sme ešte len na začiatku.
Obávate sa nástupu umelej inteligencie?
Som večný technooptimista, takže obavy nemám. Ale rešpekt áno. Som si istý, že prácu bielych golierov prevezme AI veľmi skoro. Už teraz AI vie 90 percent toho, čo je na to potrebné. U modrých golierov to bude pomalšie, napríklad s päťročným oneskorením, pretože tam potrebujete prepojiť dve veci.
Roboty, aj tie humanoidné, ktoré už dnes existujú a nie sú vlastne problém, a potom vizuálne AI modely, ktoré strojom umožnia naozaj rozumieť reálnemu svetu. Na tie sa čaká. Keď sa toto dotiahne, zmení sa aj svet manuálnej práce. Ale nebude to o rok ani o dva. Spoločnosť má ešte čas sa pripraviť.
Anna Kovačič
Na čo sa má pripraviť?
Budú sa musieť zmeniť princípy zdanenia. Dnes je celý systém postavený na zdanení práce. Ale keď veľkú časť práce začne robiť AI, toto prestane fungovať. Zdanenie bude musieť byť postavené na skutočnom zdanení kapitálu alebo zisku.
Z toho by spoločnosť mala z dlhodobého hľadiska ťažiť. A postupne sa podľa mňa začne presadzovať nejaká forma nepodmieneného základného príjmu.
V ten verím dlhodobo, ale teraz s nástupom AI som o ňom presvedčený ako o jedinej možnej ceste, pokiaľ chceme zachovať stabilnú spoločnosť. Aj v tomto nastavení verím, že bude dostatok ľudí, ktorí budú mať motiváciu a drajv niečo budovať a posúvať spoločnosť dopredu. Ale zároveň to veľkej skupine ľudí umožní žiť dôstojne kvalitný život a tvoriť napríklad úplne iné hodnoty.
Znamenajú konkrétne pre vás peniaze šťastie či uspokojenie? Pôsobíte pomerne asketicky.
Spočiatku som bol poháňaný peniazmi, čo bolo dané prostredím, kde som vyrastal. Bola vo mne potreba zaistiť seba a rodinu, to ma hnalo dopredu. Spätne si myslím, že som bol niekedy až zbytočne drsný a nie úplne otvorený tomu prijímať iné pohľady na svet.
Mal som šťastie, že som sa v období prichádzajúcej krízy stredného veku dostal do skvelého fóra YPO, k ľuďom, ktorí mi pomohli zmeniť pohľad na hodnoty a na otvorenosť voči iným nastaveniam a pohľadom.
Samozrejme, nebudem vám hovoriť, že je lepšie peniaze nemať. To nie.
Materiálne zabezpečenie vám dá slobodu, pokoj, môžete rozhodovať o tom, čo so životom ďalej. Tu hovorím hlavne o biznise, ale prežívať spoločný čas s rodinou je ešte viac. A v tom mám šťastie na skvelé deti a manželku, ktorí mi vytvárajú rodinné zázemie a pritom ma držia nohami na zemi.
Prečo ste kúpili hokejový tím HC Energie Karlovy Vary? O biznisovom potenciáli sa v českom hokeji veľmi hovoriť nedá.
Celé to bola náhoda. Kamarát Dan Tobolka, s ktorým jazdíme na bicykli a ktorý pochádza z Karlových Varov, ma oslovil, či by som s klubom nedokázal pomôcť. A zdalo sa mi to zaujímavé – čo keby sa ten hokej začal robiť viac biznisovo? Teda nie v zmysle ziskovo, to v českom hokeji rozhodne nejde. Ale systematicky, dátovo. Navyše ma tam zaujal pekný športový areál a top mládežnícka akadémia.
A darí sa to?
No rozhodne je to môj najdrahší koníček. Ale bez preháňania, Energiu sme preberali medzi poslednými tromi v tabuľke. Vlani sme skončili piaty, tento rok sme na tom tiež veľmi dobre. Ale nejde len o výsledky áčka. Chceme byť najlepší v práci s mládežou, a to nielen v športovej forme.
Chceme myslieť aj na vzdelanie a otvoriť cestu napríklad na americké univerzity. Darí sa nám viac prepájať partnerov klubu a ukazovať, že aj z ekonomicky najslabšieho kraja sa dajú veci robiť dobre. A mimochodom, stretol som tam veľa šikovných ľudí a podnikateľov a dúfam, že ich aspoň trochu inšpirujeme, že na to, patriť medzi najlepších, nemusíte mať najviac peňazí.
Dušan Šenkypl má systém, biznis ho baví a pracuje veľa. Ako otec dvoch detí si nastavil pravidlo, že po siedmej večer nepracuje. „Nechodím ani na obchodné večere,“ hovorí. Večery patria rodine a vďaka tomu je na druhý deň schopný ísť naplno. Podobne pristupuje aj k športu.
Kolená opotrebované florbalom ho presunuli na bicykel, ale aj tam je vidieť jeho naturel – má za sebou Stelvio, Mont Ventoux, Alpe d’Huez aj Galibier. Priestor, kde hlava vypne a telo zapne. Ani to ho však nezachránilo pred vyhorením. Paradoxne prišlo vo chvíli, keď mal mať pokoj.
V roku 2018 predal s Bartom ePoistenie.cz za viac ako 100 miliónov eur a začal sa venovať venture kapitálovým investíciám v rámci PFC. Lenže investovať do firmy a nemať pri tom aktívne vyhrnuté rukávy nie je štýl, v ktorom sa cíti komfortne. Namiesto pokoja prišla frustrácia.
Považujete sa dnes skôr za podnikateľa, alebo za investora?
Považujem sa za entrepreneura, ktorý sa musí vedieť pohybovať v oboch rovinách. Aby som si vybudoval mentálny model biznisu, musím ho poznať do hĺbky, hlbšie ako bežný investor. Baví ma zoom in, zoom out a prepájanie vecí, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia.
A toto je niečo, čo skôr charakterizuje entrepreneurov, ktorí sa museli v živote pobiť s oboma rolami. Vlastne by som k tomu ešte pridal to, že mám v sebe hlboký ultimate ownership. A to nemyslím len ako pozitívum. Je pre mňa ťažké prechádzať veci, ktoré sa dajú robiť lepšie, niekedy aj keď ten upside nie je dostatočný.
Obe tieto veci sú vlastné celej PFC. Často sme prepájali myšlienky z rôznych biznisov a naša diskusia často podobné skákania hore a dole sprevádza.
Držíte sa pritom nejakej zásady?
Kedykoľvek čokoľvek robím, najskôr si zanalyzujem, ako to robia tí najlepší. Reverse engineering. Pozriem sa na konkurenciu, pochopím, čo funguje a prečo, a tým si nastavím základnú latku. Považujem za škodu, keď vidím šikovných ľudí, ktorí si hneď vyhrnú rukávy, ale vytvoria niečo, čo je už dávno prekonané.
A potom je tu moja netrpezlivosť. Tu sa držím princípu krátkodobo netrpezlivý, dlhodobo trpezlivý. Chcite výsledky rýchlo, iterujte rýchlo, nenechajte veci ležať. Ale zároveň majte trpezlivosť s tým, že sa to nepodarí prvýkrát alebo druhýkrát. Keď rýchlo iterujete a učíte sa, nakoniec uspejete.
Ste matador internetového podnikania. Existuje však niečo, na čo by ste si netrúfli?
Existujú veci, ktoré ma nebavia. A viem, že v nich nebudem dobrý. Neviem robiť firmu typu Facebooku alebo Uberu, kde dlho pálite peniaze, nevidíte pozitívnu jednotkovú ekonomiku a veríte, že sa to raz celé pretočí do obrovského úspechu. To mentálne nezvládam.
Aj preto ste uzavreli venture kapitálové ambície?
Presne tak, a toto bolo to obdobie, keď som sa dostal na pokraj vyhorenia. VC investície ma bavili tam, kde bol founder otvorený a chcel veci riešiť spoločne. To zapadalo do nášho PFC mindsetu, kde ide na prvom mieste o spoločný úspech. Takí boli napríklad Honza Zajac a Radomir Hejl vo FAVI, to bola vyložene radosť. Časť founderov si chce cestu vymyslieť a prekopať sama – a je to úplne legitímne, často sa tak objavia nové cesty.
Mňa však vyložene ubíjalo pomalé tempo a fakt, že som v mnohých prípadoch vedel, že sa veci dajú robiť inak, rýchlejšie, možno lepšie. To hovorím s rešpektom ku všetkým founderom. A som rád, že tu máme skvelé VC fondy, ktoré to robia dobre.
Po tejto skúsenosti sme celé PFC preorientovali. Začali sme kupovať majoritné podiely a hľadať partnerov, ktorí naopak vyhľadávajú niekoho, kto im s budovaním firmy pomôže. Ja som zistil, že potrebujem byť partner a spolutvorca stratégie, nie investor v pozadí.
Hovoríme len o úspechu, ale všetko nemohlo byť také ružové. Určite ste niekedy aj robili chyby.
V pozadí je množstvo chýb. Na akciovom trhu som urobil prešľapy, ktoré ma stáli mnoho miliónov. V jednej firme sme cez víkend spálili na AdWords 10 miliónov korún. A rozchod s partnerom v Xacti rozhodne nebola prechádzka ružovým sadom – prišiel som o veľa.
To sú veci, ktoré bolia. Našťastie som sa aj vďaka Honzovi naučil v týchto veciach spätne nerýpať. Všetci v daný moment robíme rozhodnutie s najlepším vedomím a svedomím. Dôležité je poučiť sa a neurobiť tú istú chybu dvakrát. Keď urobím rovnakú chybu dvakrát, som fakt hlupák.
Autor článku je Jan Strouhal, Forbes.cz
