Ako CEO rozrastajúcej sa technologickej spoločnosti zodpovedám za obrovské množstvo vecí. Mám na starosti svoj tím, rokujem s klientmi, investormi… Človek sa denne stretáva s množstvom pálčivých záležitostí a často si nemôže byť istý, či sa rozhodol správne.
Všetky podobné problémy sú ale nič v porovnaní s potrebou obstáť ako rodič. Vychovať deti tak, aby z nich vyrástli ľudia, ktorí sa „neboja sveta“, sú mu otvorení, ale zároveň stoja nohami na zemi a ctia určité hodnoty, je dnes skutočne ťažká úloha.
Časy sa menia
Od 80. rokov minulého storočia, v ktorých som vyrastal ja sám, sa doba zmenila. Dostupnosť informácií, pracovné príležitosti alebo rýchlosť komunikácie, ktoré nás v posledných zhruba dvoch dekádach ovplyvňujú, sa samozrejme posunuli na úplne inú úroveň než predtým.
Zároveň sa tým ale prostredie, ktorým sú naše deti formované, stáva ďaleko zmätenejším a nevyspytatelnejším. Pre predchádzajúce generácie bola cesta k úspechu a pohodlnému životu jasne daná: najskôr ste museli tvrdo pracovať v škole, potom ísť na vysokú a s diplomom v ruke následne nastúpiť na najnižšiu možnú pozíciu v nejakej veľkej firme, ktorá sľúbila, že sa o vás postará, a ponúkne vám kariérny rast, keď prijmete jej ideológiu.
To už dnes, samozrejme, neplatí a nikto, kto sa pohybuje v zamestnaneckom prostredí, asi nečaká, že keď pošle deti na univerzitu a pomôže im, kým si zoženú prvú prácu, bude mať nadosmrti pokoj. Ako sa teda poistiť, že naši potomkovia budú v súčasnom prepojenom a premenlivom svete konkurencieschopní? Že si budú vedieť poradiť na trhu práce a prispôsobiť sa momentálnym požiadavkám? Snažte sa ísť vo výchove cestou ponúk, nie dogiem.
Buďte inšpiratívni
O rôznych zaručených a jediných správnych postupoch pri výchove detí už boli popísané stohy kníh. Pravda ale je, že žiadny „najsprávnejší“ spôsob neexistuje. Nikdy totiž nemôžete dopredu odhadnúť, čo z toho kvanta informácií, ktoré potomkom denne odovzdáte, vezmú ako bernú mincu.
Iste, utkvie im v pamäti, že si majú umývať ruky a nekradnúť, keď im to budete stokrát opakovať, ale inak vlastne nie sú dogmy o nič účinnejší výchovný prostriedok ako ktorýkoľvek iný. Že sa niečo robí „tak a tak“ alebo že budete pri večeri každý deň nahlas tvrdiť, že najlepšie sa majú bankári, „… a preto budeš bankár …“, neznamená automatický úspech.
Niekedy si deti vezmú za vzor to, čo im hovoríte, ale inokedy budú mať (z nepredvídateľných dôvodov) naopak motiváciu sa voči tomu vymedziť, alebo im v hlave kľúčovým spôsobom priľne poznámka, ktorú len tak natrúsite medzi rečou.
Dieťa je totiž ako pohlcovač vlhkosti. Obzvlášť v predškolskom a mladšom školskom veku ho ovplyvňujete všetkým, čo (či už vedome, alebo nevedome) urobíte. Dôležité tým pádom je nekalkulovat a nerobiť zo seba super rodiča, ktorý má dokonalý výchovný plán, ale zostať sám sebou. Nech potomkovia vidia, akú prácu robíte, či vás baví, že máte niečo, za čím idete, vášeň alebo koníček.
Len tak spoznajú, ako vyzerá skutočný život, a budú si k nemu môcť nejako vytvoriť vzťah, čo je pre ne rozhodne užitočnejšie ako odovzdaný rodič, ktorý sa síce svedomito stará dvadsaťštyri hodín denne, ale nemá žiadnu osobnosť – nič, čím by inšpiroval.
Som manažér a často pracujem aj doma. Môj šesťročný syn ma tým pádom pravidelne vidí riešiť najrôznejšie veci a je neuveriteľné, koľko už toho vo svojom veku dokáže prevziať a pochopiť. Kreslí si rôzne „biznis plány“ a modely vyjednávania, s ktorými za mnou neustále chodí a chce ich preberať. Samozrejme, že tu ani zďaleka nemôže byť reč o nejakej príprave na budúce zamestnanie, ale už teraz ide o cenný poznatok.
Keď tieto detské pokusy nezavrhnete, nebudete sa im smiať, začnete ich ďalej rozvíjať a budete požadovať, aby váš potomok vždy sám a lepšie prepracoval svoj nápad, začne sa vo veľmi ranom veku učiť, že kreativita a schopnosť adaptácie mu môžu pomôcť prispôsobiť sa najrôznejším situáciám a nájsť v nich príležitosť.
Vždy som veril, že aby človek porozumel hodnote práce, musí najprv chápať význam risku, zisku a straty. Naučiť deti chodiť na trh s vlastnou kožou je síce ošemetné, ale môže im to tiež priniesť úžasné výsledky – nemusíme sa báť, že budú vo vzťahu k práci laxné, bez ohľadu na to, aké zamestnanie nakoniec budú robiť.
Autor Chris Myers píše pre Forbes US o jeho ceste nováčika v kresle CEO a zakladateľa startupu. Je spoluzakladateľ BodeTree a autor knihy Enlightened Entrepreneurship.
