Ak hľadáte zámienku, prečo si vziať v práci krátku dovolenku s cieľom zmiznúť zo Slovenska, máme ich pre vás hneď päť, obzvlášť pokiaľ milujete umenie.
Zarezervujte si letenky, hotely a vstupenky – tieto skvelé výstavy v európskych metropolách totiž zaručene presvetlia postupujúcu jesennú melanchóliu.
Monet v Londýne
Až do 19. januára budúceho roku nájdete v londýnskej galérii The Courtauld výstavu najznámejšieho impresionistu, Clauda Moneta. Zameranie je tematické – výstava Monet and London: Views of the Thames sa sústredí na obrazy, ktoré francúzsky maliar vytvoril práve v hlavnom meste Veľkej Británie. Zdržiaval sa tu na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, najmä v zázemí hotela Savoy.
Foto: The Courtauld
Zo série Houses of Parliament, Claude Monet, 1904
Obdivovať môžete sériu olejomalieb Charing Cross Bridge, ktorých mal maliar počas svojej kariéry vytvoriť niekoľko desiatok, ale aj plátna zachytávajúce Westminsterský palác. Nečakajte však žiadnu romantiku – hlavnú úlohu tu zohráva pochmúrna rieka a všadeprítomný smog.
„Výstava vám ukáže okamih, keď sa z veľkého umelca stal veľký modernista. Bolo to špinavé svetlo Londýna, ktoré Claudovi Monetovi pomohlo vidieť za hranice viditeľného,“ píše k výstave britský The Guardian. Lístky sú síce vypredané, no dajú sa ešte zaobstarať cez galerijné členstvo.
Michelangelo, Leonardo či Raffael v Londýne
V Londýne ešte zostaneme a pozveme vás na jedinečnú výstavu Michelangelo, Leonardo, Raphael mapujúcu vzťah troch titánov renesančného umenia. V tomto príbehu je dôležitý dátum 25. januára 1504 – v tento deň sa stretli najvýznamnejší florentskí umelci, aby sa poradili o vhodnom umiestnení Michelangelovho takmer dokončeného Davida.
Foto: Royal Academy, London
The Virgin And Child With Saint Anne And Saint John The Baptist, Leonardo da Vinci, 1506 – 1508
Bol medzi nimi aj Leonardo da Vinci, ktorý sa rovnako ako Michelangelo nedávno vrátil do rodnej Florencie. Výstava odhaľuje, ako vyzeralo súperenie medzi Michelangelom a Leonardom da Vinci a aký vplyv mali obaja na mladého Raffaela. Na výstave, ktorá trvá do 16. februára 2025, sa okrem samotnej Royal Academy of Arts podieľali aj Royal Collection Trust a londýnska Národná galéria.
Surrealisti v Paríži
Salvador Dalí, René Magritte, Giorgia de Chirica, Max Ernst, Joan Miró, ale aj menej známe surrealistky ako Leonora Carrington, Ithell Colquhoun a Dora Maar. Diela umelcov sú vystavené až do 13. januára 2025 v parížskom Centre Pompidou, kde od septembra 2024 prebieha veľká výročná výstava s názvom Surréalisme.
Foto: Centre Pompidou
L'Ange du Foyer, Max Ernst, 1937
Výstava je rozdelená do štrnástich oddielov odkazujúcich nielen na literárne postavy, ktoré hnutie spojené s André Bretonom inšpirovali, ale aj na zastrešujúce vizuálne symboly či témy.
Súčasťou architektonicky zaujímavo riešenej expozície je aj mimoriadne vystavenie originálneho rukopisu Bretonovho Manifestu surrealizmu z roku 1924. Denník Le Monde však varuje, že návšteva je pre množstvo vystavovaného materiálu náročná na pozornosť. Pokiaľ si ju teda chcete vychutnať dosýta, mali by ste si ju rozdeliť do viacerých dní . A ďalšie varovanie. Lístky sa pre veľký záujem verejnosti oplatí rezervovať dopredu.
Chagall vo Viedni
V zozname najzaujímavejších umeleckých akcií posledných mesiacov tohto roka by nemala chýbať tá vo viedenskej Albertine.
Foto: AOKI Holdings
Birthday, Marc Chagall, 1915 – 1923
Do 9. februára 2025 sa tam koná veľká výstava bielorusko-francúzskeho maliara Marca Chagalla. Diel, v ktorých sa umelec často vracia do detstva (Marc Chagall sa narodil ako najstarší z deviatich detí a prežil ho v chudobe), vyjadruje k témam ako materstvo, zrodenie, smrti a lásky a k motívom, ako je kohút, somár, krava alebo cirkus, nájdeme na výstave takmer stovku.
Vďaka rozsiahlemu súboru prezentovaných malieb môžu návštevníci nahliadnuť do maliarovho špecifického štýlu, v ktorom mnohí vidia prvky fauvizmu, symbolizmu, kubizmu, ale aj surrealizmu.
„Marc Chagall je vedľa Pabla Picassa a Henriho Matissa považovaný za člena najslávnejšieho modernistického tria,“ láka na výstavu šéf galérie Albertina Klaus Albrecht Schröder a dodáva, že návštevníci by sa mali zamerať primárne na Chagallovu prácu s farbami.
Matisse v Riehene
Keď už sme spomenuli Henriho Matissa, pošleme vás rovno za ním na výstavu. Konkrétne do Fondation Beyeler v Riehene blízko švajčiarskeho mesta Bazilej.
Foto: Mitro Hood
Large Reclining Nude (“The Pink Nude”), Henri Matisse, 1935
Ide o významnú udalosť. Matisse nemal veľkú retrospektívnu výstavu v nemecky hovoriacich krajinách takmer dvadsať rokov. Výstava s viac ako sedemdesiatimi dielami zapožičanými z prestížnych európskych a amerických múzeí i súkromných zbierok ukazuje vývoj a široký záber umelcovej priekopníckej tvorby.
Vystavené tu sú rané diela vytvorené okolo roku 1900, revolučné obrazy fauvizmu a experimentálne práce zo začiatku dvadsiateho storočia, zmyselné obrazy vytvorené v Nice, ale aj legendárne maľby zo štyridsiatych a päťdesiatych rokov.
Výstava je založená na kontúrach slávnej básne Charlesa Baudelaira L’Invitation au voyage (Pozvanie na cestu) a pozýva návštevníkov na cestu Matissovým dielom, v ktorom cestovanie zohrávalo dôležitú úlohu. K videniu je až do 26. januára. Keď už budete v okolí, urobte si zastávku aj v bazilejskom múzeu Tinguely, ktoré je venované švajčiarskemu maliarovi a sochárovi Jeanovi Tinguelymu.
Článok vyšiel na forbes.cz, jeho autorkou je Petra Cieslar.
