Kiera Chaplin ukazuje, že dedičstvo nemusí byť bremenom, ale inšpiráciou k novým príbehom.
„Možno som bola ako mladšia trochu viac rebelka a chcela som sa vymedziť voči svojmu menu a dokázať, že som samostatná osobnosť. A keď ste starší, naučíte sa to viac prijať. Keď zistíte, kto vlastne ste, potom je jednoduchšie sa s tým stotožniť.“
Kiera Chaplin sedí oproti mne v centre Viedne, v letnej kaviarni a v tieni slnečníka si objednávame kapučíno. Pôsobí pokojne, uvoľnenejšie, než by ste čakali od ženy, ktorá vyrástla v tieni jedného z najikonickejších priezvisk sveta. Jej starý otec Charlie Chaplin zmenil dejiny kinematografie, jeho grotesky dodnes bavia celé generácie. Kiera však od detstva vie, že takéto dedičstvo je darom aj bremenom zároveň.
Keď rozpráva o svojich začiatkoch v modelingu, priznáva, že sa snažila od priezviska dištancovať. Nechcela byť len „vnučkou“. Chcela si dokázať, že obstojí sama. Dnes už hovorí inak: meno Chaplin prijala a naučila sa s ním pracovať. Je jej značkou, odkazom, ale aj vstupenkou do projektov, ktoré spájajú históriu a súčasnosť. „Mám pocit, že teraz ma naozaj baví nachádzať projekty, ktoré reprezentujú môjho starého otca a zároveň aj mňa,“ hovorí.
Tak vzniklo ocenenie Chaplin Awards, ktoré Kiera udeľuje v Ázii za celoživotné dielo filmovým tvorcom. A rovnako sa angažuje aj v projektoch, ktoré prepájajú rôzne kinematografie sveta. Jej ambície pokračovali ďalej a vytvorila tiež značky – od kozmetiky Bufarma, založenej na byvolom mlieku, až po alkohol The Generation, ktorý vyrába so svojím bratom. Kiera sa dnes prezentuje ako podnikateľka, kreatívna producentka, investorka. Jej kariéra má mnoho vrstiev, no vždy v nej cítiť potrebu prepojiť tradíciu s moderným príbehom.
Využívať, ale neschovávať sa
Napriek slávnemu menu nehovorí o svojej rodine s pátosom, ale prirodzene. „Rodina vás vždy formuje a nezáleží na tom, či je známa, alebo nie. Ovplyvňuje to, čo máte radi a kým ste.“ Dnes sa už nebojí povedať nahlas, že priezvisko Chaplin jej otvorilo dvere, na ktoré by musela inak zdĺhavo klopať sama a možno aj bez úspechu. Využíva ho, no nechce sa zaň schovávať. Všetky jej podnikateľské aktivity nesú jej osobný rukopis. Či už ide o brand, v ktorom spája luxus a udržateľnosť, alebo o víziu, ktorú pretavuje do reality s tímom spolupracovníkov.
Je dedička svetoznámeho mena, ktorá si hľadá vlastný hlas. Rebelka, ktorá sa naučila, že sila nie je v popieraní koreňov, ale v schopnosti premeniť ich na pevnú pôdu, z ktorej rastie niečo nové. A podnikateľka, ktorá verí, že skutočný úspech sa meria nielen slávou, ale aj tým, čo zostane po vás.
Priezvisko Chaplin je vo svete zábavného priemyslu pojem, ktorý zmenil dejiny kinematografie. Ako to ovplyvní človeka pri snahe ísť vlastnou cestou?
Musíte byť jednoducho sám sebou, ale nezáleží na tom, z akej rodiny pochádzate – vždy vás to nejako formuje. Takže mám pocit, že v konečnom dôsledku nie je dôležité, či je vaša rodina známa, alebo nie. Rodiny vo všeobecnosti ovplyvňujú to, čo máte radi a kým ste.
Odmalička milujem zábavný priemysel, ale zároveň aj módu. Takže móda je niečo, čo som chcela robiť. Možno som bola ako mladšia trochu viac rebelka a chcela som sa vymedziť voči svojmu menu a dokázať, že som samostatná osobnosť.
Možno som bola ako mladšia trochu viac rebelka a chcela som sa vymedziť voči svojmu menu a dokázať, že som samostatná osobnosť.
A keď ste starší, naučíte sa to viac prijať. Keď zistíte, kto vlastne ste, potom je jednoduchšie sa s tým stotožniť. A teraz ma naozaj baví nachádzať projekty, ktoré reprezentujú môjho starého otca a zároveň aj mňa.
Aké projekty máte na mysli, pri ktorých to viete spojiť?
Založila som ocenenie Chaplin Awards, ktoré udeľujeme hercom a režisérom za celoživotné dielo. A pracujem aj na Golden Cane Award, ktorá je určená pre mladších ľudí. Robím to už šesť-sedem rokov v Číne a má to veľmi dobrý ohlas.
Okrem toho mám ďalšie projekty. Napríklad filmy pre deti a rôzne drobnosti, ktoré robím, pretože máme rodinnú kanceláriu v Paríži, keďže všetko je stále chránené autorským právom. Dedo stále „pracuje“, stále generuje veľa peňazí pre rodinu. Myslím, že všetky tie roky v móde ma naučili rozmýšľať v marketingových súvislostiach.
A prečo ste sa s Chaplin Awards rozhodli ísť do Ázie?
Pretože Chaplin Awards prebieha v New Yorku už 50 rokov. Naozaj sa mi ten koncept páčil a napadlo mi, že by bolo fajn urobiť niečo podobné pre ázijský filmový priemysel. A časom by som to chcela rozšíriť aj na Bollywood, Južnú Ameriku, pretože to prepája kinematografie z celého sveta. Čínske filmy nepozeráme, lebo nehovoríme ich jazykom, podobne ako pri bollywoodskych filmoch, ale sú tam naozaj veľkí a talentovaní ľudia.
Wikipedia
A môj starý otec nemal rád hovorené slovo vo filmoch, lebo chcel, aby nemali jazykové bariéry, a myslím si, že toto ho dobre reprezentuje. A okrem toho milujem, keď sa môžem vyhovoriť na cestovanie a spoznávanie sveta, takže sa to všetko pekne spája.
Myslím, že modeling bol skvelý, lebo mi opäť umožnil cestovať, spoznávať svet. Pracujete s množstvom kreatívnych ľudí a je to aj dobrá životná skúsenosť. Ale mám pocit, že práve vďaka tomu všetkému som získala cit pre marketing, čo robiť a akým štýlom, ako sa vyvíjajú trendy.
A využívate tieto zručnosti aj dnes, napríklad pri globálnom budovaní vlastnej značky?
Určite. Mám pocit, že všetko, čo sa tam naučíte od skutočných profesionálov, dnes využívame všetci cez Instagram, sociálne siete. Všetci niečo predávame – nech už robíte čokoľvek, musíte to propagovať, predať, urobiť pekné fotky, rozumieť svetlu a štýlu. A veľa z toho, čo som sa naučila, teraz používam pri všetkých rôznych odvetviach, ktorým sa venujem.
Mám pocit, že je to veľa práce. Keď som kedysi robila modeling, prišla som na miesto, urobili mi vlasy, mejkap, obliekli ma. Neurobila som nič, len som dobre vyzerala a usmievala sa.
Dnes, keď ste influencer, musíte byť produkčný manažér, stylistka, fotograf aj editor v jednom. Ale je to fajn, lebo môžete naozaj vytvoriť svoju vlastnú víziu. Sociálne siete však majú aj svoje negatíva. Hlavne pre mladšie generácie, treba nad tým rozmýšľať a byť opatrný. Ale zároveň sú super v tom, že cez ne vidíte toľko z celého sveta.
Biznis za biznisom
Okrem viacerých projektov ste spoluzaložili aj kozmetickú firmu Bufarma. Keď som sa o tom dozvedela, napadlo mi: Nie je tento trh už príliš presýtený?
K Bufarme som sa pridala kvôli tomu, že milujem kozmetické produkty a v módnom priemysle sa o nich veľa naučíte. Teraz žijem vo Švajčiarsku a tam je veľa fabrík, ktoré vyrábajú krémy. Navštívila som ich a povedala som si, že vybudujem niečo vlastné.
Rýchlo som však pochopila, že ide stále o ten istý produkt. Zmení sa jedna alebo dve ingrediencie a cena sa líši len podľa balenia. A tak som si povedala: keď si kúpite drahý krém, platíte za luxusný obal, ktorý aj tak vyhodíte, a samotný krém je v podstate rovnaký. Takže nemá zmysel prinášať na trh niečo ďalšie takéto, lebo je to už všetko rovnaké – a ako to chcete predávať, keď je trh, ako hovoríte, presýtený?
Tak ste hľadali partnera?
Takže som na chvíľu stratila nádej. Hovorila som si: okej, asi sa to nikdy nepodarí. A potom mi jeden známy odporučil, aby som sa stretla s ľuďmi, ktorí zakladali Bufarmu, pretože ide o nový koncept vyrábaný z byvolieho mlieka. Nikto nerobí kozmetiku z byvolieho mlieka. A pritom je veľmi dobré pre pokožku, pretože má najvyšší obsah lipidov a tie sú ako proteíny pre pokožku. Je organické a naozaj veľmi výživné.
chaplin@mmanagement.sk
Celé balenie je udržateľné, takže nemíňame obrovské peniaze na obal. Vtedy som si povedala: super, toto je niečo nové, niečo, čo ešte neexistuje. A branding máme tiež výborne navrhnutý.
Ako vám vôbec napadlo testovať byvolie mlieko?
Ja som do celého procesu vstúpila až na konci, keď som sa stala ambasádorkou a získala som aj podiel vo firme. Zakladatelia si uvedomili, že byvolie mlieko sa využíva iba počas leta na výrobu syra. Zvyšok roka nevedia, čo s ním. Starý otec zakladateľa je biochemik a práve on prišiel s nápadom tohto konceptu.
Do kozmetického priemyslu sa v poslednom období pustilo veľa celebrít. Niektorým sa podarilo vybudovať miliardové impériá. Máte podobné plány, alebo je to pre vás skôr niečo ako odkaz?
Plán je, samozrejme, rásť. A ako pri každej malej značke, napokon to vždy skončí tým, že vás kúpi nejaká veľká firma. Aby ste prežili, je to takmer nevyhnutné. Ale áno, plán je rásť a my to dokážeme potiahnuť len po určitú hranicu. Potom by bolo určite skvelé predať to niektorej z veľkých skupín.
Ako značku pozicionujete?
Je v kategórii dostupnejších značiek, nie úplne lacných, ale dostupnejších. Je to pozicionované ako organické a udržateľné produkty.
Okrem toho ste spoluzaložili aj značku alkoholu The Generation. Ako do spotrebného produktu vnášate emocionálny branding?
Mám pocit, že to prichádza prirodzene. Hľadám veci, ktoré sa mi páčia a ktoré ma oslovia. A výroba alkoholu, ktorej sa venujem so svojím bratom hudobníkom, nás prirodzene privádza medzi ľudí. Milujem, keď im môžeme zlepšiť náladu, pričom si obaja spoločenský život užívame. A myslíme si, že najlepšia forma pohostenia je cez drinky, jedlo a dobrú spoločnosť.
A tak vznikol ten nápad. Potom sme sa stretli s pálenicou v Rakúsku, ktorá mala skvelý produkt, ale nevedeli, ako ho dostať na trh. Tak sme povedali: dobre, spojme sa a uvidíme, čo s tým môžeme urobiť. A zatiaľ si to naozaj užívame, baví nás to a má to veľmi pozitívne ohlasy, lebo kvalita alkoholu je výborná a ľuďom sa páči aj koncept. Je to zábava.
Ako vlastne vzniklo toto partnerstvo? Prišli ste za nimi s tým, že chcete vytvoriť niečo nové – napríklad džin, alebo…?
Spočiatku som sa s nimi stretla cez Desert Flower, nadáciu, s ktorou spolupracujem. Chceli sme urobiť niečo špeciálne pre túto nadáciu, ale potom prišiel COVID, a tak z toho celého zišlo. Neskôr môj brat rozmýšľal, čo by sme mohli urobiť, a ja som mu spomenula, že poznám týchto ľudí, poďme zistiť, aký alkohol by sme mohli vyrobiť.
Väčšina ľudí robí len jeden typ alkoholu, ale my sme si nevedeli vybrať, tak sme sa rozhodli skúsiť všetky tri.
Vybrali sme si írsku single malt whisky, pretože som sa narodila v Írsku, moja mama je Írka, máme silné írske korene, takže sme si povedali, že chceme niečo írske. Ďalšou voľbou bola vodka, ktorú máme obaja veľmi radi. A aperitív je niečo nové, s tým prišla práve pálenica. Ochutnali sme to a zamilovali si to. Väčšina ľudí robí len jeden typ alkoholu, ale my sme si nevedeli vybrať, tak sme sa rozhodli skúsiť všetky tri.
Do akej miery vedome vkladáte svoju osobnú históriu – rodinu, meno, estetiku – do projektov, na ktorých pracujete?
Pri alkohole som chcela, aby to malo štýl art déco, ktorý milujem a je štýlom starého Hollywoodu. Myslím si, že keď robíte značku, musíte do nej dať niečo osobné, niečo, čo vás reprezentuje.
Potom asi prirodzene priťahuje viac pozornosti, však?
Áno, a je to niečo, čo naozaj musíte milovať. Nechcem dať svoje meno na niečo, čo nie som ja, len preto, aby som to propagovala. To ma nezaujíma. Je pekné, keď si niečo vybudujete od nuly, je to práca z lásky, a potom, keď to vyjde, je to ako vaše dieťa.
Ste kreatívna a zároveň aj podnikateľka. Čo je pre vás najťažšie na „prepínaní“ medzi víziou a jej reálnou realizáciou?
Nájsť správnych ľudí, ktorí vám pomôžu víziu pretaviť do reality. To je naozaj kľúčové. Keď nájdete tých správnych, všetko ide dobre. A keď ich nemáte, je to, akoby ste hovorili úplne iným jazykom.
Veľakrát. Hlavne keď pracujete pre iných. Ale napríklad teraz s kozmetickou značkou to trvalo aj šesť rokov, kým to všetko vzniklo. Začnete s nápadom, potom hľadáte, kde a ako to realizovať. A pokiaľ cítim, že niečo nesedí alebo nie je v súlade s mojou víziou, tak radšej počkám. A potom sa to začne diať postupne.
Keď robím vlastné projekty, vždy mám rozrobené tak tri-štyri veci. Dvom sa darí, dvom nie a to je v poriadku. Musíte si nájsť rovnováhu.
Pamätáte si nejaký konkrétny projekt, ktorý nevyšiel?
Záhada je, že hoci možno teraz niečo nevychádza, v budúcnosti to môže byť inak. Takže som ani také plány úplne „nepochovala“. Skúšala som napríklad módne projekty. Niekedy to rozbehnete a uvedomíte si, že je to omnoho viac práce, než ste si mysleli. Tak to skúsite zredukovať, stále niečo prispôsobujete…
chaplin@mmanagement.sk
Spievanie ma bavilo, ale nie je to niečo, čomu by som sa chcela venovať. Myslím, že v živote je dôležité skúšať nové veci, aby ste zistili, čo vás baví a čo nie, lebo všetko je nakoniec skúsenosť.
Na čo sa momentálne sústreďujete najviac?
Na Chaplin Awards, Bufarmu, The Generation. A potom mám ešte jeden-dva projekty, ktoré viac súvisia so značkou Chaplin, ale tie zatiaľ nie sú oficiálne oznámené.
To už je dosť veľa vecí.
Áno, teraz sa už dostávam do bodu, keď si hovorím, že musím prestať, lebo vždy, keď sa začnem nudiť, prídu nové nápady. Niektoré dni sú pokojné a potom sa to náhle zmení a zrazu mám milión e-mailov a povinností a poviem si: božemôj, teraz toho mám priveľa, neviem, čo skôr. Panika.
Aký máte vzťah k riziku? Boli momenty, keď projekt neprežil a vy ste si povedali, že poďme to ešte skúsiť, alebo ste to nechali tak?
Áno… Napríklad pri obchodoch s oblečením som to niekedy tlačila ďalej, ale potom zistíte, že to proste nejde. A vtedy sa musíte naučiť prehodnotiť to alebo to pustiť. Takže… Nemali by ste riskovať príliš veľa.
Prečo si myslíte, že práve s tou módnou značkou to bolo také ťažké? Je to kvôli konkurencii? Dnes má veľa dizajnérov problémy, mladí návrhári sa nevedia presadiť…
Myslím si, že móda ako taká momentálne celkovo zápasí s problémami. Na začiatku som chcela mať veci od iných dizajnérov a postupne vytvárať vlastné kolekcie a podobne, ale na to potrebujete veľa kapitálu. Obzvlášť keď navrhujete vlastné veci. Musíte urobiť všetky veľkosti, všetky varianty.
Považujete sa viac za manažérku alebo zakladateľku? Kde sa cítite najviac vo svojej sile – pri samotnom rozvíjaní projektu, alebo keď dostanete nápad a začnete odznova?
Skôr som zakladateľka. A potom rada hľadám ľudí, ktorí mi pomôžu projekt rozvíjať. Prídem s nápadom, s víziou, a potom ide o to nájsť správnych ľudí. Niekedy sa to nepodarí – a to je v poriadku.
Takže máte veľa nápadov v zásuvke.
Vždy hovorím, že som ako záhradníčka. Zasievam veľa semienok – a potom sledujem, ktoré začnú rásť.
Áno. Reálne to nikdy nebolo glam. Keď pracujete na filme, nie je to vôbec okázalé. Jediné, čo je „glamorous“, je červený koberec. Ale asi je to vo mne. Mám rada luxusnú módu, rada sa vyobliekam.
Keď sa pozriete na všetko, čo ste vytvorili v oblasti biznisu, umenia aj aktivizmu: Čo by ste chceli, aby si o vás ľudia pamätali o 20 rokov?
To je taká filozofická otázka. Úprimne, je mi jedno, či sa na mňa ľudia budú pamätať, ale dúfam, že to, čo som začala, bude stále pokračovať.
Dúfam, že The Generation bude všade, že Bufarma bude prosperovať a že moje produkty tu zostanú, ich kvalita pretrvá a ľudia ich ocenia.
A možno sa to raz bude dediť ďalej v rodine.
Áno, presne. Dúfam, že to obstojí v čase. Že to prinesie niečo dobré, kvalitné. Rovnako ako môj starý otec priniesol svetu krásne filmy, ktoré sú obľúbené dodnes. Ja by som tiež chcela, aby tu tie veci zostali, darilo sa im a mali zmysel. Aby žili ďalej.
