Pavol Kozáčik už viac ako 30 rokov podniká v stavebníctve. Ako nadšenec architektúry a histórie v roku 2010 kúpil schátraný kaštieľ vo Vyšnom Kubíne. Rekonštrukciu, ktorej venoval desať rokov, oceňujú aj historici. Spolu s manželkou Tatianou, synom Adamom a dcérou Petrou premenili Kaštieľ Kubínyi na hotel s wellnessom a reštauráciou.
Kaštieľ zo 17. a 18. storočia patril pôvodne zemianskej rodine Kubínyiovcov. Po druhej svetovej vojne bol znárodnený a stali sa z neho sýpky a sklady. Chvíľu v areáli sídlila Oravská galéria, no aj tá sa neskôr presťahovala do modernejších priestorov. Po roku 1989 ho Kubínyiovci získali späť. Neskôr vystriedal ďalších majiteľov. Tí ho však napriek veľkým plánom nechali chátrať.
Ako stavbára ho to vždy ťahalo k historickým rekonštrukciám. Kaštieľ Kubinyi chcel Pavol Kozáčik rekonštruovať tak veľmi, že ho napokon sám kúpil. Foto: archív Pavla Kozáčika
„Od deväťdesiatych rokov bol opustený. Keďže bývame v Dolnom Kubíne, často som okolo neho prechádzal. Už vtedy som si hovoril, že keby sa našiel niekto, kto by ho kúpil, chcel by som ho ako stavbár rekonštruovať. Mnohých stavbárov to neláka. K historickým rekonštrukciám musí mať človek vzťah, narodiť sa s ním,“ hovorí Pavol Kozáčik.
V strašnom stave
V roku 2010 bol kaštieľ na predaj znovu. „Opäť som išiel okolo a začal som sa pohrávať s myšlienkou, že by sme ho ako rodina mohli kúpiť. Napriek kríze sa firme darilo a mali sme na to dosť prostriedkov,“ vysvetľuje dnešný majiteľ kaštieľa.
„Niektorí majitelia si kaštieľ kúpia len preto, že majú prístup k peniazom alebo eurofondom, no nemajú vzťah k histórii ani kultúre. Mňa ale motivovala túžba niečo zachrániť – pre ľudí, zachovať po sebe niečo pre ďalšie generácie.“
S rekonštrukciou Kozáčikovci začali hneď na jeseň 2010. „Ako prvé sme vymenili strechu. Kaštieľ má drevenú strechu, masívne základy, je tu vysoká hladina spodnej vody, preto bol po 20 rokoch naozaj v strašnom stave. Dali sme mu novú šindľovú strechu z červeného smreka,“ vysvetľuje.
Po revolúcii zmenil kaštieľ niekoľkokrát majiteľa a roky chátral. Foto: archív Pavla Kozáčika
„Nechcel som kaštieľ zrekonštruovať rýchlo. Taká rekonštrukcia si vyžaduje čas. To, čo sme zarobili vo firme, sme postupne investovali do dôslednej rekonštrukcie. Získali sme pár grantov, no pre obmedzujúce termíny sme sa vyhli napríklad eurofondom. Chcel som všetko robiť v prvom rade s láskou, nie so stresom.“
Maľby pochované pod cementom
Neobvykle dôslednú historickú rekonštrukciu ocenilo v roku 2019 aj ministerstvo kultúry cenou Fénix. Podľa Pavla Kozáčika bolo najväčšou výzvou vrátiť areálu pôvodnú dušu.
„V 70. rokoch minulého storočia prešiel kaštieľ veľmi nešetrnou rekonštrukciou. Hovorievam, že to bola doba cementová. Celý objekt tak bol zvnútra aj zvonku omietnutý cementovými omietkami. Na prvý pohľad sa to možno nezdá také dôležité, no najťažšie bolo zbaviť sa takýchto neskorších zásahov,“ vysvetľuje.
„Reštaurátorským výskumom sme napríklad zistili, že na stropoch v kaštieli sa nachádzajú maľby. Cementové omietky sme teda museli odstraňovať tak, aby sme nepoškodili to, čo bolo pod nimi. Vďaka nám tieto fresky uzreli svetlo sveta po 250 rokoch. Vyžadovalo si to trpezlivosť aj odbornosť.“
Proces rekonštrukcie trval 10 rokov. Okrem stavebných prác bol jeho súčasťou aj výskum. (5 fotografie)
Reštaurátora Rudolfa Boroša si Pavol Kozáčik vybral spomedzi šiestich. Spoluprácu s odborníkmi veľmi oceňuje. „Ľudia sa ma často pýtajú, či mi nerobili problémy pamiatkari. Keď si niekto kúpi kaštieľ zo 17. a 18. storočia a chce mu prinavrátiť dušu, je jasné, že musí s pamiatkarmi spolupracovať. Aj keď som skúsený stavbár a mám rád históriu, bez odborníkov by som kaštieľ nikdy nedostal do takej podoby, akú má dnes,“ priznáva domáci pán.
A dodáva, že nástenné maľby by dnes boli bez reštaurátorského výskumu nenávratne zničené a nikto by ani nevedel, že tam kedysi boli. „Podobné pritom nájdeme už iba na Oravskom hrade.“
Adult friendly
Kaštieľ Kubínyi dnes zamestnáva asi 20 ľudí, no funguje najmä ako rodinná firma. Jeho manažérkou je Petra Kozáčiková, ktorá sa po desiatich rokoch vrátila zo Španielska, aby rodičom s prevádzkou pomohla. Areál verejnosti sprístupnili v roku 2018, no kompletne dokončený bol až začiatkom roku 2020. Úspešný štart tak rýchlo zabrzdila pandémia.
„Po lockdownoch sme znovu museli uvažovať nad naším konceptom. Máme 12 izieb na ubytovanie, wellness a reštauráciu. Celé naše podnikanie dva roky stálo iba na letách, keď sa opatrenia uvoľnili. Teraz zasa bojujeme s tým, že Slováci radšej cestujú do zahraničia,“ hovorí Petra Kozáčiková a dodáva, že v tomto období žijú najmä zo svadieb a súkromných akcií. Ich kapacita je 65 hostí.
Petra Kozáčiková sa po 12 rokoch vrátila zo Španielska, aby rodičom s prevádzkou pomohla. Foto: Marek Mucha/Forbes Slovensko
„Lokálnych zákazníkov sa snažíme osloviť kultúrno-spoločenským programom. V spolupráci s miestnymi organizáciami pravidelne organizujeme koncerty či tvorivé umelecké dielne. Veľmi pozitívne ohlasy mal tento rok Deň otvorených dverí. Pre takmer 500 návštevníkov sme pripravili komentované prehliadky kaštieľa spojené s grilovačkou a prezentáciou umeleckých diel a remeselných produktov v parku,“ dodáva.
V zime sa zasa turistov snažia prilákať na lyžovanie a skialpinizmus v okolitých horách. „Na našej stránke aj na rezervačných portáloch uvádzame, že sme adult friendly hotel. Pred rodinami s deťmi sa nezatvárame, no službami sme orientovaní skôr na dospelého zákazníka,“ vysvetľuje manažérka.
„Chceme, aby u nás ľudia vypli, odstrihli sa od bežných povinností. Zo začiatku sme čakali, že k nám budú chodiť najmä staršie páry, ktoré už majú dospelé deti. No čoraz viac sa nám darí oslovovať aj mladých ľudí. Najmä vďaka sociálnym sieťam.“
Vášeň pre víno
Súčasťou areálu je aj reštaurácia Amália, ktorá nesie meno jednej z pôvodných obyvateliek kaštieľa. Šéfkuchárom je David Chomistek, ktorý menu pripravuje spolu so svojím bratom Tomášom.
„Obaja sú profesionálni kuchári pôvodom z Oravy. Po dvanástich rokoch sa vrátili z Talianska. Naše menu má preto silný taliansky rukopis,“ hovorí dcéra majiteľa.
Ponuku reštaurácie obmieňajú každý štvrťrok. „Pri výbere surovín kladieme dôraz predovšetkým na kvalitu, čerstvosť a sezónnu dostupnosť potravín, od ktorých sa následne odvíja skladba jedál v našom a la carte menu.“
Hostia tu nájdu aj široký výber vín. „Sme vášniví vinári. Radi hovoríme, že víno je nápoj, ktorý spája, a chceli by sme ho viac priniesť aj na Oravu, kde nemá takú tradíciu. Väčšina ľudí z regiónu má voči vínu zvláštne predsudky. My sa ho snažíme kombinovať s jedlom,“ hovorí Petra Kozáčiková, ktorá v Španielsku študovala master MBA so zameraním na enológiu.
Po rekonštrukcii je v kaštieli Kubinyi reštaurácia s ubytovaním, wellnessom a vínnou pivnicou. Foto: Marek Mucha/Forbes Slovensko (17 fotografie)
Väčšina vín pochádza zo zahraničia, no v širokej ponuke nájdete tu aj produkty od malých slovenských vinárov. „Nechceme oslovovať veľké vinárske firmy. Hľadáme skôr rodinné podniky, ktoré fungujú ako my. Chceme, aby naše víno bolo kvalitné, cenovo dostupné a výnimočné – 90 percent vín, ktoré sú v našej vínnej pivnici, na slovenskom trhu bežne nenájdete. Všetko víno odoberáme priamo od vinárov, ktorých sme sami navštívili.“
Petra Kozáčiková tiež pripúšťa, že v regióne bojujú s nedostatkom personálu. Zamestnancov si teda musia sami „vychovať“.
„Na Orave vždy chýbajú ľudia. Najmä v gastre. Naši čašníci sú väčšinou mladí ľudia, ktorí nemajú odkiaľ mať skúsenosti s vínom. My sa však snažíme udržiavať si vyššie štandardy, preto s nimi systematicky pracujeme. Chceme, aby naše jedlá aj vína vedeli správne odprezentovať. Niekedy je to dlhší a náročný proces, ale keď vidím výsledky, baví ma to.“
