Jeho kuchyne majú vo svojich domovoch známi českí biznismeni aj osobnosti z umeleckého sveta, no varia v nich aj kuchári v luxusnom hoteli Tulia na Zanzibare. Majú pec, udiareň a možnosť otvoreného ohňa. To všetko im dovoľuje materiál, z ktorého sú vyrobené.
Kamenár Tomáš Hrdina na ne používa pieskovec, kameň, ktorý ťaží v lome Vyhnánov pri Dvore Králové nad Labem. Vo svojom vlastnom lome. Aby si mohol vyberať tie najlepšie kusy a mal kameňa stále dosť, jednoducho si ho kúpil.
„Toto je úžasné miesto,“ vyhlasuje nadšene, hoci musí pri každom kroku odlepovať čižmy z blata. Decembrové sychravé počasie nevytvára pre návštevu lomu práve ideálne podmienky, o nič lepšie to však vraj nie je ani v lete.
„Keď je sucho a horúco, je tu tiež na nevydržanie, všade sa práši a pred slnkom sa tu veľmi neschováte,“ hovorí mi.
Lom kúpil tento rok v apríli od svojho kamaráta Josefa Synka, s ktorým sa poznal zo školy a ktorý ho získal v dražbe pred dvanástimi rokmi.
„Roky som od neho odoberal kameň, potom za mnou raz prišiel, že by lom predal. Myslel som si, že si robí srandu. Keď som zistil, že to myslí vážne, začal som nad tým uvažovať. Nakoniec som ho kúpil a splnil si tak sen,“ približuje. Presnú cenu prezradiť nechce, no boli to vyššie desiatky miliónov korún.
Všade okolo nás sú obrovské pieskovcové bloky s váhou okolo 15 ton, ktoré zo stien odvalil 90-tonový bager stojaci opodiaľ. Kúsok od neho práve narezáva píla kusy kameňa na užšie pláty. Ako keď krájate chlieb, len za pomoci vody a diamantu.
„Pieskovec má v sebe 87 percent kremeňa. Vďaka tomu je najtvrdší a najkvalitnejší v strednej Európe. Voči konkurencii sme o 30 percent lepší,“ chváli sa David Vacek, šéf kameňolomu.
Výnimočný je kameň aj svojou farebnosťou – ponúka variácie od úplne bielej až po hnedú. Vysoký obsah kremeňa dovoľuje kameň tiež precízne vyleštiť, preto si do lomu často chodia pre materiál dizajnéri, sochári aj architekti.
Tomáš Hrdina nedávno nadviazal spoluprácu napríklad s duom dizajnérov – s Tereziou Lexovou a Štefanom Smetanom. Na tohtoročnom Designbloku predstavili spoločne kolekciu jedálenských stolov vytvorených práve z vyhnánovskeho pieskovca.
Dosku si v lome sami vybrali a nechali si ju narezať. „Do návrhov som im nezasahoval. Riadili sme si však potom výrobu, pretože predsa len v technologických postupoch a v spracovaní sa toľko nevyznajú. No som rád, že dizajnéri tú výzvu prijali, nikdy predtým ešte s kameňom nepracovali. O to to pre nich muselo byť ťažšie,“ približuje kamenár.
K remeslu sa dostal cez svojho otca Karla. Dobrovoľne. Keď videl, ako ho jeho práca robí šťastným, zamiloval sa do kamenárstva tiež. Po škole potom nastúpil do otcovej firmy, ktorú vlastnil ešte so svojím spoločníkom, a pracoval v ich kameňolome, aby si remeslo čo najviac vyskúšal aj v praxi.
V roku 2008 sa osamostatnil a založil vlastné podnikanie pod názvom Hrdina & České pískovce a do firmy prizval aj svojho otca.
Začiatky boli ťažké. Najskôr navrhovali jednoduché udiarne a krby, až neskôr prešli na veľké kamenné pece, do ktorých sa zmestí aj celé prasa. K tomu, aby sa ich firma stala jednou z najvyhľadávanejších v odbore, dopomohol zákazník, ktorý s manželkou túžil po veľkej kuchyni z kameňa. A tým vlastne naštartoval aj ich ďalšie smerovanie.
„Našli sme spôsob, ako sa na trhu odlíšiť. A vyšlo to. Začali sa ozývať ďalší zákazníci a dnes máme toľko objednávok, že nestíhame,“ opisuje Tomáš Hrdina. Reklamu už nepotrebujú, stačí im odporúčanie od klientov.
Kúpa lomu do podnikania ideálne zapadá. Môžu si vyberať ten najlepší kameň a pieskovec z neho predávajú aj ďalším kamenárskym firmám. Dostávajú sa tak teraz aj k zákazkám na pamiatkovo chránených budovách a môžu sa rozšíriť do ďalších oblastí gigantických stavieb.
Opravovali napríklad zámok Kuks, vyrábali schody pre Maltézskych rytierov v centre Prahy, dodávať kameň budú aj pre najväčší kláštor v Česku – Plasy. Kamenná fasáda na novom Proboštství na Pražskom hrade je taktiež z vyhnánovského pieskovca.
„Ten kameň je absolútne čistý, ostatné obsahujú ílovité alebo hlinité spojivo, ten náš nie. Ale tým, že je tvrdší, je náročnejší na opracovanie. Musíte naň mať diamantové náradie, musíte tiež presne vedieť, na čo konkrétne chcete kameň použiť,“ prezrádza kamenár.
„My sme napríklad trištvrte sezóny vzorkovali a hľadali, aký vhodný kameň pôjde na Proboštství. Hlavne kvôli farebnosti. Vyhnánov v tom má veľkú výhodu, možno aj trochu nevýhodu, že čo kameň, to originál,“ dodáva.
Pre ich kuchyne však vidí v pieskovci samé pozitíva. Podľa neho je neuveriteľne akumulačný na teplo a tým, ako sa v ňom striedajú farby, vytvára úžasnú atmosféru a krásne vzory. „V lome je kameňa na 150 rokov, máme povolenie až do jeho úplného vyťaženia,“ odpovedá David Vacek na otázku, či majú dostatok materiálu.
Záujem o ich pieskovec majú aj zahraničné firmy. Po kvalitnom kameni je hlad, navyše v Česku ho zoženú lacnejšie. Väčšinu zo sortimentu firmy stále tvoria kuchyne, a to ako vonkajšie, tak aj vnútorné.
Kameň má výhodu, že je večný, a kuchyne, ktoré navrhol už pred 20 rokmi Karel Hrdina, sú stále a nestarnú. Jedna z nich stojí aj v luxusnom hoteli na Zanzibare. Práve táto zákazka bola pre firmu zatiaľ tá najdrahšia.
„Ja som tam vtedy veľmi ísť nechcel, Afriky som sa bál. Keď som však uvidel fotky toho hotela, tak som to poňal ako výzvu. Museli sme vymyslieť kuchyňu, aby v nej mohli Afričania opekať špeciality pre hostí z celého sveta. Aj preto je odlišná od tých, ktoré staviame u nás doma. Hlavne v tom, že má africké prvky, aby zapadla do tamojšieho prostredia,“ opisuje Tomáš Hrdina.
Dnes vyrobí 50 až 60 kuchýň ročne v cene okolo niekoľko stoviek tisíc až milióna korún. Firma zamestnáva okolo 20 ľudí a k tomu si najíma často aj kamenárov na dohodu.
Okrem kuchýň a krbov vyrábajú aj kamenné umývadlá, múriky, dlažbu, fontány alebo kvetináče. „Máme šťastie, že robíme to, čo milujeme,“ uzatvára kamenár Hrdina.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Pšeničková.