Len málo ľuďom z obranného priemyslu sa v poslednom období dostalo toľko pozornosti, ako generálnemu riaditeľovi nemeckej zbrojovky Rheinmetall Arminovi Pappergerovi. Viacerí ho opisujú ako človeka s veľmi dobrým zmyslom pre podnikanie, vďaka čomu je v tomto odvetví rešpektovaný.
Využil svoje postavenie na to, aby sa stal jedným z najotvorenejších predstaviteľov európskeho obranného priemyslu. Často kritizoval Berlín a ďalšie vlády za to, že neobjednávajú dostatok vojenského vybavenia pre Ukrajinu.
Jeho neutíchajúca snaha podporovať Ukrajinu a posielať tam zbrane neunikla ani pozornosti Rusov. Začiatkom júla svet obletela správa, podľa ktorej americké tajné služby zistili, že Pappergera plánovala ruská vláda zavraždiť. Koncern totiž vyrába delostrelecké granáty a vojenské vozidlá pre Ukrajinu.
Iní ho zasa kritizujú za to, že vyrába zbrane, ktoré sa vyvážajú do vojnových oblastí. Ako však sám hovorí, tak od prvého dňa je presvedčený o tom, že robí správnu vec, inak by to nerobil. „Robím správnu vec, pretože som presvedčený, že bránime NATO, že bránime Nemecko, Európu, ale v konečnom dôsledku aj našu demokraciu. To nemôže byť odsúdeniahodné,“ povedal v rozhovore pre spravodajskú reláciu Tagesschau verejnoprávnej televízie ARD.
Nová éra
Mnohí ho vnímajú ako kráľa európskeho vojenského úsilia pomáhať Ukrajine. Rodený Bavorčan, ktorý je v zbrojovke od roku 1990 a na jej čele už desaťročie, priznal, že vojna na Ukrajine odštartovala pre Rheinmetall novú éru. Vyprázdnené vojenské sklady v Európe a snaha štátov navyšovať svoje výdavky na zbrojenie bola prínosom pre zbrojárske spoločnosti ako Rheinmetall. Vo svojom výrobnom portfóliu má napríklad tanky Leopard, bojové drony či 155 mm muníciu.
Spoločnosť bola založená v roku 1889 a sídlo má v nemeckom Düsseldorfe. Ekonomický portál Financial Times pripomína jej obchodovanie s Kremľom v minulosti. Až kým jej nemecká vláda v roku 2014 nezrušila vývoznú licenciu po ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym. V Nemecku nemôže bez súhlasu spolkovej vlády Rheinmetall vyvážať žiadnu vojenskú súčiastku.
Rheinmetall v číslach
- Tržby spoločnosti sa v 2. štvrťroku 2024 zvýšili medziročne o približne 49 percent na 2,23 miliardy eur.
- Prevádzkový zisk v rovnakom období medziročne vyskočil až o 97 percent na 235 miliónov eur.
- Spoločnosť v 2. štvrťroku získala nové objednávky v celkovej hodnote 5,15 miliardy eur, čím sa celkový objem objednávok zvýšil na rekordných 48,6 miliardy eur.
- Pôsobí v 167 lokalitách a zamestnáva vyše 30-tisíc zamestnancov.
Viera Pappergera v to, že svet je nebezpečné miesto, prináša firme vysoké zisky. „Vždy som si myslel, že svet je nebezpečný,“ povedal Papperger s tým, že práve vďaka tomu sa rozhodli investovať do nových výrobných liniek. Poukázal na investície v Maďarsku, Austrálii a Spojenom kráľovstve. Pre porovnanie, ešte pred vojnou vyrábali zhruba 70-tisíc delostreleckých granátov. Vďaka investíciám do výrobných liniek plánuje už budúci rok vyrábať až 700-tisíc delostreleckých granátov.
Veľké plány
Po jeho vyhláseniach o výrobe tankov priamo na Ukrajine oznámil v máji strategické partnerstvo s kyjevskou zbrojárskou firmou Ukroboronprom. Táto spolupráca podľa neho „vybuduje most medzi Rheinmetallom a existujúcim štátnym obranným priemyslom na Ukrajine“. Pôvodne mal byť spoločný podnik zameraný len na opravu vojenskej techniky, ktorá bola zničená na frontovej línii. V neskoršej fáze sa uvažuje už o samotnej výrobe nových vybraných produktov Rheinmetallu priamo na Ukrajine.
Práve jeho otvorenosť a vysoká publicita môže mať pozitívny vplyv pre uzatváranie nových kontraktov. „Kedysi, ak ste chceli podpísať zmluvu, museli ste byť pokorný a s hlavou dole,“ povedal pre Financial Times človek blízky spoločnosti. Poukázal na to, že Rheinmetall dnes využíva vyhlásenia pre médiá na vyvinutie tlaku na Berlín, aby poslal na Ukrajinu viac vojenského vybavenia.
Šéf nemeckej zbrojovky sa netají svojimi ambicióznymi cieľmi. Do konca tohto desaťročia chce mať zo spoločnosti Rheinmetall jednu z najväčších spoločností v odvetví na svete. Aby to dosiahli, potrebujú obrat na úrovni 40 miliárd eur. V tomto roku chce skupina podľa Peppergera prekročiť hranicu desiatich miliárd eur.
V rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt zdôraznil, že štvornásobné zvýšenie ročného obratu na 40 miliárd eur nie je vzdialený cieľ. Súčasťou ich rastovej stratégie sú akvizície nových firiem. Naposledy získal Rheinmetall americkú spoločnosť Loc a španielsku Expal.
Plán na vraždu
Nemecko na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu váhalo s dodávkami ťažkých zbraní na Ukrajinu. Dlhé mesiace sa bránilo medzinárodnému tlaku na vyslanie nemeckých tankov Leopard 2 na Ukrajinu zo strachu z eskalácie konfliktu. Potom však prišiel zlom a s ním aj zmena postoja, ktorá znamenala dodávky ťažkých zbraní na Ukrajinu. Koncom marca 2023 poslalo Nemecko Ukrajine prvé tanky Leopard 2.
Vlani Rheinmetall oznámil kontrakty na vojenské vozidlá a muníciu v hodnote takmer 6 miliárd eur, z ktorých väčšina pochádzala z vojenského fondu vo výške 100 miliárd eur, ktorý ešte predvlani prisľúbil nemecký kancelár Olaf Scholz. Vojenská technika „Made in Germany“ preto zohráva kľúčovú úlohu pri obrane Ukrajincov pred agresorom.
Tieto veľké európske dodávky zbraní na Ukrajinu zrejme robili vrásky na čele ruským predstaviteľom. Aj to bol pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo Moskva plánovala zavraždiť šéfa nemeckej zbrojárskej spoločnosti. Začiatkom tohto roka americké spravodajské služby zistili, že Kremeľ plánuje zavraždiť generálneho riaditeľa spoločnosti Rheinmetall Armina Pappergera, informuje CNN. Jeho vražda mala byť jedna zo série ruských plánov na elimináciu lídrov obranného priemyslu v celej Európe, ktorí podporujú vojnové úsilie Ukrajiny. Keď sa Američania dozvedeli o tomto pláne, tak ihneď informovali svojich kolegov z Nemecka. Tí už potom boli pripravení ochrániť Pappergera a zmariť celý plán.
Európa sa musí vedieť brániť
Papperger v rozhovoroch často vystupuje ako človek, ktorému záleží na tom, aby bola Európa schopná brániť sa sama. Vyzval napríklad Európsku úniu, aby zvážila ekvivalent izraelského obranného systému s názvom Iron Dome, ktorý krajinu chráni pred leteckými útokmi.
Optimisticky sa staval k bodu zlomu v nemeckej zahraničnej politike. Ten odštartoval nemecký kancelár Olaf Scholz so svojím prejavom Zeitenwenge v Bundestagu tesne po ruskej agresii. Scholz týmto termínom označil zásadnú zmenu v nemeckej zahraničnej a bezpečnostnej politike, najmä v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Aj vďaka zmene prístupu vznikol fond so 100 miliardami eur na výrazné zvýšenie vojenských výdavkov.
Šéf nemeckej zbrojovky sa zaoberal aj tým, čo bude znamenať znovuzvolenie Donalda Trumpa pre Európu. Ak by sa Donald Trump vrátil na post amerického prezidenta, tak tlak na Nemecko bude podľa Pappergera narastať. „USA sa zameriavajú viac na ázijsko-tichomorskú oblasť ako na Európu,“ povedal pre Financial Times. Ak by tam vznikol plnohodnotný vojenský konflikt, tak „USA sa zamerajú na Áziu a potom bude Európa úplne osamotená,“ povedal.
V posledných desaťročiach európski lídri považovali za samozrejmé, že USA prídu starému kontinentu na pomoc v prípade vojenskej hrozby, ale Papperger povedal, že to sa už nestane. Poukázal pritom na situáciu v USA, keď republikánski zákonodarcovia zablokovali vojenskú pomoc Ukrajine. Vyslali tým podľa neho veľmi jasný signál, ktorý znel, že „už za vás platiť nebudeme“.
Spanilá jazda na burze
Ešte pred ruskou agresiou na Ukrajine by investori len málo premýšľali o investíciách do nemeckého zbrojárskeho koncernu Rheinmetall. V súčasnosti sa stal miláčikom nemeckého akciového indexu DAX, kde sú najvýznamnejšie nemecké firmy. Od invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022 cena akcií spoločnosti Rheinmetall vzrástla viac ako päťnásobne. Len pre porovnanie, tak v januári 2022, teda pred začiatkom invázie Rusov na Ukrajinu, dosahovala cena akcií Rheinmetallu zhruba 87 eur. V súčasnosti dosahujú úroveň 536 eur.
Investori sa totiž hrnú späť do tohto odvetvia v očakávaní prudkého nárastu európskych výdavkov na obranu. Nemecká tlač pripomína, že je aj v záujme Pappergera, aby akcie zbrojovky ďalej rástli. Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung vo februári vypočítal, že hodnota jeho akcií v spoločnosti vzrástla od začiatku vojny o 30 miliónov eur. Odvtedy akcie Rheinmetallu vystúpili ešte na vyššiu úroveň.