Najcennejšie lekcie sa deti nedozvedia v školských laviciach. Mnoho ľudí totiž nakladá s peniazmi tak, ako im to ukázali rodičia.
Pred časom sa v prostredí sociálnych sietí šíril príbeh nahnevaného otca. Jeho syna „okradol“ taxikár v Bratislave o 82 eur za jazdu necelých 10 kilometrov z autobusovej stanice na zimný štadión v Dúbravke.
Chlapec pre meškanie autobusu nestíhal tréning, a tak si zvolil taxík. Vodič mu pri nastupovaní nepovedal odhadovanú sumu za cestu, len spresnil, že môže platiť kartou. Neskôr si vypýtal spomenutých 82 eur. Následne sa arogantne vykrúcal a uviedol, že sa naňho môžu sťažovať na obchodnej inšpekcii.
Hoci si správanie taxikára zaslúži opovrhnutie, faktom je, že oklamanému synovi poskytol rovno dve cenné lekcie do života.
Práve začiatok školského roka je príležitosťou, ako okrem oficiálnych osnov dostať do hláv detí aj dôležité základy finančnej gramotnosti. Spoliehať sa na štátne osnovy v tejto oblasti určite nestačí.
Pozrite si 10 rád, ako pripraviť deti na finančnú džungľu.
1. Niet nad osobnú skúsenosť
Dobrý rodič sa snaží, aby jeho dieťa nebolo vystavené negatívnym situáciám. Práve z nich sa však učí lepšie ako iba z teórie. Chlapec z príbehu o taxikárovi si určite do života odnesie viac ako jeho rovesníci, ktorí o podobných príbehoch počúvajú v bezpečí rodinného stola.
Osobnú skúsenosť v tomto nič nenahradí. Aj keď 82 eur nie je málo, je to určite lacnejšia lekcia ako prísť v budúcnosti o omnoho vyššiu sumu napríklad pri realitnom podvode.
Chlapec dnes vie, že je dôležité premýšľať a nespoliehať sa na férovosť ľudí. A to ani pod tlakom.
2. Porovnávanie cien je základ
Príbeh ponúkol aj druhý dôležitý odkaz. Nepoctivý taxikár vydal oficiálny bloček a mal oficiálne označenie, teda podliehal regulácii. To je dôležitý odkaz, regulácia sama osebe nie je dôvodom na to, aby zákazník stratil ostražitosť.
Na porovnanie, na trhu sa objavili rôzne aplikácie ako Uber, ktoré práve regulovaným taxikárom prekážali a tlačili na ich licencovanie. V konečnom dôsledku však platí, že vďaka podobným aplikáciám si môže človek takmer všade na svete objednať transparentný odvoz bez obavy, že vodič cenu umelo nafúkne napríklad neférovo dlhou obchádzkou.
Freepik.com(ijeab)/ Forbes Slovensko
Práve aplikácie, ktoré regulovaní taxikári označovali za neférové, pomohli vniesť do systému väčšiu transparentnosť.
Podobne to funguje aj vo finančnom svete. Ak subjekt podlieha regulácii, neznamená to automaticky, že nás nebude stáť viac v porovnaní s konkurenciou. Hoci sú tu pokusy limitovať vysoké poplatky, faktom je, že v prvom rade je zodpovednosť spotrebiteľa, aby si porovnal podmienky pred dôležitým rozhodnutím.
3. Vlastný rozpočet
Rovnako dôležité je vysvetliť dieťaťu, že peniaze nerastú na stromoch. Preto je dôležité čo najskôr dieťaťu ponúknuť pevný rozpočet, napríklad vo forme primeraného vreckového.
Aby sa naučilo, že zdroje sú obmedzené. Ak minie celé vreckové na zmrzlinu, už mu neostane na kino s kamarátmi.
Tu je dôležité nepoľaviť. Ak dieťaťu doložíme raz či dvakrát, naučíme ho, že peniaze na stromoch naozaj rastú.
4. Kôpky alebo obálky
Nie všetko sa dá kúpiť z jedného vreckového. To môže byť ďalšia dôležitá lekcia. Ak napríklad dieťa túži po novej hernej konzole, je zrejmé, že si na ňu musí nasporiť. Ideálne z vreckového. Práve to mu umožní spoznať dôležitú súčasť rodinných rozpočtov – takzvané obálkovanie.
Syn či dcéra si uvedomia, že časť peňazí môžu minúť na denné potešenie, napríklad v podobe zmrzliny. Časť si však musia odložiť na koniec mesiaca, keď pôjdu do kina s kamarátmi. A časť si odložia na dlhšie obdobie, aby si našetrili na spomínanú konzolu.
Tu je dôležité naučiť sa pracovať s obálkami, z ktorých každá má svoj názov a cieľ. Aby dieťa vedelo, ako je to so sporením na konkrétne ciele. Taktiež aby pochopilo, že ak z nejakej vezme peniaze na spontánny nápad, oddiali kúpu vytúženej veci.
Freepik.com
Samozrejme, v súčasnosti môžu mať obálky podobu podúčtov. Niektoré banky umožňujú detské účty. Výhodnejšou alternatívou môžu byť bezplatné účty v online bankách, ktoré rodič vytvorí vo svojom mene iba pre dieťa a umožní mu prístup.
5. Čas kradne úspory
Dlhodobé sporenie prináša ďalšiu cennú lekciu. Ak si dieťa sporí napríklad rok na vytúženú hračku, môže sa na konci dozvedieť, že nasporených 300 eur mu nestačí, lebo cena medzitým vzrástla na 350 eur.
Dôvodom je inflácia, ktorú by dieťa tiež malo poznať. Inak sa nedozvie, že ak si peniaze odkladá iba do ponožky, ich kúpyschopnosť môže v čase klesať. Aj preto je dôležité úspory chrániť pred znehodnotením.
6. Skoré investovanie
Pri ochrane peňazí pred infláciou nemusí byť problém naučiť dieťa investovať. Na začiatku, samozrejme, malé sumy. Napokon, Warren Buffett si prvé akcie kúpil v 11 rokoch a bola to preňho veľmi cenná lekcia.
Malé dieťa nemôže mať vlastný investičný účet. Ale nie je problém, aby investovalo cez účet svojho rodiča. Samozrejme, s jasne oddelenými vlastnými prostriedkami. Cieľom nie je, aby dieťa hneď zarábalo veľké percentá. Dôležitejšie je ukázať svojmu potomkovi, ako investovanie funguje, a taktiež mu umožniť robiť prvé skutočné chyby, ktoré stoja skutočné peniaze.
Určite to bude lacnejšie ako nechať ho urobiť prvé veľké chyby s väčšími úsporami až v neskoršom živote.
7. Za pôžičku sa platí nižším štandardom
Je dobré ukázať dieťaťu, ako fungujú pôžičky. Niektoré sú užitočné. Napríklad hypotéka. Tá umožňuje kúpiť nehnuteľnosť na páku. Ak ceny nehnuteľností v čase rastú, je to rozumnejšie rozhodnutie ako čakať, kým si človek nasporí celú sumu. Takýto prístup majú aj mnohí Slováci, ktorí podobným spôsobom kumulujú majetok v realitách. Tu však treba dávať pozor na demografický vývoj, ktorý môže podobné investície znehodnotiť.
Bežné pôžičky sa správajú spravidla inak. Zjednodušene možno povedať, že na nový počítač si môže človek dva roky odkladať po 100 eur mesačne, alebo až tri roky splácať rovnakú sumu. Až taký môže byť rozdiel medzi nasporením si a požičaním si.
Ak dieťa veľmi chce niečo, na čo nemá, nebojte sa ukázať mu, ako fungujú pôžičky. Hoci aj tým, že mu požičiate za vysoký úrok. Aby pochopilo, že za splnenie momentálnej túžby zaplatí nižším životným štandardom v dlhšom období.
Aj na základe reálnej rodinnej situácie vysvetľujte dieťaťu rozdiel medzi dobrou a zlou pôžičkou.
8. Utopené náklady
Nielen finančné rozhodnutia treba robiť racionálne. Jednou z najčastejších chýb je, že sa nelogicky sústredíme na utopené náklady. V ekonomickej terminológii ide o peniaze, ktoré sme už zaplatili. Pri posudzovaní ekonomickej výhodnosti na ne vôbec netreba hľadieť.
Predstavte si, že ste zaplatili zálohu za nový dom vo výške 10-tisíc eur a máte doplatiť ďalších 200-tisíc. Zrazu sa však v susedstve uvoľnil rovnaký dom za 190-tisíc eur. Spomínaných 10-tisíc, ktoré už človek zaplatil, má prívlastok utopené náklady. Nemá zmysel na ne prihliadať. Podstatné je, kde človek zaplatí menej, a odpoveďou je druhá možnosť.
Podobných rozhodnutí robíme v živote veľa a často podľahneme ilúzii, že si nemáme vybrať lepšiu možnosť, lebo sme už nejaké peniaze investovali do horšej.
9. Ako (ne)fungujú dane
Hocičo si dieťa kupuje, treba mu ukázať, že v cene je aj DPH. Už v mladom veku by malo pochopiť cenu štátu. Je to jedna z najdôležitejších lekcií finančnej gramotnosti. Treba mu vysvetliť aj princíp, že nech štát čokoľvek sľubuje, vždy si najskôr vezme peniaze od ľudí cez dane. Prípadne si požičia a dlh potom spláca z budúcich daní. Taký je princíp fungovania verejného dlhu.
Súčasný vysoký deficit a neochota vzdať sa vysokých sociálnych výdavkov sú dôsledkom nižšej miery finančnej gramotnosti u voličov. Tí si často neuvedomujú, že štát platia v každom nákupe cez DPH a aj iné dane.
10. Práca verzus zárobok
V mnohých rodinách stále platí filozofia, že potomok potrebuje hneď po škole „normálnu prácu“ od ôsmej do šestnástej. Po škole však má zmysel cestovať, zarábať si v zahraničí, zbierať skúsenosti. Pre stagnujujúcu ekonomiku sú totiž dôležití práve tí, ktorí majú odvahu vyjsť zo svojej komfortnej zóny.
Je dôležité ukázať deťom, že aj takáto cesta existuje a vo vyspelejších krajinách je dokonca bežná. Aj ekonomický úspech susedného Poľska potvrdzuje, že úspech krajiny a jej životná úroveň odrážajú práve prítomnosť podnikateľského ducha v národe.
