Všetci sme už asi boli v situácii, keď nám niekto na prvý pohľad nebol príjemný, dokonca nás jeho prístup hneval. No ak komunikácia škrípe u niekoho, kto vedie iných ľudí, môže to mať veľmi nepriaznivé následky nielen na medziľudské vzťahy, ale aj na kvalitu práce. Keď lídri nedokážu ľudí vtiahnuť do konverzácie, nedokážu si vybudovať nasledovníkov.
Aj v osobnom živote sa nám môže vypomstiť, ak sa staneme obeťou vlastnej komunikácie: výsledkom sú odcudzenie a rozpadnuté vzťahy.
Tu je päť bežných, často dobre mienených komunikačných čŕt, ktoré vytvárajú priepasť medzi vami a poslucháčom a zabraňujú tak príjemnému plynutiu konverzácie a spojeniu.
1. Používanie veľkých slov, ktorým ľudia nerozumejú.
Mať bohatú slovnú zásobu je úžasná vec, aj ja sa rada učím nové výrazy. Ale keď sa snažíte nadviazať spojenie, nezáleží na množstve slov, ale na tom, ako jasne vyjadrujete svoju myšlienku.
Keď sú vaše vety preplnené slovami, ktoré väčšina ľudí buď nepozná alebo ich nedokáže v kontexte pochopiť, nielenže tým spôsobíte, že sa ostatní budú cítiť menejcenní, ale môžete ich tiež odviesť od toho, čo sa snažíte povedať.
Ak by som na začiatku povedala, že som logofil, možno by ste s čítaním skončili a sem by ste sa ani nedostali. (Logofil je obskúrny spôsob, ako povedať, že niekto je milovníkom slov. Vidíte, aké je to nepríjemné?)
Často chceme použiť veľké slová, aby sme ukázali, že sme vysoko vzdelaní alebo inteligentní. Bohužiaľ, možno robíte pravý opak. Podľa štúdie Princetonskej univerzity platí, že čím tajomnejšie a bizarnejšie slová použijete, tým menej ľudí si bude myslieť, že ste inteligentný.
Neznamená to, že by ste nikdy nemali používať veľké slová – napríklad pri hre Scrabble sú veľmi užitočné – ale pamätajte, že priamosť a jednoduchosť zvyšuje vašu dôveryhodnosť a pomáha pri nadväzovaní vzťahov.
2. Prehnané používanie skratiek a nejasných módnych výrazov.
Na internete sa pravidelne objavujú články o najotravnejších hláškach, ktoré zahlcujú naše konverzácie. Slová sú nákazlivé – a tak je ľahké pochytiť niečo, s čím sa často stretávate, hlavne na internete alebo vo vašom blízkom okolí.
Zvyčajne ich používame, aby sme ukázali, že sa vyznáme, najmä keď ich často počujeme v našej firme. Ale pamätajme, že existuje dôvod, prečo je vtip z filmu Office Space o správe TPS taký vtipný. Firemný žargón – a často aj príliš komplikované postupy, ktoré s ním súvisia – väčšinou ľuďom pripadajú otravné a dokonca mätúce.
Venujte pozornosť reakciám ľudí, keď nabudúce požijete túto skratku alebo trendový korporátny žargón – môžem vám takmer s určitosťou zaručiť, že neuvidíte šťastné tváre. Je pravdepodobné, že aspoň niekto túto hlášku nepochopí – ale nikdy to neprezradí, ak sa mu zdá, že to všetci ostatní poznajú.
Jasná komunikácia je dôležitou súčasťou úspechu organizácie. Dôsledky zahmlievania správ módnymi výrazmi môžu byť strašné a spoločnosť môžu stáť miliardy dolárov ročne v dôsledku zbytočných nedorozumení.
3. Opravovanie druhých v maličkostiach.
Ste perfekcionista a rád sám seba opravujete. Musí to tak byť aj u všetkých ostatných, však? V skutočnosti skôr nie. Zatiaľ čo opraviť niekoho, aby neurobil veľkú chybu alebo sa nezahanbil, je užitočné, upozorňovanie na drobné chyby je odcudzujúce.
Je zdvorilé neopravovať každú maličkosť, drobné chyby vo výslovnosti, zlé vyslovenie mena alebo nepodstatné lapsusy. A prosím, určite neopravujte gramatiku nikoho, kto má viac ako 14 rokov. (Ani vtedy, ak to nie je vaše dieťa alebo váš študent.)
Predtým, ako upozorníte na chybu iného, popremýšľajte, čo tým spôsobíte. Je táto chyba niečím, čo niekomu uškodí? Alebo ju opravujete len preto, aby ste si niečo dokázali? Uvedomte si, kedy je lepšie nechať to tak.
4. Nepripúšťanie si vlastnej slabosti.
Poučenie zo základnej školy stále platí: nikto nemá rád vševedov, bez ohľadu na to, či je ten niekto váš šéf alebo sused. Mnohí z nás sa môžu dostať do tejto pasce, pretože chceme ukázať svoje znalosti alebo si dokonca užiť ráznu debatu. Všetci sa cítime dobre, keď máme pravdu. Ale to, že milujete ten pocit, neznamená, že to milujú aj ostatní.
Vševedi sú zvyčajne vnímaní ako otravní a slabí jedinci, ktorí sa neustále boja zlyhania a skutočnosti, že nebudú mať pravdu.
Nie je nič zlé na tom ozvať sa, keď je to potrebné, ale ak môžete, skúste sa niekedy držať v úzadí a nechať rozhodovať iných. Pýtajte sa na názory a myšlienky iných ľudí, aj keď si myslíte, že poznáte ten najlepší smer alebo máte posledné slovo. Napokon,ak máte naozaj posledné slovo, prečo by ste si mali niečo dokazovať?
5. Zdieľanie vlastných skúseností v snahe byť empatický.
Tento posledný bod vychádza z dobrého úmyslu. V snahe prejaviť empatiu môžeme do rozhovoru vniesť svoje vlastné skúsenosti. Napríklad, ak ste dostali tvrdú spätnú väzbu, môžem na to povedať, že to sa stalo aj mne, aby ste sa v danej situácii necítili sami.
Nehovorím, že je to zlý spôsob, ako niekoho podporiť v ťažkých časoch, ale je veľmi ľahké to prehnať.
Empatia znamená, že s niekým súcitíte. Aj keď je dobré prejaviť súcit zdieľaním problémov a skúseností, ak idete príliš do detailov, človek môže mať pocit, že ide viac o vás ako o jeho problémy. Keď ľudia prechádzajú niečím ťažkým, väčšinou chcú len porozumenie a podporu, nie príbeh o vašich trápeniach.
Najprv sa sami seba opýtajte, či váš príbeh naozaj stojí za zmienku. Pomôže to človeku nejakým spôsobom? Ak nie, vynechajte ho a povedzte radšej niečo ako: „Je mi ľúto, čo zažívaš. Viem, aké to je, a viem, že to nakoniec zvládneš.“
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorkou je Kristi Hedges.