Odolnosť. Presne tá je tajnou ingredienciou úspechu. Ak dokážete zistiť, ako vydržať až do konca, prípadne sa po neúspechu vrátiť späť do hry, tak budete schopní dosiahnuť zmeny, po ktorých túžite.
Pravdou je, že väčšina ľudí, ktorých dnes obdivujeme, zažila porážky. Zoznam je nekonečný, no niekoľko mien sa mi v hlave vynorilo ihneď. Thomas Alva Edison zlyhal 10-tisíckrát predtým, než vynašiel žiarovku. Richard Branson odišiel zo školy, keď mal len 15 rokov. Vtedy museli jeho vyhliadky do budúcnosti vyzerať zúfalo, nemyslíte? Aj napriek tomu sa stal jedným z popredných podnikateľov na planéte. V priebehu rokov bojoval okrem iného i s dyslexiou.
Ide len o dvoch ľudí z množstva ďalších, ktorí dokázali zmeniť svet. Dôležitou lekciou v príbehoch tých najúspešnejších jedincov je, že pokiaľ ste nezlyhali, tak ste nemierili dostatočne vysoko. Nenaťahujete sa. Zbytočne v živote neriskovať znie jednoducho, no nie je to tak. Ide len o pozlátku bezpečnosti, akýsi prelud, vďaka ktorému sa cítime pohodlne, no nikdy nám v skutočnosti nedovolí dosiahnuť to, čo by sme dosiahnuť chceli.
Úspech je maratón, nie šprint. Týchto 7 vecí robia profesionáli inak
Ak túžite v živote uspieť, tak zlyhanie je toho súčasťou, a to je v poriadku. Zlyhania totiž dokážete napraviť. Napraviť sa nedá len to, čo ste nikdy nevyskúšali. Pokiaľ sa o niečo prestanete pokúšať, tak budete vždy premýšľať nad tým, čo všetko by mohlo byť inak. Takéto výčitky sú ťažkým bremenom, ktoré si so sebou v živote nesie množstvo ľudí, pretože nechceli riskovať, prípadne sa po jednom či dvoch zlyhaniach radšej vzdali.
Podľa americkej The Gallup Organization polovica z nás verí, že denne nerobíme to, v čom sme najlepší. Polovica. Iba polovica z nás nasleduje svoje sny, využíva svoje silné stránky, radostne sa pohybuje vpred a užíva si to.
Myslím si, že mnohí ľudia z tej prvej polovice sa pokúšali uspieť, no po jednom alebo dvoch zlyhaniach sa rozhodli, že už sa o to ďalej pokúšať radšej nebudú. John Maxwell raz povedal, že sa z toho môže stať zvyk. Párkrát ste sa na niečo „vykašľali“ a postupom času ste si povedali, že tak to je vlastne v poriadku. O niečo neskôr sa už vzdávate tu i tam. Videla som ľudí, ktorí robili presne toto. Pokiaľ medzi nich patríte, tak mi dovoľte, aby som vás povzbudila k tomu, aby ste to vyskúšali opäť.
Aby ste dosiahli úspech, musíte sa vyrovnať s jedným nepríjemným pocitom
Mám dobrý život. Napísala som knihy, bola som rečníčkou a takmer 15 rokov členkou správnej rady newyorskej burzy. No i ja som zažila porážky. Teraz vám poviem o jednej konkrétnej.
Stalo sa to, keď som so svojou rečníckou kariérou ešte len začínala. Požiadali ma, aby som vystúpila na akcii Inc. Magazine v Atlante, kde vtedy hovorilo 45 najlepších rečníkov. Na konci tohto podujatia boli naše vystúpenia hodnotené. Ich verdikt dorazil až o dva týždne neskôr a ja som zistila, že som skončila na poslednom mieste. Zničilo ma to. Nestačilo, že ľudia v Inc. Magazine vedeli, aká hrozná som bola. Vedeli to i všetci tí skvelí rečníci. Veľmi som sa hanbila.
Zlyhanie nemusí byť finálnym verdiktom, povedala som si. Možno je to len znamenie, že niečo nie je v poriadku, musím to opraviť a nie od toho s hanbou ujsť. Choď a naprav to! Zašla som za priateľom a kolegom, tiež rečníkom, s ktorým som sa podelila o zlé správy. Poradil mi, že by som mala čeliť tomuto verejnému zlyhaniu, pracovať i napriek hanbe a doma premýšľať nad tým, vďaka čomu som si v hodnotení vyslúžila zlé skóre.
S ťažkým srdcom som sa vrátila domov k svojmu pracovnému stolu, vytiahla som papier a zaznamenala som si každý „prešľap“, ktorý som v prejave urobila. Na začiatku zoznamu som uviedla: „Mala som trému a bola som vystrašená.“ Presne pre tento dôvod som sa v prejave skrývala za fakty a čísla namiesto toho, aby som prišla so skvelými príbehmi. Na spodok zoznamu som napísala: „Nepodarilo sa mi zaujať ľudí.“ A predovšetkým som nehovorila zo srdca.
A tak som sa vrátila späť s novou perspektívou. Vďaka ťažko získaným poznatkom som zostavovala nový štýl svojej prezentácie a opäť som začala hovoriť pred publikom. Veci sa postupne zlepšovali. Po dvoch rokoch som zavolala môjmu kontaktu v Inc. Magazine. Povedala som, že viem, ako som ho v minulosti sklamala, no teraz to už zvládnem. Prekvapilo ma, keď mi povedal, že o mojej práci počul len samé dobré veci a že publikum je nadšené z mojej novej, transparentnejšej verzie prejavov.
Opäť ma pozval na akciu, ktorá sa skončila výborne. Ešte stále sa mi niekedy podarí zlyhať, no vtedy sa vrátim k momentu, keď som mala na výber z dvoch možností: pokračovať, pretože som v seba a svoju misiu verila, alebo sa na to „vykašľať“ a odísť so „stiahnutým chvostom“. Som rada, že som si vybrala tú prvú možnosť.
Takže, prišli ste na to, čo by ste mali vo svojom živote robiť? Myslím tú jednu vec, ktorú dokážete robiť lepšie ako tisíce ďalších ľudí. Ak áno, tak sa jej naplno venujte. Tvrdo na sebe pracujte. Nikdy sa nevzdajte. Ak zlyháte, tak to skúste opäť. Nevykašlite sa na to. Pokračujte. Odolnosť je vašou najdôležitejšou zbraňou.
Prispievateľka Jill Griffin píše pre Forbes.com o úspešných ženách.