Konzultant Hyun Park pomohol k obrovskému rastu nejednému startupu s hodnotou nad miliardu dolárov. Kde robia Slováci pri budovaní svojho biznisu chybu a vráti sa ešte doba, v ktorej bude do podnikania znova štedro prúdiť kapitál?
Veľkosť investície závisí od valuácie startupu. Ak firmy pôsobia len na malých trhoch ako Slovensko alebo Česko, nedosiahnu vysoké finančné ohodnotenie či veľké investície, ktoré sú porovnateľné so Západom.
V rozhovore pre Forbes hovorí poradca startupov a hosťujúci profesor svetových univerzít Hyun Park o tom, ako sa vymaniť zo stredoeurópskych štandardov, dosiahnuť globálny úspech a siahnuť na zahraničný kapitál.
Čo si všimnete pri hodnotení zakladateľov startupov ako prvé?
Najmä osobnosť zakladateľa. Mal by to byť človek, ktorý je otvorený učiť sa nové veci a rásť mimo zaužívaných hraníc. Firmy v skorých štádiách sa dynamicky menia, rýchlo rastú a zakladatelia sa tomu musia prispôsobiť, lebo ich inak neudržia. Ďalšia dôležitá vec je dynamika medzi spoluzakladateľmi a v celom tíme. Považujem za výhodu, ak nie je príliš homogénny.
Mať podobné biznisové pozadie je teda nevýhodou?
Stáva sa, že zakladatelia sú z jednej univerzity, z rovnakých odborov a s rovnakým pozadím. Je dobré, že sú súdržní, ale veľmi ľahko môžu podľahnúť skupinovému mysleniu, keďže sú zatvorení v jednej bubline.
Ak sa vydajú správnym smerom, je to v poriadku. Občas sa však vydáme aj tým nesprávnym a homogénna skupina na to nepríde, pretože jej myslenie je jednotné a je ťažké pre nich myslieť mimo zaužívaných vzorcov. Tímy musia vedieť diskutovať aj sa občas pohádať. Je to úplne zdravé. Biznis totiž zväčša nejde podľa naplánovaného scenára, a preto je dôležité mať v hlave aj ďalšie perspektívy.
Vedieť si priznať chybu
Ako zistíte, že niekto má práve spomínané vlastnosti? Existujú špecifické otázky, ktoré sa pýtate zakladateľov?
Občas na nich zámerne útočím, aby som videl ich slabé miesta. Podľa odpovedí je potom zrejmé, akým spôsobom sa chránia. Občas ich zámerne navediem na zlú odpoveď. Chcem totiž vidieť, aký postoj zaujmú, keď si uvedomia, že sa mýlia.
Mnohí sa bránia, ale pre mňa je dôležité, aby bol v tíme aspoň jeden člen, ktorý je ochotný priznať si chybu. Zakladatelia by mali vedieť odhaliť svoje slabé miesta a v týchto prípadoch uvidím, ako funguje dynamika celej skupiny.
V portfóliu máte aj startupy, ktoré nie sú v úplných začiatkoch. Ako dokážete predpovedať, či z firmy bude ďalší jednorožec?
Skoré fázy a fázy rastu sú veľmi odlišné. V tých raných dokážu spoluzakladatelia vykonávať väčšinu operatívy. Vtedy je dôležité, aby rástli nielen ako firma, ale aj ako ľudia. Každý vo vnútri organizácie musí rásť vo svojich kompetenciách, pretože startup si spočiatku nemôže dovoliť najať kompetentných ľudí.
Ak si najmú človeka, ktorý sa dokáže rýchlo učiť, firme to môže pomôcť. Mnoho startupov si myslí, že môže na všetko najať externých ľudí, čo však so sebou často nesie problémy. Existujúci členovia sa môžu nahnevať, že neboli povýšení práve oni. Ak sú všetky lepšie pozície obsadené externými ľuďmi, bráni to v raste.
Je to častý scenár?
Skôr je to nebezpečné, pretože to môže zlomiť celú firmu. Ak dovolíte rásť svojim ľuďom, vytvoríte organizáciu, ktorá sa učí a tým sa mení. Kľúčom je teda nájsť správnych ľudí už na začiatku.
Kontrolované zlyhanie
Aké rady ste dávali startupom počas ich fázy rastu?
Jednou z dôležitých rád je, aby sa naučili zlyhávať kontrolovane. Ak nejde o obrovskú chybu, ktorá môže mať negatívny vplyv na budúcnosť firmy, treba sa z nej poučiť a môže byť kľúčom k budúcemu úspechu.
Zlyhania sú pre startupy bežnejšie ako pre korporáty. Je to prostredie plné neistoty. Ďalšou radou je efektívne riadenie rastu. Dá sa rásť, ak sa do firmy stále tlačia peniaze, ale to nie je efektívne. Na konci dňa musí firma vedieť rásť aj s minimálnymi investíciami.
Mnoho venture kapitálových investorov hovorí, že aktuálna situácia je normálna a obrovské valuácie, ktoré sme videli v predchádzajúcich rokoch, boli niečím výnimočným. Aký je váš názor? Je VC svet v kríze alebo nie?
Venture kapitál, rovnako ako iné ekonomické ukazovatele, funguje v cykloch. Nehnuteľnosti, kryptomeny alebo akcie, všetko ide raz hore a raz dole podľa ekonomických cyklov.
Valuačný vrchol sme dosiahli na konci 90. rokov, potom v roku 2007. Pravdou je, že do leta minulého roka sme boli na vrchole a valuácie startupov boli šialene vysoké. Ľudia si mysleli, že po pandémii príde ekonomický rast.
Prišla však vojna na Ukrajine, neskôr ozbrojený konflikt v Izraeli, a to prinieslo neistotu. Ďalším negatívnym vplyvom bola aj recesia v Nemecku a v Číne. Všetky spomínané premenné výrazne znížili valuácie.
Hyun Park radí startupom, ako správne rásť. Foto: Marek Mucha
Ak sa napríklad skončia vojny, valuácie pôjdu opäť hore. Neviem, či je venture kapitál v kríze. Je však jasné, že zažíva zložité časy, pretože asi nikto nepredpokladal takýto vývoj udalostí.
Ak spomenieme krízu v rokoch 2007 a 2008, keď skolaboval finančný trh, vo venture kapitálových fondoch nebol dostatok peňazí. Dnes máme iný problém. Napriek tomu, že máme dostatok peňazí, za minulý rok bola investovaná len polovica. Peniaze teda sú, ale neinvestujeme ich.
Kde je problém?
Všetko je spôsobené neistotou. Hra venture kapitálu je hra valuácií. Keď je vysoká valuácia, je vysoký aj profit. Aktuálne sú však nízke a pravidlá hry sa nezmenili. Do minulého leta rástli firmy pomerne dobre a veľké straty boli vnímané ako niečo „v pohode“.
Aj dnes sa počíta so stratami, ale musia byť kontrolované a rozhodne nie obrovské. Spôsobilo to napríklad aj to, že startupy v neskorších fázach išli s valuáciami dole viac ako tie v skorých fázach. Inak povedané, väčší hráči spadli percentuálne ešte viac ako tí menší.
Startupom to zásadne komplikuje situáciu, pretože predtým sa o profit ako taký nemuseli až tak zaujímať, stačilo sa zamerať na rast. Situácia sa zmenila a musia ich zaujímať obe premenné. Vezmite si firmy so statusom jednorožca, predtým vynakladali obrovské prostriedky na to, aby ovládli trh. Dnes túto stratégiu zvoliť nemôžu. Musia sa sústrediť najmä na dosiahnutie profitu, nie rastu.
Ako sa môžu zakladatelia pripraviť na situáciu, v ktorej už nebudú mať k dispozícii veľké investičné kolá?
Stále tu máme sektory ako generatívna AI, v ktorých sa točia obrovské peniaze. Dostať sa k veľkým investíciám je teda stále možné. Ak máte šťastie na sektor a robíte konkurenčne schopné produkty, peniaze dostať môžete. Ako som spomínal, pravidlá hry sa nezmenili.
Investície závisia od valuácií a potenciálu rastu. Startupy by mohli ukázať svoje schopnosti fungovať na obrovských trhoch v Nemecku, Veľkej Británii, Číne, Japonsku či USA. Nasmerovali by sa teda na vyššie valuácie, rovnako aj potenciál rastu je na týchto trhoch väčší. Ak sa na ne zameriate, stále sa ku kapitálu môžete dostať, investori ho totiž majú.
Nelimitujte sa na Slovensko
Vy hovoríte, že investori majú peniaze. V našom regióne však počúvame skôr opak.
Nemusíte sa limitovať na investície zo Slovenska. Startupy to robia preto, aby boli investorom poruke, ale pokojne sa môžete uchádzať o peniaze z USA. Treba si však uvedomiť, že títo investori nemajú záujem investovať do startupov, ktoré fungujú lokálne, čiže tržby plynú primárne zo Slovenska alebo Česka.
Ak by mali dobré zázemie už napríklad v Rakúsku, ktoré je vstupnou bránou do Nemecka, môžu dostať financovanie odtiaľ. Ak chcete získať kapitál zo Západu, musíte ísť na západné trhy. Zvýši to vašu atraktivitu.
Len samotné Nemecko je väčšie ako celá východná Európa. Ak sa vám tu darí, nemusíte ani ovládať celý trh, ukáže to váš potenciál. Je to omnoho atraktívnejšie ako ovládanie trhu v malom štáte. Väčší trh sa rovná väčšej valuácii, a tak aj vyššiemu financovaniu.
Môže ovplyvniť financovanie aj aktuálna politická situácia v krajine?
Vezmime si napríklad len vojnu, ktorá má naň zásadný vplyv, keďže do regiónu prináša extrémne nestabilnú situáciu. Prichádzajú voľby v USA, prebieha vojna na Ukrajine a v Izraeli. Na Slovensku boli nedávno parlamentné voľby a prebiehajú prezidentské.
Je jedno, aký je výsledok, voľby so sebou vždy prinášajú mieru neistoty. Navyše máme neistotu aj po ekonomickej stránke – Nemecko a Čína sú v recesii. Nie sme na tom dobre ani po environmentálnej stránke. Vidíme extrémy v počasí a technológie sú v neistote z nástupu AI. Stále nevieme, ako sa to zmení spoločnosť.
Na Slovensku však politická situácia ohrozuje peniaze z Európskej únie, ktoré podporujú práve inovácie.
Ak bude robiť slovenská vláda múdre kroky, môže to ekosystému masívne pomôcť. Vezmite si príklad z Estónska. Je to oveľa menšia krajina a má omnoho horšiu geografickú polohu. Podarilo sa im vytvoriť neuveriteľný startupový ekosystém.
Startupy nemôžu čakať na to, kedy budú dobré podmienky. Musia rásť mimo svojej komfortnej zóny aj krajiny a stať sa nadnárodnými. Vtedy nebudú ovplyvnené politickou situáciou v krajine.
Choďte na Západ
Ako by ste zhodnotili silné a slabé stránky slovenských startupov?
Najsilnejšou stránkou je ľudský kapitál, špeciálne v technickej oblasti. Zo Slovenska prichádzajú firmy, nielen technologické, ale aj mechanické, ktoré sú veľmi zaujímavé. Sú tu veľmi vzdelaní ľudia, takže firmy môžu mať zamestnancov, ktorí majú v tomto smere vysokú pridanú hodnotu.
Čo sa týka slabých stránok, nedokážete sa vymaniť spod jarma malého trhu. Nízka populácia, malý trh. Nie je to problém len Slovákov, ale celej strednej Európy. Slovenské firmy často expandujú len do Čiech a tam zostanú.
To ma prekvapuje, keďže máte hneď vedľa Rakúsko. Ak by som uvažoval logicky, išiel by som do Rakúska, pretože je vstupnou bránou na najväčší európsky trh – Nemecko. Slováci však častejšie idú do Čiech a nepokračujú na Západ, ale na Balkán.
Nehovorím, že je to prioritne zlé, ale pre valuáciu startupu áno. Okrem toho sa vaše startupy často spoliehajú na externé agentúry, čo sa týka predaja a marketingu, namiesto toho, aby mali interného človeka, ktorý by to poháňal.
Je pre nás vôbec možné konkurovať startupom zo Západu s miliónovými investíciami?
Príležitosti sú, no slovenskí zakladatelia žijú v predstavách, že pôjdu hneď do Silicon Valley, prípadne, keď idú do Ázie, že dobijú čínsky trh. Úspešné startupy si najskôr položia viaceré otázky a nerozhodnú sa pre Silicon Valley – najkonkurenčnejšie prostredie vôbec.
Vedia, že je tam ťažké zvíťaziť, tak prečo chodia Slováci do Silicon Valley, aj keď nemajú žiadne biznisové pozadie? Myslia si, že nájdu B2B partnera a investičný fond. To nie je správne. Skúste ísť do Nemecka alebo do Veľkej Británie, nájdite niche trh, kde môžete uspieť, potom môžete expandovať.
Kto je Hyun Park
Pôsobí na Stanfordovej univerzite, na Cambridgeskej univerzite, v nemeckom akcelerátore a v mnohých ďalších, kde radí startupom. Okrem toho pracuje ako poradca pre mnohé korporáty a firmy v oblastiach marketingu či inovácií. Je konzultantom spoločností v oblasti IT, financií, zdravotníctva, ale aj luxusných tovarov. Za svoju kariéru pôsobil v 70 krajinách naprieč Áziou, Európou a Spojenými štátmi.
