J&T Arch, najväčší investičný fond v Českej republike a na Slovensku, dokončil dve veľké transakcie. Prečo stavil na veľké mená českého biznisu, ako sú Daniel Křetínský, Tomáš Čupr alebo Jiří Šmejc? Oplatí sa investovať do dlhodobého partnerstva? „Staviame na kvalitný projekt, ale kľúčové sú aj určité vzťahy a sympatie,“ vysvetľuje Adam Tomis, investičný riaditeľ J&T Finance Group.
„Portfólio sme začali budovať na základe investícií, ktoré sú nám ako skupine blízke osobne aj z hľadiska vlastníctva,“ vysvetľuje Tomis. Vo fonde dominujú investície s príbehom. „Partnerstvá alebo – ako hovorí Patrik Tkáč – platformy, sú pre nás na prvom mieste,“ poznamenáva.
V portfóliu fondu Arch sú investície do firiem spojených s veľkými menami českého biznisu, ako sú EPH Daniela Křetínského, Emma Alpha Jiřího Šmejca a Rohlík Group Tomáša Čupra. Čiastočne však investuje aj do verejne obchodovaných akcií. Vlastní zhruba desať percent Monety a nepriamo investuje do 20-percentného podielu v spoločnosti Tatra Mountain Resorts alebo do akcií ČEZ.
Celkovo fond spravuje aktíva v hodnote približne 170 miliárd korún (takmer 8 miliárd eur). „Skutočné zhodnotenie sme ešte nevypočítali,“ upozorňuje Tomis a dodáva, že skutočný objem prostriedkov bude pravdepodobne ešte vyšší.
Približne polovicu aktív fondu vlastnia zakladateľské rodiny okolo skupiny J&T, teda Tkáčovci a Jakabovičovci.
Fond Arch investuje najmä do spoločností, ktoré sú dlhodobí partneri J&T. Prečo?
Filozofiou fondu je investovať podobne ako rodiny, ktoré stoja za skupinou J&T. Nebudem preháňať, ak poviem, že ako skupina J&T máme vzťahy so všetkými významnými podnikateľmi v Českej republike a na Slovensku. Ak si zoberiem rebríček najbohatších Čechov, ktorý zostavuje Forbes, myslím si, že značná časť z nich bola alebo je v nejakej forme klientom našej banky. Ak sa pozriete, na čo sa J&T Banka zameriava a aké projekty financuje, pochopíte, ako sa tieto partnerstvá rodia.
Ako to teda funguje?
Naša banka sa od konkurencie líši tým, že sa zameriava predovšetkým na poskytovanie rozvojového kapitálu. Vôbec neponúkame hypotéky ani spotrebiteľské úvery. Špecializujeme sa na akvizičné, investičné alebo developerské úvery. Preto sa na nás klienti obracajú, keď chcú financovať rast, plánujú akvizíciu alebo inak plánujú posunúť svoje podnikanie vpred.
Toto zameranie si okrem iného vyžaduje pomerne hlboké poznanie podnikania klienta, pretože nesie vyššiu mieru rizika. Niekedy to dokonca znamená, že s klientom musíte absolvovať zložitejšie obdobia. A nakoniec z toho vzíde veľa skvelých obchodných príbehov. Navyše, ak si nimi s klientom opakovane prechádzate, roky sledujete jeho činnosť, sledujete, ako posúva svoje podnikanie dopredu, zvyčajne si počas tohto procesu vytvoríte pomerne blízky vzťah. Je prirodzené, že po čase jedna alebo druhá strana príde s nápadom investovať do akcií.
Takže najprv vidíte obchodné príbehy a potom začnete oslovovať aktérov?
Asi by som to neformuloval úplne takto. Arch Fund je jednoducho odrazom toho, ako J&T funguje už roky. Portfólio sme začali budovať na základe investícií, ktoré sú nám ako skupine blízke, či už osobne alebo z hľadiska vlastníctva. Vedeli sme, že sú to dobré spoločnosti a že by bolo možné ich kúpiť do fondu.
Ide o projekty, ktoré riadia a vlastnia alebo spoluvlastnia bývalí partneri J&T, ktorí sa postupne osamostatnili. Niektorí z nich sú už úplne nezávislí, ako napríklad Daniel Křetínský, a s J&T ich spája vlastne len vlastníctvo spoločných projektov, iní sú stále akcionármi J&T Private Equity Group, ako napríklad Igor Rattaj, Dušan Palcr alebo Peter Korbačka.
K týmto typom projektov sme postupne začali pridávať projekty s podnikateľmi, ktorí nikdy neboli s J&T spojení ani kariérne, ani vlastnícky, ale ako inštitúcia s nimi máme nadštandardné vzťahy a dlhú históriu. Patrí sem napríklad spoločnosť Jiřího Šmejca Emma Alpha , ktorá je v našom portfóliu od minulého roka.
Pridali ste do nej aj Tomáša Čupra?
Do tejto skupiny by zapadla aj skupina Rohlík. Hoci nemáme takú dlhú spoluprácu, príbeh je v niečom podobný. Začalo to dlhopisovým financovaním, ktoré sa muselo pomerne rýchlo prepracovať pre vstup nových investorov. V tom čase sme boli dostatočne flexibilní, aby sme Tomášovi Čuprovi vyšli v ústrety. Pri tej príležitosti nám ponúkol možnosť investovať aj do priameho podielu.
Môže sa nová investícia uskutočniť, ak si podnikateľ príde len po pôžičku?
Tieto vzťahy sú zvyčajne oveľa dlhšie, nie je to typické, ale môže sa to stať. To bol prípad Ondřeja Kaniu, ktorý si prišiel po pôžičku, keď chcel vyplatiť svojho vtedajšieho spoločníka v spoločnosti, ktorým bol fond Espira. Počas diskusií o financovaní sa naskytla príležitosť nielen poskytnúť financovanie, ale aj kúpiť podiel.
Obvyklejšie však býva, že k investícii do podielu dôjde až po určitom čase a sérii transakcií, pri ktorých sa obe inštitúcie zblížia a prehĺbi sa vzájomná dôvera. Financovanie, či už úver, alebo dlhopis, je zvyčajne na začiatku tejto série.
Je to aj prípad Karla Komárka? Od jeho skupiny KKCG ste teraz získali viac ako štvorpercentný podiel v lotériovej spoločnosti Allwyn International AG.
Áno, myslím si, že vstup do spoločnosti Allwyn spĺňa prakticky všetky znaky toho, čo máme na mysli, keď hovoríme, že Arch Fund investuje do partnerstiev, ktoré J&T vybudovala počas svojej histórie. S KKCG ako skupinou máme dlhú históriu obchodných vzťahov, nielen v oblasti financovania. Karel Komárek patrí medzi absolútnu českú podnikateľskú špičku a výsledky skupiny KKCG sú mimoriadne dobré.
Spoločnosť Allwyn sledujeme už dlhší čas. Sme presvedčení, že zábavná platforma, ktorú sa manažérskemu tímu podarilo vybudovať na pôde pôvodne lokálneho lotériového šampióna prostredníctvom inovácií a akvizičnej expanzie, je v celosvetovom meradle úplne jedinečná. Preto sa domnievame, že spoločnosť Allwyn má dobrú pozíciu na to, aby v budúcich rokoch rástla.
Investícia do spoločnosti BigBoard, kľúčového hráča v oblasti vonkajšej reklamy, je tiež založená na osobných vzťahoch?
Investujeme tam nepriamo, prostredníctvom spoločnosti BB Global, a v podstate ide o prehĺbenie našej spolupráce s Dušanom Palcrom. Už teraz financujeme jeho akvizície v rámci poľnohospodárskej skupiny JTZE a už dlhšie hovoríme o vstupe fondu do zastrešujúceho holdingu všetkých spoločností, ktoré Dušan Palcr riadi.
Dokončenie akvizície BigBoardu je vlastne len ďalším postupným krokom týmto smerom. Navyše so samotnou spoločnosťou máme ako J&T oveľa dlhšiu históriu obchodnej spolupráce, najmä v oblasti financovania v rámci pôvodného akcionára JOJ Media House.
Partnerstvá alebo – ako hovorí Patrik Tkáč – platformy sú pre nás stále prvoradé. Teda kvalitný projekt riadený niekým, kto má za sebou dlhodobo dobré výsledky a my ako inštitúcia k nim máme určitý vzťah a sympatie.
Ale kupujete aj akcie ČEZ alebo Monety…
Uvedený prístup možno uplatniť aj na spoločnosti na verejnom trhu. Tam síce nejde o exkluzívne investície, ktoré by sa inak nedali kúpiť, ale napríklad Tatry Mountain Resorts je najväčšia spoločnosť v regióne v oblasti voľného času, ktorá je úzko prepojená s Igorom Rattajom.
ČEZ je jednou z najvýznamnejších českých spoločností, najlikvidnejším titulom na pražskej burze. Je verejne známe, že na tejto investícii spolupracujeme s Michalom Šnobrom. Okrem mimoriadne dobrých finančných výsledkov je Moneta zaujímavá aj tým, ako sú rozdané karty v akcionárskej štruktúre.
Vzhľadom na to, že filozofiou fondu je investovať ako rodina akcionárov J&T, je prirodzené, že v jeho portfóliu sú aj ďalšie verejne obchodovateľné tituly. Myslím si, že ich podiel môže v budúcnosti rásť.
V súčasnosti máte v Monete približne desaťpercentný podiel, ale môžete ho zvýšiť…
Áno, máme súhlas ČNB na zvýšenie nášho podielu až na 19,99 percenta. O našej konkrétnej stratégii však nemôžem ani nechcem hovoriť.
Spomínali ste, že investície sú často založené na vzťahoch. Kto vyberá, na ktoré spoločnosti sa zamerať?
O investíciách a všetkom, čo s nimi súvisí, diskutujeme v rámci investičného výboru. Zvyčajne je nositeľom investičného nápadu osoba, ktorá primárne udržiava vzťah s daným partnerom v mene J&T. V tomto smere asi neprekvapí, že je to najčastejšie niekto z trojice Patrik Tkáč, Štěpán Ašer a Igor Kováč.
Ale úprimne povedané, je to brutálne zjednodušenie. Partnerstvá sú dlhodobé, takže vzťah je zvyčajne personálne viacvrstvový. V konečnom dôsledku sú rozhodujúce skutočné možnosti a potreby oboch strán.
Ako vyzerajú plány fondu do budúcnosti?
Zatiaľ nechcem byť konkrétny. Existuje niekoľko významných českých podnikateľov, v ktorých skupinách by sme si vedeli predstaviť investovanie, ale nedá sa robiť všetko naraz a na niektoré veci jednoducho musí prísť ten správny čas. To však neznamená, že o tom priebežne nehovoríme.
A je nejaký rozdiel v prístupe jednotlivých členov výboru?
Nikdy som o tom takto neuvažoval. Samozrejme, každý udržiava vzťahy s trochu inými obchodnými partnermi, ale v konečnom dôsledku pre nás kolektívne investícia buď má zmysel, alebo nie.
Malo nejaký vplyv, keď sa Patrik Tkáč stal vlani predsedom predstavenstva J&T Finance Group?
Z pohľadu fondu si myslím, že to nič nezmenilo. Necítim sa však úplne kompetentný to bližšie komentovať.
Ktoré investície boli pre fond najúspešnejšie?
Našťastie ich je viac. Z dlhodobého hľadiska majú najväčší vplyv na zhodnotenie a stabilitu portfólia spoluinvestície s Danielom Křetínským a jeho manažérskym tímom, najmä EPH. Tá tvorí najväčšiu časť portfólia a z hľadiska absolútnej hodnoty má aj najväčší podiel na celkovom zhodnotení fondu. Myslím si, že to tak ešte nejaký čas zostane.
Výrazné zhodnotenie nám priniesla Moneta, ktorej akcie majú zaujímavú dividendu. Okrem toho sa nám podarilo niekoľko menších investícií, pri ktorých sme dosiahli vysoké percentuálne zhodnotenie. Niektoré z nich sme už predali. To však, samozrejme, nemalo ani zďaleka taký výrazný vplyv na celkový výnos portfólia, ako to bolo v prípade nižších podielov.
Nakoniec to všetko dopadlo horšie, ako sme predpokladali aj v pesimistických scenároch.
O aké investície ide?
Z tých, ktoré sa uskutočnili, bola mimoriadne úspešná investícia do škôl s Ondřejom Kaniom. Tam sme v krátkom období dosiahli ročné zhodnotenie okolo 90 percent. Ďalej sú to logistické komplexy v Mošnove a Nošoviciach, kde sme tiež dosiahli veľmi nadštandardné zhodnotenie okolo 60 percent. Dvojciferné zhodnotenie priniesol aj minuloročný predaj troch regionálnych retailových parkov.
Aké investície sa fondu nepodarilo zrealizovať?
Tu mám jasného kandidáta. Bola to investícia do spoločnosti Venator Materials, výrobcu titánovej beloby, do ktorej som investoval spolu s Michalom Šnobrom. Spoločnosť pôsobila aj v Spojených štátoch. Vedeli sme, že ide do veľkej miery o špekulatívnu investíciu, ale nakoniec všetko dopadlo horšie, ako sme predpokladali, a to aj pri pesimistických scenároch, keď sme takmer celú investovanú sumu odpísali.
Myslím si, že kľúčovým ponaučením je, že Amerika je od nás príliš vzdialená, a to tak fyzicky, ako aj z hľadiska fungovania právneho systému, aby sme sa do podobného dobrodružstva len tak znova pustili.
Bola to zaujímavá škola, ale príliš drahá. Museli sme bojovať najprv s väčšinovým akcionárom a potom s americkým konkurzným súdom.
Našťastie išlo o stratu približne jedného percenta nášho portfólia. Takže vplyv na celkovú výkonnosť fondu bol relatívne zanedbateľný.
J&T Arch je najväčší fond v Českej republike a na Slovensku a naďalej výrazne rastie. Prečo je to tak?
Je to kombinácia viacerých faktorov. V prvom rade sme na český trh priniesli niečo, čo tu nebolo k dispozícii. Boli sme prví, ktorí umožnili záujemcom s miliónom korún investovať do významných, lokálne riadených spoločností, ktoré sa neobchodujú na burze. Tie tvoria jadro nášho portfólia. Každá z týchto spoločností má za sebou zaujímavý podnikateľský príbeh a ako inštitúcia máme s ich majiteľmi zvyčajne dlhoročnú spoluprácu.
Okrem toho sme vďaka našim vzťahom a predchádzajúcim investíciám mali od začiatku celkom konkrétnu predstavu o tom, do čoho bude fond investovať, aspoň v prvých rokoch. Na rozdiel od štandardných private equity fondov, ktoré začínajú s „čistým štítom“, Arch bol schopný prinášať zhodnotenie prakticky od začiatku.
Portfólio je väčšinou postavené na zrelých a stabilných spoločnostiach, ktorým často prospieva plynutie času, a fond má z dlhodobého hľadiska nadpriemernú výkonnosť. Za posledný rok to bolo 17 percent. Či sa vám to páči, alebo nie, historická výkonnosť predáva a láka ďalších investorov.
Určite pomohlo aj to, že značka J&T je na trhu už 30 rokov, čo fondu dodáva nadštandardnú dôveryhodnosť. Tú ešte umocňuje skutočnosť, že polovicu aktív fondu vlastnia zakladateľské rodiny skupiny J&T.
Prostredníctvom 1890s Holdings môže fond nadobúdať aj akcie futbalových klubov West Ham United a AC Sparta Praha. Je to pre investorov atraktívne?
Futbal je mediálne zaujímavá téma, ale nemyslím si, že Sparta alebo West Ham sú samostatnými dôvodmi, prečo by sa niekto rozhodol investovať do fondu. Dokonca aj čisto číselne majú relatívne zanedbateľný podiel na celkovom portfóliu. Myšlienka investovať s Patrikom Tkáčom, J&T alebo inými veľkými obchodnými menami môže byť pre investorov oveľa atraktívnejšia.
Približne polovicu aktív fondu vlastnia zakladatelia J&T a spriaznené podnikateľské rodiny, druhú polovicu kvalifikovaní investori. Máte predstavu, kto to je? Sú to podnikatelia?
Na konci júna bolo vo fonde približne 10-tisíc investorov. Čo sa týka výšky počiatočnej investície, z hľadiska počtu dominuje spodná hranica jeden milión korún. Ale tí, ktorí sú s nami od vzniku fondu, svoju investíciu takmer zdvojnásobili.
Čo sa týka počtu investorov, je ťažké nejako súhrnne opísať ich charakteristiku. Povedal by som, že zodpovedajú bežnému investičnému profilu klienta J&T Banky. Sú to prevažne muži, pričom najväčší počet ľudí je vo veku okolo 50 rokov. Nemyslím si, že sú to nevyhnutne podnikatelia. Dosť často to môžu byť zamestnanci, ktorí počas svojej kariéry nahromadili dostatočný majetok.
Bude možné s prílevom retailových investorov zachovať skutočnosť, že 50 percent aktív fondu patrí zakladateľským rodinám J&T?
Túto otázku budeme musieť skôr či neskôr nepochybne riešiť. Čím rýchlejšie budú do fondu prúdiť noví investori a kapitál, tým skôr to bude.
Hoci chápem, že veľký podiel zakladajúcich rodín J&T vo fonde poskytuje investorom značnú istotu, že J&T urobí všetko pre to, aby sa fondu a jeho aktívam darilo, čisto technicky je 50-percentný podiel najmä psychologickou hranicou.
Patrik Tkáč totiž v úvode poslednej výročnej správy fondu opísal pohľad na päťdesiat percent takpovediac z druhej strany. V osobnej rovine mu podiel dáva pocit určitej váhy, ktorá posilňuje jeho príslušnosť k jednotlivým aktívam. Aj preto by sa aspoň zatiaľ mala zachovať 50-percentná hranica.
Tento článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Eva Hníková.
