Už viacero štúdií zistilo pozitívne účinky hudby na ľudí. Teraz sa nový výskum zameral na dlhodobé účinky hry na hudobné nástroje od strednej školy, ale aj od vyššieho veku. Zistil, že dokonca i ľudia, ktorí začali s hraním ako dospelí, sa lepšie vysporiadali s úlohami spojenými s pamäťou, a to aj keď už dosiahli 60 či 70 rokov.
V roku 1957 sa do vtedy začínajúceho dlhodobého prieskumu zapojilo viac ako 10-tisíc maturantov v štáte Wisconsin. Pýtali sa ich na ich budúce plány, rodinnú situáciu a kariérne ciele. Bol to prvý zo šiestich dotazníkov štúdie Wisconsin Longitudinal Study.
Respondenti odpovedali aj v rokoch 1964, 1975, 1993, 2004 a 2011. V kombinácii s ďalšími informáciami o IQ študentov, podrobnostiach o škole, príjme rodiny a ďalších informácií o ich živote, poskytla táto štúdia bohatý súbor údajov.
Nový výskum
Vedci, ktorí chcú študovať, ako môžu rôzne faktory ovplyvňovať životy ľudí z dlhodobého hľadiska, môžu získať prístup k týmto údajom na analýzu. Nedávno ich použili výskumníci v oblasti verejného zdravia na univerzite Stony Brook, aby zistili , či hra na hudobný nástroj mala nejaký vplyv na pamäť v neskoršej fáze života človeka.
Zaujímali sa najmä o údaje zhromaždené v rokoch 2004 a 2011, keď boli niekoľkí účastníci, s ktorými sa uskutočnil osobný pohovor alebo telefonický rozhovor, požiadaní, aby vykonali sériu pamäťových úloh. Pri jednej úlohe dostali zoznam slov, ktoré si majú zapamätať, potom ich rozptýlili ďalšími otázkami a asi o 12 minút neskôr museli zopakovať pôvodný zoznam slov.
Prieskum sa tiež respondentov pýtal, či hrajú na hudobný nástroj, či už na strednej škole alebo aj neskôr v ich živote. Asi 55 percent z nich nikdy v dospelosti nehralo na hudobný nástroj, no zvyšok sa hudbe venoval v dospelosti a takmer osem percent hralo nepretržite počas celého života.
Čo odhalili porovnania?
Porovnaním všetkých údajov vedci zistili, že hudobníci zo skupiny účastníkov Wisconsin Longitudinal Study dosiahli lepšie výsledky, čo sa týka ich pamäti.
Zatiaľ čo ľudia vo veku 65 až 72 rokov neprekvapivo preukázali určitý pokles pamäťových schopností, priemerné skóre testov pamäte bolo vyššie u ľudí, ktorí hrali na hudobný nástroj, bez ohľadu na ich úroveň vzdelania po ukončení strednej školy. Čím viac sa venovali hudbe počas celého života, tým lepšie boli výsledky testov pamäte.
Pomáha aj vo vyššom veku
Vedcov prekvapilo, že tento pozitívny vplyv hudby sa neobmedzoval iba na ľudí, ktorí hrali už od strednej školy. Pamäťové úlohy zvládli lepšie aj ľudia, ktorí si nástroj prvýkrát zobrali do rúk ako dospelí. Ako napísali vo svojom vedeckom príspevku, „prínosy hrania na hudobných nástrojoch, ako sa zdá, sa objavujú počas celého života“.
Pretože sa museli spoliehať na existujúce odpovede z dotazníkov, bolo niekoľko podrobností, ktoré vedci nedokázali úplne zistiť. Napríklad možno to nebolo práve samotné hranie či skladanie hudby, vďaka ktorému ľudia dosiahli lepšie výsledky v oblasti pamäťových úloh, ale skôr sociálny aspekt spoločného fungovania s kapelou alebo fyzické prínosy celkovo aktívnejšieho životného štýlu, ku ktorému jednoducho patrí aj hudba.
Tak či tak táto štúdia naznačuje, že hudba pomáha vašej pamäti – a nikdy nie je neskoro začať hrať!
Článok vyšiel na webe Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Eva Amsen.