Spôsob, akým komunikujete na pracovnom pohovore, vám môže zaručiť alebo úplne zmariť šancu na úspech. Môžete byť ten najkvalifikovanejší kandidát, ale ak sa neviete správne vyjadrovať a prezentovať váš talent aj schopnosti, nič to neznamená.
Tu je päť komunikačných chýb, ktorým by ste sa mali počas pracovného pohovoru vyhnúť:
1. Reč tela, ktorá naznačuje stres či nudu.
Neverbálna komunikácia je tak isto dôležitá ako slová, ktoré volíte. Môžete odpovedať správne na všetky otázky, ale ak nenadviažete očný kontakt s náborovým manažérom, stále sa pozeráte na hodiny, alebo máte celý čas prekrížené ruky, nezanecháte dobrý dojem. Tieto neverbálne podnety vás môžu stáť pracovné miesto, lebo sa prezentujete ako uzavretí a chladní.
Snažte sa vyhnúť hrbeniu, vrteniu sa, klopkaniu nohou, pozeraniu na telefón či hodinky a prekríženiu rúk. Prvá skupina správania ukazuje manažérovi, že ste nervózni. A pozeranie sa na váš telefón alebo hodinky pôsobí neslušne a vyvoláva dojem, akoby ste sa odtiaľ chceli dostať. Prekríženie rúk môže pôsobiť ako obranné gesto.
Aby ste nevyzerali znudene alebo pod stresom, seďte vystreto a dávajte si pozor nato, čo robíte so svojimi rukami. Môžete nimi gestikulovať alebo nechať ruky v pokoji, podľa toho, čo sa viac hodí k vašej osobnosti.
2. Prílišná výrečnosť.
Pri odpovedaní na otázky buďte struční. Čím dlhšia je vaša odpoveď, tým menej je zapamätateľná. Krátke odpovede vám umožnia sústrediť sa na zdieľanie najdôležitejších informácií, čo uľahčí manažérom, aby si dôležité informácie o vás zapamätali. Nechcete riskovať, že niečo podstatné o vás zabudnú, pretože vaša odpoveď bola príliš dlhá.
Ak viete, že máte sklon dávať dlhé odpovede, predstavte si, že odpovedáte skôr v odrážkach. Precvičte si podávanie krátkych výrokov v simulovaných rozhovoroch. Skúste si vopred stanoviť čas a po jeho uplynutí sa prerušte. Pri takomto cvičení sa môžete naučiť, ako odpovede udržať krátke a stručné.
3. Príliš nacvičené odpovede.
Keď odpovedáte na pracovnom pohovore, nechcete pôsobiť ako robot. Práve to sa môže stať, keď si prehnane nacvičujete odpovede. Vtedy sa viac sústredíte na prednesenie monológu, ktorý ste nacvičovali, ako na to, aby ste boli prítomní v danom okamihu.
Tiež riskujete, že odpoviete s menšími emóciami a vášňou, vďaka čomu budete pôsobiť nezaujato.
Namiesto doslovného nacvičovania odpovedí si radšej urobte kartičky s kľúčovými bodmi, o ktorých chcete rozprávať. Od týchto bodov sa môžete odraziť, ale pri rozhovore budete môcť aj naďalej hovoriť slobodne a nestrojene.
4. Sťažovanie.
Nikdy sa na pohovore na nič a na nikoho nesťažujte – ani na svojho predchádzajúceho šéfa, spolupracovníkov, spoločnosť. Mohli by ste pôsobiť neprofesionálne a zlomyseľne, a to nie sú pre budúceho zamestnávateľa atraktívne vlastnosti.
Ak chcete hovoriť o negatívnej situácii, skúste ju predstaviť ako skúsenosť, kde ste sa niečo naučili. Ak ste mali problémy s predchádzajúcimi spolupracovníkmi alebo šéfom, hovorte o tom, ako ste spoznali svoj pracovný štýl a spôsob, ako radi pracujete. Namiesto toho, aby ste sa sústredili na negatíva, prejavte sebauvedomenie a ochotu učiť sa.
5. Klamanie.
Aj keď by vás mohlo lákať trochu prikrášliť pravdu, aby ste sa zdali kvalifikovanejšími alebo skúsenejšími, nemali by ste to robiť. Nechcete riskovať, že v prvom rozhovore budete klamať a potom v ďalšom poviete niečo iné, pretože ste zabudli, o čom ste klamali.
Najlepší spôsob, ako zabezpečiť, aby ste neurobili tieto chyby, je ísť na pohovor dobre pripravení. Skontrolujte si životopis, aby ste boli pripravení odpovedať na otázky týkajúce sa vašej pracovnej histórie a pracovných povinností, naštudujte si niečo o danej firme a popremýšľajte o tom, ako sa budete celkovo prezentovať.
Článok vyšiel na webe amerického Forbesu. Autorkou je prispievateľka z Forbes.com Ashira Prossack.
