Nechávate si dobré nápady pre seba, pretože sa bojíte posmechu od kolegov? Alebo možno len nechcete pôsobiť príliš ambiciózne či ako niekto, kto si chce „šplhnúť“ u šéfa. Nech už je vaša motivácia akákoľvek, dôležité je vedieť povedať svoj názor. Ak sa chcete naučiť rozpoznávať príležitosti a hranice, za ktoré by ste sa nemali vydať, tento článok je pre vás.
Vo Forbes Slovensko sme totiž oslovili odborníka v oblasti ľudských zdrojov Ľubomíra Drangu z občianskeho združenia Múdry pes, ktorý vysvetľuje, ako by ste sa mali na pracovisku a v kolektíve správať, aby ste sa nemuseli obávať predniesť prelomové nápady či pokrokové myšlienky.
Zároveň poukazuje na to, akým smerom by sa mali uberať firmy so svojimi kultúrami a lídrami, aby bez strachu vychovávali hviezdnych zamestnancov, ktorí ich povedú k úspechu.
Ľubomír Dranga hovorí o tom, ako sa nebáť ukázať, čo dokážete. Foto: archív Ľubomíra Drangu
1. Prečo sa v práci bojíte prehovoriť o svojich nápadoch?
Treba brať do úvahy jednotlivé rozdiely v kultúrach. Napríklad v japonskej kultúre, ktorá je tímová, to bude inak ako v americkej kultúre, ktorá kladie dôraz na jednotlivca.
Na jednej strane je podporovaná ambicióznosť, na druhej je to trochu potlačované s dôrazom, aby človek pracoval v prvom rade pre kolektív. Slovensko je niekde v strede. Ak by ste sa nebáli a nemali zábrany, tak by ste boli zrejme naivní a nie celkom rozumní.
Prirodzený strach treba mať. Pokiaľ ste v spoločnosti krátko, je na mieste byť obozretní, ak ste v nej dlhšie, môžete si dovoliť byť otvorenejší a viac vyčnievať z radu. Na začiatku je dôležité a taktické sa rozkukať, dať si čas na pozorovanie. Chvíľu sa pozerať, chvíľu počúvať, než prídete s nápadom.
2. Ambície a priebojnosť by mali ísť ruka v ruke s pokorou.
Keď ste vždy o krok vpred pred kolegami alebo dokonca pred šéfom, tak si niekto z oddelenia ľudských zdrojov zle urobil svoju prácu, pretože dal schopného človeka do neschopného kolektívu. To by sa nemalo stávať. Inak je to pri riešení konkrétneho problému, ak budete v čiastočnej úlohe ďalej, tak by to mal múdry šéf oceniť.
Pozor však na preceňovanie vašich schopností. Dôležitá je pokora, aby ste mohli ďalej rásť. Na jednej strane do toho treba ísť, treba byť ambiciózni a ukázať, že na to máte. Na druhej strane je pri presadzovaní dobrej myšlienky alebo nápadu nevyhnutná pokora, inak nezískate podporu a nedosiahnete svoj cieľ.
3. Buď vás potopia, budú žiarliť, alebo to s vami oslávia.
Ak ukazujete svoje schopnosti, tak si musíte uvedomiť, že existujú tri druhy kolektívov. Prvý je ten najmenej vyzretý a ak v ňom prednesiete skvelú myšlienku alebo urobíte niečo výnimočné, tak vás budú kolegovia ohrozovať, budú sa vás snažiť potopiť.
Druhý je ten, v ktorom keď na porade prídete s dobrým nápadom, tak na vás budú kolegovia žiarliť. Tretí je ideály a každý šéf by sa mal snažiť vybudovať takýto tím. V ňom s vami budú kolegovia oslavovať.
Keď ste priebojní a prichádzate s dobrými nápadmi, tak nikdy nesmiete zabudnúť na svoje okolie.
Ak budete veľmi vyzdvihovať seba, ľudia skrátka nebudú na vašej strane. To môžete vidieť napríklad pri športovcoch. Keď dostanú nejaké ocenenie, tak zdôrazňujú tímovú prácu a ďakujú svojim trénerom, fyzioterapeutom a tak ďalej. To je celá veda a taktika, ako presadiť svoje myšlienky a nápady, aby s vami ľudia oslavovali.
4. Stále riskujete, že vás budú ľudia na pracovisku súdiť. Idete do toho?
Sami sa musíte rozhodnúť, či idete do rizika, pretože to riziko tu je. Dobrou správou je, že úspešní ľudia určite nesedia ticho a nešúchajú nohami. Buďte však múdri a pripravte si prostredie. Časom odpor voči zmene alebo nápadu opadne a ľudia sa k vám začnú pridávať.
Pamätajte na to, že tí draví, ktorí prichádzajú s nápadmi a neboja sa prezentovať, sa dostanú najvyššie. Pochybnosti sú dôležitým hnacím motorom. Pochybnosti o tom, čo sa okolo vás deje, vám spolu s pokorou pomôžu napredovať či hľadať lepšie riešenia.
5. Potláčanie vedomostí a zručností vám prinesie frustráciu.
Ak potláčate to, že chcete byť aktívni a vidíte prekážky, tak to vyvoláva frustráciu. Stretávam ľudí, ktorí by veľa vecí chceli zmeniť a cítia, že nedostávajú priestor, že keď niečo povedia, tak im šéf začne dávať nesplniteľné úlohy namiesto pochvaly.
To vedie k tomu, že hľadajú uplatnenie v iných spoločnostiach a odchádzajú. Frustrácia je nebezpečná, pretože znižuje výkon. Úlohou šéfa je, aby sa otvorene a pravidelne rozprával so zamestnancami o tom, či nie sú frustrovaní, či im niečo nebráni v tom, aby podávali výkon.
Uplatniť môže napríklad otázky z hodnotiacich pohovorov: Čo vám bráni, aby ste prišli s nejakým nápadom? Čo potrebujete, aby ste u nás boli spokojnejší? V takomto prípade máte možnosť ozvať sa.
6. Strach z výchovy hviezdnych zamestnancov treba z firiem vyháňať.
Mnohé firmy začali s tým, že nechcú mať manažérov, ale koučov. Kouč vytvára prostredie na to, aby vo firme rástli talenty na rôznych úrovniach. V socializme sa budovali „kádrové rezervy“, teraz sa tento proces nazýva „succession planning“.
Úlohou manažérov je vychovávať nové talenty a to sa dá robiť iba vtedy, ak sa zmení kultúra riadenia z direktívnej na koučovaciu. Taká kultúra vám umožňuje presadzovať myšlienky a rásť aj v prítomnosti ľudí, ktorí sú v hierarchii spoločnosti nad vami. Šéf by sa však nemal cítiť ohrozený, mal by chápať, že v jeho tíme vyrastajú hviezdy a mal by k tomu dopomáhať.
Musí vedieť, že mladé talenty ho neohrozujú, inak by ich podvedome blokoval. Jeho úlohou je vytvárať prostredie, ktoré bude priaznivé pre prichádzajúce nápady, čo mu tiež uľahčí prácu. On nemá byť najmúdrejší, má vytvárať priestor na to, aby sa v jeho tíme rodili skvelé myšlienky.
7. Zbytočnosťou navyše, ktorej sa treba zbaviť, je ego.
Ego je kritická vec. Kto ho potlačí, ten sa stane víťazom všetkého. Ego vás ničí, znemožňuje vám, aby ste sa pozerali na veci reálne, vedie vás do slepej uličky. Potlačiť ho a prijať pokoru je zásadný predpoklad úspechu a treba ho pestovať u lídrov a ľudí, ktorí vedú firmy.
Ak tieto dve veci dokážu skĺbiť, tak je šanca, že ich spoločnosť bude napredovať. Môžu teda budovať kultúru, ktorá je naklonená tomu, aby sa zamestnanci nebáli povedať svoj názor a aby ich šéf posúval vyššie.
Ako nájsť správny spôsob a načasovanie na predstavenie nápadu? 5 tipov od Ľubomíra Drangu:
- Keď prichádzate na nové pracovisko, zistite, aký vyzretý je tím a kultúra spoločnosti. V kultúre nevraživosti alebo žiarlivosti nemôžete prísť s prevratným nápadom po troch dňoch.
- Po príchode na nové pracovisko sa najskôr zoznámte s okolím. Ľudia očakávajú, že sa rozhliadnete a zorientujete. To je otázka pár dní. Ak prídete s dobrými nápadmi príliš skoro, nenájdete podporu.
- Nebojte sa svoje kroky konzultovať s poradcom či skúseným manažérom. Ako chodíte k lekárovi konzultovať zdravotný stav, tak by ste mali konzultovať aj pracovné otázky. Stačí ísť na kávu s manažérom a porozprávať sa o tom. Konzultujte kroky a nápady, ktoré chcete presadiť.
- Vopred si zistite podporu ľudí. Ak chcete presadzovať nápad a nebojíte sa, je to odvážne, ale nie vždy rozumné. Zistite, ktorí ľudia sú dôležití a dokážu získať podporu od ďalších ľudí v okolí. To je bystré.
- Neobchádzajte svojho priameho nadriadeného. Ak chcete prísť s nápadom, nepreskakujte túto hierarchiu. Môže sa stať, že tým svojho priameho nadriadeného postavíte proti vášmu nápadu, aj keby ho v skutočnosti rád podporil. Márnivosť je silná, nie sme roboti, myslite na to, že stále pracujete s ľuďmi.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
