Love is in the air… Tento známy hit od Johna Paula Younga zrejme nie je až tak ďaleko od pravdy. „Ako všetko, aj láska je v prvom rade a najmä chémia,“ hovorí vysokoškolský pedagóg a popularizátor vedy Peter Szolcsányi. V rozhovore pre Forbes vysvetľuje napríklad aj to, ako naše vzťahy ovplyvňuje čuch a prečo by tento zmysel nemal byť prehliadaný. Je možné, že nám náš partner po rokoch prestane voňať? A existuje láska bez chemickej kompatibility?
Aké existujú mýty či stereotypy o čuchu?
Začnem asi tým, že ako každý ľudský zmysel, tak aj naše čuchové vnímanie sa de facto deje v mozgu. To, že nejakú molekulu vôbec ucítime, či už ako príjemnú vôňu alebo nepríjemný zápach, sa začína jej interakciou s čuchovými receptormi v nose.
Vo vzduchu sa nachádza obrovské množstvo rôznych zlúčenín, a pokiaľ niektorá z nich pri nadýchnutí dosadne a zapadne do nich ako kľúč do zámku, stane sa to, že čuchový receptor vygeneruje elektrický signál.
Ten putuje do čuchového laloka a v mozgu nastane kaskáda chemických reakcií, ktorá vyvrcholí tým, že niečo ucítime. Finálny vnem generuje až mozog, pričom nos je prvotným prijímačom.
Jedným zo stereotypov je, že človek má čuch rozvinutý oveľa horšie ako iné živočíchy. Nie je to celkom pravda. Keď sa porovnávame napríklad s loveckým psom, ten nemusí mať nutne lepší čuch vo všeobecnosti. Je len citlivejší na konkrétne molekuly. Ten ľudský zase môže byť citlivejší na iné.
Ako súvisí čuch a emócie?
A ten najväčší stereotyp?
Vôbec najrozšírenejším stereotypom je, že ľudský čuch nie je taký rozvinutý, ako sú naše ostatné zmysly. Nie je to tak. Sluchom totiž dokážeme rozoznávať státisíce tónov, zrakom rozlišovať milióny farieb, ale čuchom vieme vzájomne odlíšiť až miliardy rôznych molekúl.
Ľudský čuch teda zďaleka nie je nejakou Popoluškou medzi zmyslami, ba práve naopak. A čo sa týka vyvolávania či asociovania emócií, je to bezkonkurenčne najbohatší zmysel.
Asi si nie celkom uvedomujeme, že čuch má pravdepodobne aj ochranný účinok. Vnímanie nepríjemného zápachu nás totiž chráni pred nebezpečenstvom, keďže môže byť indikátorom niečoho toxického.
Vedeli ste tiež, že keď niečo jeme alebo pijeme to, čo cítite v skutočnosti, nie je iba chuť, ale kombinácia chute a vône? Jazykom cítime šesť chutí, všetko ostatné sú vône.
Je to dôvodom, prečo niekedy, keď sme chorí, necítime chuť jedla?
Áno. Nemusíte byť ani chorá. Úplne stačí, keď máte upchatý nos. Vaša sliznica je pokrytá hustým hlienom, ktorý sa tvorí ako reakcia na zápal a vytvára akúsi obranu pred ďalšou infekciou. Tým však zároveň bráni prístupu molekúl k čuchovým receptorom v nose.
Je to ako keď máte misku naplnenú vodou. Už do nej nič nedáte. Preto pri nádche necítite vôňu jedla a všetko vám chutí rovnako a mdlo. Náš čuch však ovplyvňuje aj mnohé iné veci, nad ktorými sa ani nezamýšľame. Všetko od výberu partnera cez rozoznávanie matky dieťaťom po narodení je založené na podvedomom vnímaní pachov.
Čuchové vnemy zohrávajú veľkú úlohu v rôznych situáciách. Napríklad aj pri rozoznávaní matky dieťaťom po narodení. Foto: pixabay.com
Vône vyplavia na povrch spomienky
Ako to funguje?
Čuchové centrá v mozgu sú evidentne intenzívne prepojené so štruktúrami, v ktorých sa generujú emócie. Vône v nás často generujú asociované spomienky, ktoré môžu byť pozitívne alebo negatívne. Poznám prípad, keď žena zažila pokus o znásilnenie, pričom násilník mal na sebe konkrétny parfum.
Prežila hrôzu, ktorá sa jej vtlačila do mozgu, a kedykoľvek potom zacítila tú pomerne bežnú vôňu, doľahla na ňu úzkosť a kŕč. Musela vždy odísť z miesta, kde tú vôňu ucítila, hoci jej reálne už vôbec nič nehrozilo. No podobné to je aj s pozitívnymi asociáciami.
Ako napríklad pri človeku, do ktorého sa zaľúbite?
Predpokladajme, že sa vám páči muž, ktorého vidíte už z diaľky, a keď príde bližšie, je navyše aj sympatický. Tá chvíľa, keď prejde okolo a vy zacítite jeho vôňu, je však niečo, čo môže obrátiť naruby úplne všetko. Vtedy sa udeje akási prvá selekcia.
Výber partnera je v tejto fáze ovplyvnený najmä čuchovými zmyslami. Evolúciou sa v nás totiž vyvinuli isté vnemy, ktoré nám „radia“, či sa s tým človekom, obrazne povedané, oplatí ďalej tráviť čas a investovať do neho energiu. Či už ide o vizuálny vnem alebo podvedomú senzorickú kompatibilitu, príroda nám vo výbere veľmi pomáha.
Prečo je to tak?
Nebudete si predsa vyberať z miliónov možností, obrovskej masy ľudí opačného pohlavia. Chémia urobí akýsi prvý výber a ostatné veci, ktoré sú tiež dôležité pre plnohodnotné fungovanie, sa ukážu neskôr. Tie však evolúcia už nepozná, v prírode ide primárne o to, ako splodiť čo najživotaschopnejšieho potomka, čo predpokladá stretnutie tých najkompatibilnejších jedincov.
Toto možno niekto považuje za degradovanie ľudských vzťahov, ale predsa len sme živočíchy, ktorých gény sa chcú čo najefektívnejšie replikovať. My sme si však do vzťahov paralelne priniesli aj tradície a zvyky, ktoré sa od krajiny ku krajine líšia a časom sa menia. No podvedomé vnímanie toho, či vám niekto vonia alebo nevonia, sa spoločenskými konvenciami nijako nemení.
Láska je v hlave
Chemik a popularizátor vedy Peter Szolcsányi. Foto: archív Petra Szolcsányiho
Dá sa teda povedať, že láska je chémia?
Ako všetko, aj láska je v prvom rade a najmä chémia. No pozor, tento výrok netreba vnímať ako niečo zlé. To, že tu teraz sedíte a niečo si počas môjho rozprávania myslíte, sú konkrétne chemické reakcie konkrétnych organických zlúčenín vo vašej hlave.
Keby ste v mozgu nemali dopamín, serotonín a mnoho ďalších molekúl, ktoré podliehajú každú sekundu miliónom rôznych reakcií, tak ma nedokážete vnímať a nemyslíte si to, čo vám práve teraz beží hlavou.
Naše vedomie je produktom biochémie nášho mozgu. Lekári vám môžu vymeniť choré srdce za zdravé od darcu, ale stále to budete vy. Môžu vám vybrať obličku či slepé črevo a fungujete ďalej.
Keby vám však transplantovali mozog, už nikdy nebudete tá istá osobnosť ako predtým. Vy ste váš mozog. Tu sa všetko začína a všetko sa končí. Láska je tu (ukazuje na hlavu, pozn. red.). A sú to všetko chemické reakcie.
Jedinečný kokteil molekúl
Keď rozprávate o vnímaní vône pri výbere partnera, hovoríte o prirodzenej vôni ľudí. Dá sa to rozlišovať aj v súčasnosti, keď ju potláčame antiperspirantmi či parfumami?
To, čo cítite z muža, ktorý použil pred pár hodinami voňavku, je kombináciou toho parfumu a jeho prirodzenej vône. Tá jeho vlastná je však unikátna a u každého človeka iná, pričom je determinovaná rôznymi faktormi.
Či už ide o typ stravy, zdravotný stav, mieru stresu, pitie či fajčenie alebo napríklad fázu cyklu, v ktorej sa žena nachádza. Parfum, ktorý máte na sebe, sa s touto našou prirodzenou vôňou skombinuje a v čase ho, na tom istom človeku, môžeme vnímať inak.
Ale vaša vôňa nesúvisí len s tým, ako voniate vy sami, ale aj s tým, ako túto vôňu vníma niekto iný. Niekomu môžem voňať, inému môžem byť senzoricky indiferentný a tretiemu človeku môžem dokonca smrdieť.
Stále budem vylučovať ten istý kokteil molekúl, no každej osobe dosadnú do jej čuchových receptorov trochu inak. Ak sa bavíme o estetických preferenciách, každému sa páči niečo iné. Podobne to funguje aj pri vôni.
Takže, keď niekde prídem a smrdí tam…
Tak to smrdí VÁM.
Každý z nás teda žije v inom čuchovom svete?
Áno. Môžete to pozorovať už pri obyčajnom nákupe parfumu s kamarátkou. Obom vám môže voňať jeden a ten istý trochu inak. A navzájom si tú vôňu síce môžete slovne opísať, ale aj tak nebudete vedieť, ako presne ju vníma tá druhá.
Podobne je to s vnímaním farby. Aká červená je táto sedačka? (ukazuje na kreslo, pozn. red.) Viem vám povedať, že ju vidím červeno-hnedú, ale nedokážem vidieť tento odtieň vašimi očami. Vy zas nevidíte tú moju červeno-hnedú. S vôňou je to podobné.
Jeden príklad za všetky: existuje molekula steroidného pôvodu – androstenón, ktorú produkuje hlavne mužské telo. Vylučuje ho každý muž, v rôznych koncentráciách, no vždy v kombinácii s ďalšími zlúčeninami. Je zaujímavé, že chlapci v puberte strácajú citlivosť na androstenón, zatiaľ čo u dievčat sa citlivosť, naopak, zvyšuje.
Samotný androstenón však cíti len polovica žien. A z tej druhej polovice jednej časti vonia ako príjemná, mužná vôňa, ale tá zvyšná skupina ho cíti ako nepríjemný zápach moču. Nie je to teda len o producentovi, ale aj o prijímateľovi. Preto sú partnerské dvojice také unikátne.
Partnera si hľadáme aj nosom
Vyzerá to tak, že nájsť kompatibilného človeka je ako výhra v lotérii.
To teda je (smiech). Ale čisto z chemického hľadiska to nie je až také ťažké a ľudí, ktorí k vám pasujú, sú ich štatisticky určite tisíce. Už len stretnúť jedného z nich v správnom čase na správnom mieste.
Vzťahy sú príliš komplexné a okrem chémie do hry vstupuje aj množstvo ďalších nuáns. Je to luterán, katolík alebo žid? Je vegán alebo mäsožravec? Chce mať deti alebo nie? Ustelie si po sebe posteľ alebo je bordelár? Navyše, veľa vecí sa v priebehu života mení. Aj vôňa človeka.
Môže sa stať, že niekto, kto nám kedysi voňal, nám voňať prestane?
Môže a aj sa to stáva. Jedna a tá istá kombinácia molekúl vám môže v danom čase voňať a v inom období už menej, dokonca možno aj trošku smrdieť. Najmä u žien. Dnes sa už vie, že žena, ktorá ovuluje, preferuje mužnejšie a animálnejšie vône, keďže podvedome hľadá niekoho geneticky príťažlivého na splodenie potomka.
Jasné, že žiadna žena priamo nehľadá na ulici niekoho, s kým bude mať krásne dieťa, všetko sa to, samozrejme, deje nevedome.
Keď však menštruuje alebo je tehotná, a teda nemôže počať dieťa, jej neraz voňajú iné veci. Jej hormonálna situácia sa totiž dočasne zmenila, jej endokrinologický stav je iný a to zmenilo vnímanie vôní aj chutí.
Možno poznáte tie príbehy žien, ktoré v tehotenstve prekladajú uhorky džemom. Dnes už máme silné dôkazy, že vnímanie vôní môže meniť aj hormonálna antikoncepcia.
Vplyv hormonálnej antikoncepcie sa ukázal aj v experimente, v ktorom dali ženám voňať tričká mužov, ktorí v nich cez noc spali. Ženám, ktoré nebrali hormonálnu antikoncepciu, najviac voňali tričká tých mužov, ktorých DNA bola čo najodlišnejšia. No pri ženách s antikoncepciou to bolo presne naopak. Prečo?
Hypotéza pri výskume znela nasledovne: Čo keď je to tak, že ženám vonia muž s čo najodlišnejším genómom preto, že keď sa ich DNA rekombinujú v potomkovi, ten dostane do vienka to najlepšie z rodičov, jeho imunitný systém bude synergicky robustnejší a takýto jedinec teda skôr prežije nástrahy života.
Keď vám však vonia niekto s podobnou DNA, tak ste nič nové nezískali. Aká je potom pridaná hodnota pre potomka? Pri ženách s hormonálnou antikoncepciou to však bolo, prekvapivo, presne naopak. Voňali im tričká mužov s čo najpodobnejšou DNA.
Jedna z interpretácií je taká, že keďže antikoncepcia navodzuje endokrinologicky stav tehotenstva, keď žena neovuluje, a teda nemôže fyziologicky otehotnieť, tak prečo by si teda hľadala chlapa s čo najodlišnejšou DNA, keď s ním nemôže splodiť potomka?
Keď už však žena tehotná je, tak potrebuje starostlivosť a ochranu, chce, aby sa o ňu niekto postaral. A väčšinou sú tými, ktorí sú tu vždy pre nás, naši blízki – teda ľudia s podobnou DNA. To je jedno z možných vysvetlení, prečo ženám s antikoncepciou voňajú viac muži s podobnou DNA.
Ak by to tak skutočne bolo, mohlo by to ovplyvniť život ženy po vysadení antikoncepcie?
Áno. Napríklad môžete niekoho spoznať počas toho, ako beriete hormonálnu antikoncepciu, a po čase sa s tým mužom rozhodnete, že spolu chcete mať dieťa. Vysadíte ju a odrazu zistíte, že vám ten človek už akosi nevonia. Nehovorím, že sa to nutne stane vždy a každému, ale vylúčené to vôbec nie je.
Je možné ľúbiť niekoho, s kým nie sme chemicky kompatibilní?
Samozrejme, že sa dá fungovať s niekým, s kým to chemicky nie je úplne ono. Veľa ľudí takto žije a sú šťastní. Len zatiaľ nenatrafili na nikoho, kto by ich, v prenesenom význame slova, udrel celou silou aj chemicky.
Potom sa však môže stať napríklad to, že po dlhoročnom spokojnom manželstve a s odchovanými dospelými deťmi zrazu narazíte na niekoho, z koho sa vám doslova zakrúti hlava.
Dovtedy ste totiž celkom nepoznali, aké to je, keď pracuje chémia naplno. A tak vám to nechýbalo a boli ste spokojní. Je však dôležité povedať, že ak aj tá chemická kompatibilita nie je v najvyššej možnej miere, nijako to vzťah nediskvalifikuje. No je to v každom prípade dôležité.
