Mala to byť pochúťka najmä pre tvrdých chlapov, ktorí sa len tak niečoho nezľaknú a vzájomne sa hecujú pri pive. Lenže sa ukázalo, že ju väčšinou ako prvá musí ochutnať žena, aby sa osmelili. A až keď ona poznamená, že je to výborné, pridajú sa. Reč je o Chrumkavých červíkoch, pochúťke podobnej chipsom, ktorá však nemá pôvod v zemiakoch, ale presne v tom, čo je uvedené v titulku: v hmyzích larvách.
Dve a pol tony lariev múčiara obyčajného, teda asi 23 miliónov kusov – presne toľko v roku 2020 spracovali manželia Eva a Libor Sloupenskí vo svojej firme Worm Up. Od augusta 2019, keď sa pustili do výroby Chrumkavých červíkov, im prešli rukami až štyri tony, ktoré nasypali do 55-tisíc balení. Dopyt po zatiaľ nezvyčajnej pochúťke podľa Evy Sloupenskej, ktorá má v rodinnej firme na starosti marketing, rastie a to aj napriek tomu, že ho výrazne pribrzdila pandémia.
V Česku mali spočiatku o ich výrobky záujem hlavne reštaurácie, bary, kaviarne či čajovne, ale zakrátko sa k nim pridali aj predajne zdravej výživy a fitnescentrá. Svoje produkty predávajú aj cez internet. Ísť do obchodných reťazcov sa však zatiaľ nechystajú. Podľa Evy na to ešte nie je správny čas, pretože ľudia sa tejto potraviny trochu obávajú.
„Začíname od koncového zákazníka. Keby sa teraz v supermarketoch červíky nepredávali, už by nás povedzme o rok odmietli. Tomu sa chceme vyhnúť,“ vysvetľuje Eva a prezrádza, že namiesto toho sa chystajú preniknúť na európsky trh. Zaujímajú sa hlavne o Nemecko, ktoré je vraj hmyzom na tanieri zatiaľ nepobozkané.
Bez pridaného tuku a s rôznymi príchuťami
Podnikanie s červíkmi naštartoval Libor Sloupenský a jeho láska k prírode a ekológii. Ako malý chlapec choval v akváriu mravce a hmyz ho veľmi zaujímal. „Žena žasla, keď som bol na dovolenke schopný hodinu pozorovať mravce a ešte ich aj kŕmiť,“ smeje sa. Keď potom absolvoval kurz osobného rozvoja, všetko vraj do seba zapadlo ako kolieska hodinárskeho stroja a z pôvodne vyučeného poľnohospodára, predajcu mobilných telefónov a modelov na diaľkové ovládanie sa stal výrobca pochúťok z hmyzu. Eva sa venovala marketingu a tomu sa venuje aj naďalej, akurát už iba vo vlastnej firme.
Čo poviete na netradičný doplnok raňajok? Foto: archív Worm Up
Do rozbehu vlastného biznisu vložili spočiatku asi milión českých korún. Larvy nakupujú živé z certifikovanej farmy na Vysočine. Zabijú ich podľa Libora tým najšetrnejším spôsobom, ponoria ich do vriacej vody a ďalej sušia v upravených konvektomatoch. Potom ich zmiešajú s príchuťami, so soľou, čili, karí či cesnakom a je hotovo. Žiadny olej, žiadne umelé dochucovadlá. „Zložením je mäso z červíkov podobné rybiemu. Má dvakrát viac proteínu než hovädzie,“ dopĺňa Libor.
Kým uviedli výrobok na trh, čakalo ich pomerne zdĺhavé vybavovanie. „Ide o novú potravinu, nie sú s ňou skúsenosti. Veterinárny ústav, z ktorého k nám chodia na kontroly, sa u nás vlastne učí,“ usmieva sa Eva.
Pôvodne chceli vyrábať hmyzie steaky
Libor dodáva, že v európskych krajinách nemajú z hľadiska spracovania konkurenciu. Potraviny z hmyzu sa tu síce vyrábajú, ale iným spôsobom a s iným výstupom. „V Európskej únii môžete ako potravinu spracovať šesť druhov hmyzu – dva druhy kobyliek, cvrčkov a červy múčiara,“ vraví Libor. Oni si vybrali múčiara obyčajného, lebo im najviac chutil. Pozor, nepliesť si ho s moľou, ktorá žije bežne v domácich špajzách. Miluje hlavne múku, ale aj orechy alebo čokoládu, a keď sa raz v kuchyni usadí, je celkom náročné sa jej zbaviť. Tento škodca sa ale volá zavíjač múčny a z larvy sa vyliahne moľa, kým múčiar je chrobák. Nevyskytuje sa v domácnostiach, ale hlavne v mlynoch.
Spočiatku manželia Sloupenskí uvažovali nad tým, že začnú z lariev mlieť múku, z ktorej by potom robili napríklad hmyzie steaky či burgery. Lenže investície do tejto výroby by sa vyšplhali na desiatky miliónov českých korún. „Chrumkavé červíky boli vlastne taká z núdze cnosť, aby sme s niečím začali a zarobili si peniaze na ďalšie investície. No a vidíte, stala sa z nich vďaka dopytu skutočná cnosť,“ konštatuje Libor. Plán, že budú produkovať múku, je stále v hre, ide o ďalší krok v ich biznise, ktorý dnes prevádzkujú na výrobnej ploche 180 metrov štvorcových.
Ženy sú odvážnejšie
Potenciálni zákazníci sa vraj pri ochutnávkach delia na tretiny. Jedna časť hovorí, že toto by do úst nikdy nevzala, že sa im obracia žalúdok. Druhá časť váha, potrebuje vidieť, že to niekto zjedol a potom to tiež skúsia. A tá tretia je poučená. „Vedia, že hmyz je zdravý, obsahuje množstvo bielkovín, minerálov a nenasýtených mastných kyselín a sú radi, že to môžu ochutnať,“ dopĺňa Eva. Primárne vraj ochutnávajú ženy a neváhajú dať červíka aj deťom, muži bývajú opatrnejší. Larvy sa jedia ako pochúťka k pivu či vínu, ale ľudia si ich dávajú napríklad aj do rizota, alebo si nimi zdobia tekvicovú polievku.
„Dopyt výrazne rastie. Nebyť koronakrízy, verím, že by sme predali niekoľkonásobne viac,“ vraví Eva. Počas marca a apríla po vyhlásení lockdownu sa objednávky takmer zastavili. „Boli sme radi, keď prišla jedna za deň. Ľudia riešili hlavne zásoby toaletného papiera a vína,“ smeje sa Eva.
Počas druhej vlny už tento problém nemajú. Zasiahla do nej výrazne vianočná sezóna a Sloupenskí cielili aj na e-shopy s darčekovým sortimentom. „Chrumkavých červíkov nakupovali zákazníci pre svojich blízkych ako menší darček, ktorý dokáže vyvolať väčší rozruch,“ hovorí Eva.
Libor Sloupenský. Foto: archív Worm Up
Ich biznis nie je zvláštny len svojím obsahom, ale aj tým, že idú neprešliapanou cestou. Ako hovorí Libor, učia sa sami na sebe. „Pre niečo sa rozhodneme, urobíme krok a pokračujeme, alebo sa vyberieme inde,“ konštatuje. Konkurencia totiž nič podobné ako oni nerobí. To, čo mali možnosť ochutnať, napríklad tyčinky s hmyzom, im nechutili.
Ako vyzerá hmyzia farma?
Chov múčiara obyčajného je čistejší než ostatné živočíšne výroby. Chová sa v plastových prepravkách, kde je zasypaný obilným šrotom. Občas mu pridajú čerstvú zeleninu ako zdroj vody. Na porovnanie Eva uvádza, aké náročné na životné prostredie sú jednotlivé typy produkcie mäsa. Na vyprodukovanie jedného kilogramu proteínu sa spotrebuje v prípade hovädzieho 22-tisíc litrov vody, pri bravčovom 3 500 litrov, pri hydine 2 300 litrov a v prípade hmyzu 1 liter vody. Podobne je to s úžitkovou plochou, dobytok potrebuje 220 metrov štvorcových, ošípané 55, hydina 45 a hmyz len 10 metrov štvorcových, aby vznikol kilogram proteínu.
Než si však ľudia zvyknú zmeniť svoje stravovacie návyky, potrvá to podľa Sloupenských dve až tri generácie. Aj preto sa snažia svojich červíkov pripravovať čo najchutnejšie. Aby sa ľudia nemuseli prehovárať k tomu, že jedia zdravo a robia niečo pre prírodu, ale aby im hmyz naozaj chutil.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Klára Mandausová.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
