Bez zahraničných pracovníkov sa slovenský pracovný trh dlhodobo nezaobíde. Žiadaní sú v mnohých sektoroch. Slovensko však pre cudzincov nie je atraktívn a zamestnávatelia narážajú na problémy s vízami, upozorňuje Grafton.
Výrazný nedostatok vhodnej pracovnej sily na Slovensku eviduje v tomto roku nielen výrobný, no tiež nevýrobný sektor. Je to spôsobené narastajúcim počtom otvorených pracovných ponúk a zároveň historicky najnižšou percentuálnou mierou nezamestnanosti.
Vo výrobnom sektore chýbajú napríklad zvárači, obrábači kovov, elektrikári, vodiči vysokozdvižných vozíkov a podobne. Isté problémy sú tiež s menej kvalifikovanými pracovníkmi výrobných liniek či operátormi výroby.
Nevýrobný sektor zase trápia pozície IT špecialistov, programátorov, vodičov MHD či zdravotníckeho personálu – chýbajú najmä zdravotné sestry, ale aj lekári. Na trhu tiež absentujú pracovníci maloobchodu – predavači, pokladníci, zamestnanci hotelov či reštauračných služieb, ako napríklad recepčné, chyžné, čašníci či kuchári.
Tieto pozície sa nezriedka spoločnosti snažia obsadiť zahraničnou pracovnou silou.
Záchrana prichádza čoraz častejšie z Ázie
Aktuálne u nás pracuje viac ako 80-tisíc zahraničných pracovníkov, pričom takmer 30-tisíc ich je z Ukrajiny. Počet cudzincov na Slovensku sa neustále zvyšuje a náš pracovný trh ovplyvňuje pozitívne, keďže väčšinou obsadzujú pozície, ktoré sa nedarí obsadiť z dlhodobej perspektívy.
Neobsadených je viac ako 86-tisíc voľných pracovných miest, z toho najviac v Bratislavskom kraji. V porovnaní s ponukami západnej Európy je však Slovensko málo konkurencieschopné.
„Pred niekoľkými rokmi na Slovensku dominovali pracovníci z Rumunska, Balkánu alebo Ukrajiny – dnes sú pre týchto pracovníkov ponuky zo Slovenska neatraktívne a preferujú skôr severské a západné krajiny EÚ. Aj z tohto dôvodu sa tak zahraničný nábor presunul do ázijských krajín – podobne ako v Českej republike,“ vysvetľuje Branislav Jančuška, manažér Temp&Perm personálnej agentúry Grafton.
Čo s tým?
Grafton upozorňuje, že aktuálne vládne opatrenia neriešia akútny nedostatok menej kvalifikovaných pracovníkov zo strojárskeho či automobilového odvetvia, maloobchodu alebo elektrotechniky a údržby. A plánovaný príchod novej automobilky či ďalších firiem, ktoré budú na ňu naviazané, túto potrebu ešte zvýši.
Keďže zahraničný nábor smeruje najmä na nečlenské krajiny EÚ – Balkán, postsovietske štáty a už aj Áziu – ide tu najčastejšie o krajiny, kde je pre pracovníkov nevyhnutné udelenie pracovných víz. Žiadosti o víza sú však realizované cez zastupiteľské úrady Slovenska v daných krajinách, čo značne komplikuje situáciu.
Jančuška upozorňuje, že ambasády majú voľné termíny na prijímanie žiadostí až na rok 2023, pričom vízový proces jedného pracovníka z Indie môže trvať aj päť až šesť mesiacov. „Toto je dlhodobo neudržateľné, neflexibilné a spôsobuje to zamestnávateľom na Slovensku výrazné problémy,“ dodáva.
Potrebné zmeny aj vo firmách
Druhým krokom, ktorý by podľa neho mal nasledovať, je zmena zo strany zamestnávateľov. Ak chcú mať v spoločnostiach dostatok pracovnej sily, mali by už teraz upraviť svoje interné postupy, pracovné procesy a ďalšie náležitosti tak, aby boli pripravení na príchod zahraničnej pracovnej sily.
Ide napríklad o poskytnutie vhodného ubytovania cez podporu vízového procesu, tlmočenie, pracovné postupy v medzinárodných jazykoch až po podporu začlenenia nových kolegov do spoločnosti v rámci ich mimopracovných aktivít.
