Čierne diery nenájdeme iba vo vesmíre, ale aj na Slovensku. Rozdiel medzi nimi je však veľký – tie slovenské sú pohlcované časom a ľahostajnosťou. Na našom území stoja stovky priemyselných pamiatok, ktoré sa premenili na ruiny. Prečo sme dopustili, aby sa unikátne pamiatky premenili na zrúcaniny a podarilo sa združeniu už nejakú zachrániť?
Občianske združenie Čierne diery sa snaží staré priemyselné stavby objavovať, zviditeľniť a povzbudiť ľudskú predstavivosť, aby mohli opäť ožiť. Srdcom aj mozgom združenia je trojica Martin Lipták, Andrej Sarvaš a Miroslav Beňák, no po štyroch rokoch fungovania je dôležitou súčasťou aj niekoľkotisícová komunita nadšencov.
Čierne diery vznikli v roku 2014 a, ako hovorí Martin Lipták, odvtedy objavujú zabudnuté priemyselné pamiatky v rôznych kútoch Slovenska. Snažia sa zviditeľniť miesta s úžasnou históriou, o ktorých vedia ľudia len málo.
Takto dnes vyzerá pivovar vo Vyhniach. Foto: archív Čierne dieryPodľa čoho si vyberajú lokality, ktoré mapujú? Niekedy ich k nim privedie náhoda, inokedy poradí nadšenec z komunity, často čerpajú z kníh a internetu, ocenia však aj dobrú radu okoloidúceho. „Je fascinujúce, že nám to aj v 21. storočí pripomína cesty pamiatkárov po páde minulého režimu, ktorí museli nanovo objavovať cennú architektúru po rôznych podnikateľoch, šľachte a duchovenstve,“ hovorí Martin Lipták.
Upozornili na úmyselné poškodzovanie kultúrnej pamiatky
Úlohou Čiernych dier nie je pamiatky priamo zachraňovať, snažia sa byť skôr mäkkou silou, ktorá túto našu časť histórie popularizuje a ukazuje ju väčšiemu publiku. Publiku, ktoré o týchto miestach často ani netuší. „Snažíme sa zlepšiť povedomie o časti našej histórie, ktorá bola dlho prehliadaná. Všetky naše aktivity robíme len vo voľnom čase bez nároku na honorár. Je to len malý spôsob, ako vrátiť niečo spoločnosti,“ opisuje fungovanie združenia Martin.
„Ohrozených cenných pamiatok na Slovensku je príliš veľa na to, aby sme sa im mohli venovať my traja v občianskom združení individuálne. Upozorňujeme na problémy, snažíme sa motivovať k riešeniam, ale nakoniec je to na ľuďoch samotných, čo s pamiatkami spravia.“ Veľkú aktivitu však vyvinuli pri záchrane sušiarne liečivých bylín z prvej republiky v Hanušovciach nad Topľou.
Sušiareň liečivých bylín v Hanušoviciach je kultúrnou pamiatkou, ktorá je ničená vandalmi. Foto: archív Čierne diery„Pred pár rokmi ju získal miestny hanušovský lekár, ale vlastníctvo prepísal zrejme na bezdomovca a nechal si len pozemok pod stavbou. Miestni ľudia vravia, že by zákonom chránenú pamiatku najradšej zbúral a postavil namiesto nej parkovisko pri svojej ordinácii,“ vysvetľuje Martin. Keď budovu skutočne začali poškodzovať vandali, Hanušovčania kontaktovali políciu, pamiatkový úrad a Čierne diery zakúpili aj bilbord a prizvali médiá, aby na tento problém upozornili.
Prečo kultúrne pamiatky nezaujímajú verejnosť
Mnoho pamiatok sa zachovalo z paradoxného dôvodu – vo väčšine prípadov sa nachádzajú v chudobných oblastiach: „Hovorí sa, že mnohé cenné pamiatky sa zakonzervovali chudobou. Je to trochu smutne znejúca metafora – ľudia nemali dostatok peňazí, aby na úkor historických stavieb postavili novostavby.“ Prečo sú však v žalostnom stave a nepremenia sa napríklad na turisticky atraktívne miesta, ako sa to bežne robí v západnej Európe?
Opálové bane v Dubníku boli jedinými na svete. Foto: archív Čierne diery„Priemyselné pamiatky boli a sú v špecifickej situácii, pretože sú mladšie než napríklad kaštiele alebo hrady, o ktorých hodnote ľudia nepochybujú,“ snaží sa nájsť odpoveď Martin. Mnohokrát je nezáujem verejnosti spojený aj s tým, že sú to účelné stavby, ktoré nehľadia až tak veľmi na estetický aspekt. „Mnohé boli aj po zastavení prác funkčné ako sklady alebo parkoviská strojov. Snažíme sa, aby v nich ľudia objavili hodnoty, ktoré im prislúchajú.“
Gemer je posiaty priemyselnými pamiatkami
Nadšenci z Čiernych dier sa často vydajú na niekoľkodňový výlet, počas ktorého zmapujú viacero lokácií – okrem fotografií predstavia pamiatku aj článkom plným málo známych informácií. Počas týchto potuliek sa trojica zamilovala do Gemera. „Je to prehliadaný región posiaty priemyselnými pamiatkami spätými s Andrássyovcami a ďalšími grófmi. Má navyše nádhernú prírodu a stredoveké kostoly s unikátnymi maľbami v rámci Gotickej cesty,“ vysvetľuje Martin.
Čierne diery tiež vydávajú mapy technických pamiatok, grafiky, knihy, a najnovšie chcú postaviť lesnú saunu pri Spišskom Hrhove. Foto: archív Čierne dieryGemer Čierne diery fascinuje aj výrazným kontrastom – hoci dnes ide o chudobný región, v minulosti bol dôležitým priemyselným centrom monarchie. Prosperoval, objavovali sa tam technológie, ktoré boli v tej dobe výnimočné, a tiež tam pracovali tisíce ľudí. Po tejto ére tam ostali pamiatky, ako napríklad vysoká pec v Sirku, železiarne v Drnave či Maurerova vila v Čučme, ktorú obýval osobný lekár a priateľ Andrássyovcov Artur Maurer.
S Gemerom je spojený aj ďalší možný plán združenia. „Možno raz vybudujeme aj centrálu Čiernych dier niekde na Gemeri, kde sa budú môcť ľudia ubytovať a sami cestovať na výlety podľa našich sprievodcov,“ približuje svoju víziu Martin.
Zdroj: archív Čierne diery (10 fotografie)
Nedávno dokončili práce na knihe o technických pamiatkách Slovenska a ich cestách, okrem toho pravidelne v spolupráci s umelcami, ako napríklad Daniela Olejníková alebo Alice Kucharovič, tlačia limitované grafiky pamiatok, ktorými sa snažia financovať svoje fungovanie a ďalšiu pomoc priemyselnému dedičstvu.
