Lesníci a ekológovia sa už roky prú, ako by sa mali chrániť a udržiavať lesy na Slovensku. Nezhodnú sa najmä na tom, aké zásahy sú potrebujné napríklad po kalamitách. „Les je niečo ako cirkulárna ekonomika – neexistuje tam odpad,“ hovorí propagátor zdravých prirodzených lesov Ondrej Kameniar.
„Najlepšie sa darí lesu, kde príroda dlhodobo určuje, kde má čo rásť a žiť. Prirodzený les je pestrý – žije v ňom veľa druhov, ktoré sú poprepájané množstvom vzťahov,“ dodáva ekológ.
Tento rodák z Ľubochne žije v Liptovskom Mikuláši, študuje pralesy a robí úžasné fotky, ktoré zožali mnohé ocenenia a objavili sa aj na titulkách prestížnych vedeckých časopisov ako Ecosystems či Nature. V polovici marca 2023 získal doktorát na Katedre ekológie lesa Lesníckej a drevárskej fakulty Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe.
Je aj členom združenia My sme les a vlani ho Forbes zaradil do rebríčka 30 pod 30.
Ondrej Kameniar. Foto: Ondřej Pýcha pre Forbes SlovenskoS Forbes.sk sa rozprával o zdravých lesoch aj o tom, čo môže urobiť každý z nás, aby sme si svoje zelené „pľúca“ čo najdlhšie zachovali.
Veľká väčšina lesov bola využívaná na ťažbu dreva. Dôsledok je taký, že veľa z nich je z ekologického hľadiska značne zničených. Niekde by sa dalo polemizovať o tom, či sú to ešte stále lesy, alebo už len plantáže na drevnú surovinu.
Málo lesov, veľa plantáží
Otázka zdravej krajiny a zdravých lesov je v období klimatickej krízy kľúčová. V akom stave sú teda slovenské lesy?
Ako sa to vezme… Na jednej strane môžeme byť radi, že sa u nás ešte stále zachovali aspoň nejaké pralesy – človekom nenarušené lesy. Na západ od nás už také takmer vôbec nie sú. No aj u nás ich je len 0,5 percenta z rozlohy všetkých lesov, čo naozaj nie je veľa.
Sú to v podstate len malé ostrovčeky uprostred viac či menej pozmenenej krajiny. Veľká väčšina lesov bola využívaná na ťažbu dreva. Dôsledok je taký, že veľa z nich je z ekologického hľadiska značne zničených.
Niekde by sa dalo polemizovať o tom, či sú to ešte stále lesy, alebo už len plantáže na drevnú surovinu. V kontexte zhoršujúcej sa klimatickej zmeny naše lesy nie sú pripravené, čiže v priemere určite nie sú v dobrom stave.
Kľúčom je pestrosť
Vo všeobecnosti, aké lesy sú zdravé lesy?
Čím prirodzenejšie, tým lepšie. To znamená, že najlepšie sa darí lesu, kde príroda dlhodobo určuje, kde má čo rásť a žiť. Prirodzený les je pestrý – žije v ňom veľa druhov, ktoré sú poprepájané množstvom vzťahov.
Les – to nie sú len živé stromy. Pre zdravý, prirodzený les je rovnako dôležitá pestrosť živočíchov, rastlín, húb a rôznych mikroorganizmov. Ale aj pestrosť štruktúry – pri pohľade zhora vyzerá prírodný les ako taká mozaika – vedľa seba sú rôzne staré plôšky.
Keby ste si pozreli hociktorý hektár takéhoto lesa, nájdete tam aj stromy bežnej veľkosti, aj veľmi veľké, aj dorastajúce, aj malé semenáčiky. Vysoká biodiverzita, pestrosť, zabezpečuje zdravie a odolnosť.
Ak by sa nám podarilo časť prírody dostať späť do jej prirodzeného stavu, dokázali by sme z veľkej časti vyriešiť klimatickú zmenu. Popri tom by sa spoločnosť adaptovala aj na už neodvratné následky otepľovania. Príroda je náš najdôležitejší spojenec.
Nič nevyjde nazmar
Prečo je v poriadku, ba priam želateľné, aby v lese zostávalo staré popadané drevo?
Preto, lebo to tak bolo stovky miliónov rokov a bolo to v poriadku. Les je niečo ako cirkulárna ekonomika – neexistuje tam odpad. Strom, ktorý rástol stovky rokov, si môžete predstaviť aj ako naakumulované živiny, materiál, potravu. Okolie stromu len čaká, kedy zomrie, aby sa na neho mohlo vrhnúť a zrecyklovať ho.
V našich podmienkach je až tretina organizmov viazaná na mŕtve drevo. Spoločne za desiatky rokov rozložia aj veľké kmene a spravia z nich humus – živiny spätne využiteľné stromami.
Ak sa tento nekonečný cyklus pretne tým, že sa všetko drevo z lesa odváža, nevyhnutne dochádza k ochudobneniu pôdy a k oslabeniu celého ekosystému. Mŕtve stromy sú rovnako dôležitou súčasťou lesa ako tie živé.
Smrek prirodzene začína rásť väčšinou priamo na popadaných kmeňoch svojich starších príbuzných. Foto: Ondrej KameniarZdá sa, že ľudia zvyčajne narobia svojou činnosťou v lesoch viac škody ako úžitku. Prečo je to tak?
Preto, lebo mu stále nerozumejú a nie vždy si to vedia priznať. Ak čokoľvek chcete využívať s nesprávnymi predpokladmi o fungovaní danej veci, pravdepodobne ju zničíte.
Hlavný problém je to, že sa les nielen využíva, ale že sa pretvára podľa našich obmedzených predstáv, že sa mu nanucuje neprirodzená forma.
Veľa som cestoval po Balkáne a Kaukaze a tam je často vidieť v lesoch tradičné hospodárenie. To vyzerá väčšinou tak, že z lesa sa kde-tu vyberie strom, ktorý sa spracuje, a les ako taký sa necháva rásť ďalej. Nesadí sa, nemení sa druhové zloženie a hlavne sa nerúbu súvislé plochy ako u nás.
Tiež sa neodstraňuje všetko mŕtve drevo. Takýto les je síce využívaný, ale väčšinou si zároveň zachováva aj vysokú hodnotu z ekologického hľadiska.
Najdôležitejší spojenec
Prečo je také dôležité zmeniť naše správanie voči prírode?
Pretože aj my sme jej neoddeliteľnou súčasťou. Ak budú kolabovať ekosystémy, nám sa bude dariť len sotva. Vidíme to už dnes – suchá, požiare, dvíhanie hladiny morí, vymieranie druhov – to všetko negatívne vplýva aj na ľudskú spoločnosť a ekonomiku. Chudoba, migrácia, choroby, sociálne nepokoje, to všetko sú aj dôsledky ničenia nášho životného prostredia.
Okrem toho – príroda a život – to je uhlík. V pôvodných pralesoch, mokradiach a iných ekosystémoch boli kedysi viazané nepredstaviteľné množstvá uhlíka, ktorý vďaka tomu neskončil v atmosfére.
Pre lepšiu predstavu – v našich jedľovo-bukových pralesoch to môže byť až 700 ton uhlíka na hektár, čo je v prepočte až 2500 ton uloženého CO2! To je niekoľkonásobne viac ako v bežnom hospodárskom lese.
Ak by sa nám podarilo časť prírody dostať späť do jej prirodzeného stavu, dokázali by sme z veľkej časti vyriešiť klimatickú zmenu. Popri tom by sa spoločnosť adaptovala aj na už neodvratné následky otepľovania. Príroda je náš najdôležitejší spojenec.
Dva svety vedľa seba – naľavo umelo vysadená smreková monokultúra napravo prales. Foto: Ondrej KameniarNefinancujme si vlastné zničenie
Čo teda môže urobiť každý z nás, aby sme našim lesom pomohli?
Bežný človek na stav lesov priamy dosah veľmi nemá, ak teda nerátam také samozrejmosti, ako že v lese nenechávame smeti a nekradneme drevo. Priamo vedia pomôcť vlastníci a obhospodarovatelia lesov tak, že volia prírode čo najbližšie obhospodarovanie, prípadne aj ochranu.
Nepriamo však vie pomôcť každý napríklad tak, že sa snaží znížiť spotrebu papiera. Alebo aj znížiť spotrebu celkovo – nadmerný konzum je hlavným zdroj ničenia našej planéty, nielen lesov.
Čiže ak si namiesto víkendového oddychu formou zbytočných nákupov radšej zvolíte prechádzku či beh po lese, nepriamo mu tým aj pomôžete. Konkrétne sa dá pomôcť pri voľbách – ak sú v politike správni ľudia, dokážu veci pohnúť dobrým smerom. Prípadne sa vždy dá podporiť organizácie, ktoré sa ochrane lesov venujú.
Do zdravého lesa paradoxne patria aj choré stromy – tie poskytujú útočisko najväčšiemu počtu organizmov. Foto: Ondrej KameniarDajú sa tieto zmeny k lepšiemu nejako akcelerovať?
Špeciálne nápomocní môžu byť investori a celkovo ľudia vo finančnom sektore – premena ekonomiky je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho dlhodobejšieho prežitia našej spoločnosti.
Jednoducho povedané, peniaze musia prúdiť do aktivít, ktoré prírodné prostredie namiesto poškodzovania obnovujú. Ak budeme naďalej vo veľkom financovať naše vlastné zničenie, tak ochrana prírody bude len smiešnou zábavkou bez reálneho vplyvu na celkovú situáciu.
