Prezident Vladimir Putin na verejnosti označuje vzťahy s Čínou za neotrasiteľné a vstupujúce do „zlatej éry“. Vo vnútri FSB podľa NYT existuje tajná jednotka, ktorá Čínu vníma ako hrozbu.
Oficiálne Rusko spolupracuje s Čínou. Neoficiálne Moskva považuje Peking za nepriateľa, ktorý vznáša územné nároky na ruský Ďaleký východ. Uviedol to denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na uniknutý dokument ruskej tajnej služby FSB.
Dokument získala hackerská skupina Ares Leaks, ktorá však neuviedla, akým spôsobom tak urobila. To znemožňuje definitívne overenie pravosti materiálu. Denník správu ukázal šiestim západným spravodajským službám a tie ju všetky vyhodnotili ako autentickú.
Prezident Vladimir Putin na verejnosti označuje vzťahy s Čínou za neotrasiteľné a vstupujúce do „zlatej éry“, pripomína americký denník. Vo vnútri FSB však podľa NYT existuje tajná jednotka, ktorá Čínu vníma ako hrozbu a varuje pred jej špionážou a pokusmi získať ruské vojenské technológie či verbovať nespokojných ruských vedcov.
Jednotka tvrdí, že Čína sleduje ruské operácie na Ukrajine s cieľom získať maximum poznatkov o západných zbraniach, pripravuje si pôdu na možné územné nároky na Ďalekom východe, získava na úkor Ruska vplyv v Strednej Ázii a v Arktíde vykonáva špionáž pod zásterkou ťažby a výskumu. Tieto obavy sumarizuje interný osemstranový dokument FSB z konca roka 2023 alebo začiatku roka 2024.
Rusko od začiatku svojej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 nadviazalo s Čínou hlbšiu spoluprácu, čo zmenilo globálnu rovnováhu síl. Rýchlo sa rozširujúce partnerstvo je podľa NYT jedným z najneprehľadnejších vzťahov v modernej geopolitike, zároveň môže mať rozsiahle dôsledky.
Záchrana z Číny
Ruská ekonomika napriek západným sankciám po invázii neskolabovala, ako mnohí predpovedali. Zásluhu na tom má do veľkej miery Čína. Tá je najväčším odberateľom ruskej ropy a dodáva kľúčové technológie, ako sú čipy, softvér a vojenské súčiastky. Keď sa z krajiny stiahli západné firmy, nahradili ich čínske značky. Moskva a Peking plánujú spoluprácu v rade oblastí, od filmu až po výstavbu lunárnej základne. Prezidenti Putin a Si Ťin-pching hovoria o partnerstve „bez hraníc“.
Tajný dokument FSB však podľa denníka ukazuje, že partnerstvo hranice má. Ruské služby vnímajú Čínu ako riziko a varujú pred jej špionážnym pôsobením aj snahou získať ruské technológie a vplyv. Čína podľa správy využila oslabenie ruských bezpečnostných zložiek v dôsledku invázie na Ukrajinu a zvýšila snahy o verbovanie ruských úradníkov, expertov, novinárov a podnikateľov blízkych režimu.
Podľa správy prebieha medzi Ruskom a Čínou „napätý a dynamicky sa rozvíjajúci“ špionážny súboj. Tri dni pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 FSB schválila novú kontrarozviedkovú operáciu s názvom „Entente-4“, zameranú na odhaľovanie čínskej špionáže. FSB nariadila svojim agentom, aby zabránili úniku strategicky dôležitých informácií a osobne varovali občanov spolupracujúcich s Pekingom. Nariadila tiež sledovať používateľov čínskej chatovej aplikácie WeChat.
Vzájomná nedôvera
Možné dlhodobé spojenectvo dvoch autoritárskych režimov, Ruska a Číny, s celkovou populáciou takmer 1,6 miliardy ľudí a približne šesťtisíc jadrovými hlavicami vyvoláva obavy vo Washingtone. Niektorí členovia administratívy prezidenta Donalda Trumpa podľa NYT veria, že nadviazaním kontaktu s Putinom môžu USA oslabiť ruské väzby na Čínu a predísť scenáru, keď by „dve jadrové mocnosti stáli proti Spojeným štátom“, ako varoval minister zahraničia Marco Rubio.
Dokument FSB môže posilňovať teóriu, že vhodným prístupom možno Rusko odpútať od Číny. Opisuje vzájomnú nedôveru – napríklad že aj Čína používa detektory lži na svojich agentov po návrate domov, prísne sleduje 20-tisíc ruských študentov a snaží sa verbovať Rusov s čínskymi partnermi ako špiónov. Na druhej strane však skutočnosť, že si Putin tieto riziká zjavne uvedomuje a napriek tomu vzťahy s Čínou prehlbuje, môže naznačovať, že Spojené štáty majú len malú šancu ovplyvniť ruské smerovanie.
Obavy z rastúcej závislosti Ruska od čoraz silnejšieho Pekingu dominujú celej správe. Nie je však jasné, aké rozšírené tieto obavy sú v rámci širšieho ruského vedenia mimo kontrarozviedky. Aj spojenecké štáty sa napokon medzi sebou bežne špehujú.
