Rapídny vzostup četbota DeepSeek upriamil pozornosť na umelú inteligenciu z Číny. Ktoré ďalšie čínske AI firmy sa oplatí sledovať?
V januári otriaslo svetom málo známe čínske AI s názvom DeepSeek, ktoré zverejnilo pokročilý open source model. Ten konkuroval americkým technologickým gigantom, pričom mal využívať len zlomok ich zdrojov. Všetci, ktorí sa zaoberajú umelou inteligenciou, od OpenAI až po Anthropic, uznali úspech DeepSeeku a zároveň obhajovali svoj vlastný pokrok a metódy. Prezident Donald Trump to označil za „výzvu na prebudenie“.
Okrem tejto virálnej chvíle, ktorá upriamila pozornosť na nepredvídateľnosť trhu s AI a rastúce geopolitické obavy, však mal vznik DeepSeeku aj hlbší rozmer – upozornil na čínsku umelú inteligenciu a ukotvil ju na medzinárodnej scéne.
DeepSeek, rovnako ako iné čínske firmy, nebol zaradený do zoznamu AI 50, ktorý oceňuje najsľubnejšie súkromné firmy v oblasti AI. Dôvodom bola netransparentnosť finančných údajov a obchodných postupov.
Mnohé čínske firmy majú napriek tomu v zahraničí výrazný vplyv. Vďačia za to najmä modelom s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré sú voľne dostupné pre každého. Mnohé z čínskych AI modelov vyrábajú priamo technologické giganty z krajiny draka.
Populárna je napríklad aplikácia na tvorbu videí Hunyuan, ktorú vlastní technologický konglomerát Tencent, tvorca WeChatu s minuloročnými tržbami v hodnote 92 miliárd dolárov.
Tencent tvrdí, že jeho najnovšie modely umelej inteligencie dokážu odpovedať na zložité otázky tak, že ich rozdelia na menšie podotázky, čím prekonávajú vlajkové modely DeepSeeku.
Ďalšia sľubná technológia je Doubao, aplikácia zameraná na spotrebiteľov z materskej spoločnosti TikToku ByteDance. Doubao vytvoril priestorové modely, ktoré analyzujú fyzické prostredie a na základe neho generujú 3D krajiny.
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Za zmienku stojí aj Qwen, rodina veľkých jazykových modelov od giganta v oblasti e-commerce Alibaba. Na cloudovej platforme spoločnosti zhromaždila viac ako 90-tisíc podnikových používateľov.
„Alibaba je v Číne akýsi vedúci technologický šampión v oblasti umelej inteligencie, porovnateľný so spoločnosťami Google alebo Meta v USA,“ povedal pre Forbes Rob Toews, partner spoločnosti Radical Ventures.
V čase publikovania tohto článku boli modely od spoločností Alibaba a DeepSeek medzi piatimi najtrendovejšími modelmi na portáli Hugging Face, ktorý združuje AI modely a súbory údajov s otvoreným zdrojovým kódom.
„V oblasti vydávania otvorených zdrojov neexistuje takáto bariéra. Neexistuje žiadna brána firewall.“
Čína a domino efekt v AI
Rapídny vzostup spoločnosti DeepSeek otvoril brány pre ďalšie čínske startupy.
V marci spustil startup Butterfly Effect so sídlom vo Wu-chane systém umelej inteligencie s názvom Manus, ktorý podľa neho dokáže autonómne prehľadávať web a vyhľadávať tak napríklad byty, analyzovať akcie či navrhovať webové stránky.
JOEL SAGET/AFP/Forbes US
JOEL SAGET/AFP/Forbes US
Manus má niekoľko závažných problémov a nedokáže spracovávať veľké množstvá textu. Napriek tomu sa o ňom hovorí ako o vznikajúcom konkurentovi služby Operator od americkej OpenAI.
Rozruch okolo spoločnosti, ktorú podporil napríklad spoluzakladateľ Twitteru Jack Dorsey, vzbudil záujem investorov. Butterfly Effect údajne rokuje o získaní finančných prostriedkov od amerických investorov vo výške 500 miliónov dolárov, uvádza The Information.
Zatiaľ čo DeepSeek vytvoril svoje modely doladením iných modelov od spoločností Meta a Alibaba, pri nástroji Manus tvorcovia na vývoj použili hotové modely spoločnosti Anthopic. „Je to v podstate oveľa lepšia verzia toho, o čo sa snaží OpenAI s programom Operator,“ povedal Toews.
Kto vyhrá súboj o robota?
Aj Čína robí v humanoidnej robotike významné skoky. Spoločnosť Agibot, ktorú v roku 2023 založil bývalý „geniálny mladík“ spoločnosti Huawei Peng Zhihui vraj už vyrobila viac ako tisíc dvojnohých robotov poháňaných umelou inteligenciou. Do konca roka údajne plánujú tento počet zvýšiť na päťtisíc.
Z čínskej strany ide o snahu vyrovnať sa plánom Elona Muska na výrobu univerzálneho robota Optimus. Začiatkom apríla spoločnosť najala Lua JianLana, ktorý predtým pracoval v Google X, továrni Alphabet, aby viedol jej výskum.
Openart.ai/Canva/Denis Dufala
Openart.ai/Canva/Denis Dufala
„Počúvam o firme Agibot, keď sa rozprávam so svojimi robotickými firmami a oni spomínajú čínsku konkurenciu,“ povedal Aaron Jacobson, partner spoločnosti NEA, ktorá sa zaoberá rizikovým kapitálom. „Tento problém sa objavil už niekoľkokrát.“
Významný investor a odborník na umelú inteligenciu Kai-Fu Lee, ktorý pomohol spoločnostiam Google a Microsoft založiť ich pobočky v Číne, založil v roku 2022 startup s názvom 01.AI. Ten nedávno prešiel od trénovania vlastných modelov s otvoreným zdrojovým kódom k využívaniu umelej inteligencie od DeepSeeku na vytváranie podnikových aplikácií v oblastiach ako hry, právo a financie. Podľa PitchBook spoločnosť získala približne 200 miliónov dolárov a v súčasnosti je ocenená na 1 miliardu dolárov.
01.AI je jeden z čínskych šiestich tigrov, z elitnej skupiny špičkových spoločností v oblasti umelej inteligencie v krajine, do ktorej patrí aj vývojár multimodálnej umelej inteligencie MiniMax AI a výrobca modelov Moonshot AI, ktoré prilákali investície od spoločnosti Alibaba.
Pokroky Číny v oblasti umelej inteligencie prichádzajú v čase, keď sú politické vzťahy s USA čoraz napätejšie. V roku 2022 vtedajší prezident Biden vydal opatrenia na kontrolu vývozu polovodičových spoločností vrátane kľúčových výrobcov čipov, ako sú Nvidia a AMD. Tým obmedzil predaj ich najvýkonnejšieho hardvéru v krajine s cieľom priškrtiť rast čínskej umelej inteligencie.
Teraz sa medzi oboma krajinami rozpútala obchodná vojna, ktorú vyvolali clá prezidenta Trumpa. USA na Čínu uvalili 125-percentné clo na vývoz.
Toto je sila centralizovaného štátu, ktorý môže povedať: Pokúsime sa ísť týmto smerom.
Výskum a open source
Za čínskymi úspechmi v oblasti umelej inteligencie stojí čiastočne dôraz na akademický výskum a publikovanie otvorených zdrojov na univerzitách, povedal pre Forbes Russell Wald, výkonný riaditeľ Inštitútu pre umelú inteligenciu zameranú na človeka (HAI) Stanfordskej univerzity.
V roku 2018 Čína vyhlásila, že chce byť do roku 2030 líder v oblasti umelej inteligencie, a na tento cieľ vyčlenila značné akademické zdroje. Teraz produkuje väčšinu svetového výskumu v oblasti umelej inteligencie.
V roku 2023 na ňu pripadalo približne 70 percent všetkých udelených patentov a vyprodukovala 23 percent svetových publikácií a citácií v oblasti AI.
Digitálna univerzita
Digitálna univerzita
„Toto je sila centralizovaného štátu, ktorý môže povedať: Pokúsime sa ísť týmto smerom,“ povedal Wald. Dodal však, že nevýhoda je cenzúra v modeloch AI zo strany čínskej vlády, ktorá môže odradiť západných používateľov.
Čína dobieha Ameriku
Táto stratégia zatiaľ funguje. Začiatkom tohto týždňa inštitút zverejnil svoj výročný index AI, ktorý ukazuje, že preteky medzi USA a Čínou sa vyrovnávajú.
USA stále produkujú väčšinu špičkovej AI na svete, pričom americké spoločnosti vydali 40 modelov, ktoré sú definované ako „mimoriadne vplyvné modely v rámci ekosystému AI/strojového učenia“. Čína na druhom mieste vydala 15 takýchto modelov.
Znižujú sa tiež rozdiely vo výkonnosti modelov: Pred dvoma rokmi USA viedli v rôznych porovnávacích testoch s dvojciferným náskokom. Minulý rok Čína tento výsledok takmer dorovnala.
Prístup krajiny, ktorá stavia na otvorené zdroje, umožnil čínskym spoločnostiam získať globálny vplyv. Spojené štáty a Čína mali po desaťročia výrazne odlišné technologické ekosystémy. Ich produkty a služby boli dostupné buď len v jednom, alebo druhom regióne.
Úspech spoločnosti DeepSeek však ukázal, že čínske firmy sú vďaka otvorenému publikovaniu schopné tieto obmedzenia obísť. „Vo sfére vydávania otvoreného softvéru takáto bariéra neexistuje,“ povedal pre Forbes Jeff Boudier, vedúci oddelenia produktov a rastu spoločnosti Hugging Face. „Neexistuje žiadny firewall.“
Vzhľadom na dôraz na vzdelávanie talentov a podporu výskumu vidí Wald veľký potenciál nielen DeepSeeku, ale najmä budúcich čínskych technologických firiem. „Podľa mňa je zaujímavejšia spoločnosť, o ktorej práve teraz neviete a o ktorej možno budete počuť o rok alebo dva,“ hovorí.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autormi sú Richard Nieva a Rashi Shrivastava.