Chua-ťiang Grand Canyon Bridge má byť najvyšším mostom na svete – aktuálny rekord prekoná o 60 metrov. Týči sa vo výške 625 metrov nad kaňonom, ktorý miestni nazývajú „veľká prasklina“.
Práve Čína patrí medzi rekordérov vo výstavbe mostov. V oblasti mostného inžinierstva je svetovým lídrom – polovica najvyšších mostov na celej planéte sa nachádza práve tu.
Je to dané tým, že cesty a železnice vedené po mostoch si vyžadujú oveľa menej pôdy, než keby viedli po zemi. Môžu tak prechádzať aj husto zastavanými oblasťami, kde im neprekážajú budovy. Navyše sa najmä prefabrikované konštrukcie stavajú rýchlo a jednoducho sa udržiavajú.
Ani v prípade Grand Canyon Bridge podľa staviteľov nešlo o prekonávanie rekordov, ale predovšetkým o zlepšenie infraštruktúry v regióne. Provincia Kuej-čou patrí v Číne medzi hornaté oblasti s veľmi náročným terénom a od najbližšieho veľkého mesta Šen-čen je vzdialená takmer 1 300 kilometrov.
Kým doteraz trvala cesta autom z jedného brehu kaňonu na druhý dve hodiny, po novom moste dlhom 2 892 metrov sa skráti na jedinú minútu. Stavba je zároveň výnimočným konštrukčným počinom.
Jej oceľové nosníky vážia 22-tisíc ton – približne toľko ako tri Eiffelove veže dokopy. Most má štíhlu konštrukciu, ktorá znižuje odpor vzduchu a minimalizuje zásah do okolitej krajiny. Z 95 percent je už hotový a otvoriť by sa mal v júni tohto roka.
Krajina draka si rekordy pripisuje nielen vo výške, ale aj v dĺžke či technickej náročnosti stavieb. Akými ďalšími unikátmi sa teda môže pochváliť?
Viadukt Tan-jang-Kchun-šan
Wikipedia.org
Meria 164,8 kilometra a drží titul najdlhšieho mosta na svete. Nachádza sa na železničnej trati medzi Šanghajom a Nankingom v provincii Ťiang-su. Vedie približne rovnobežne s riekou Jang-c’-ťiang a prechádza severnými okrajmi obývaných oblastí. Súčasťou je aj deväťkilometrový úsek ponad otvorenú vodnú plochu jazera Jang-čcheng v meste Su-čou.
Dokončený bol v roku 2010, pre verejnosť otvorený o rok neskôr. Slúži výhradne pre vysokorýchlostné vlaky. Na jeho výstavbe pracovalo desaťtisíc ľudí, trvala štyri roky a stála osem a pol miliardy dolárov.
Most Hongkong–Ču-chaj–Macao
Wikipedia.org
So svojou dĺžkou 55 kilometrov ide o najdlhší most cez more na svete. Dokončený bol v roku 2018, deväť rokov po tom, čo sa začalo s výstavbou. Už samotné technické riešenie je výnimočné.
Ide o kombináciu troch visutých mostov, podmorského tunela a štyroch umelých ostrovov. Pre Čínu predstavuje strategický dopravný uzol, ktorý spája Hongkong a Macao s mestom Ču-chaj – významným centrom v delte Perlovej rieky.
Most bol navrhnutý tak, aby vydržal 120 rokov, a jeho výstavba stála takmer devätnásť miliárd dolárov. Náklady si rozdelili vlády pevninskej Číny, Hongkongu a Macaa, pričom v Hongkongu sa s výstavbou začalo o dva roky neskôr než v Číne.
Oneskorenie spôsobila právna námietka týkajúca sa vplyvu mosta na životné prostredie. Počas výstavby prišlo o život devätnásť robotníkov.
Most Aj-čaj
Wikipedia.org
Ďalší čínsky most, ktorý patrí medzi rekordérov. So svojou výškou 336 metrov nad terénom bol v roku 2012 najdlhším visutým mostom, ktorý spája dva tunely. Má dĺžku 1 176 metrov a v noci je osvetlený 1 888 svetlami, aby bola zaistená dostatočná viditeľnosť.
Výstavba mosta Aj-čaj, ktorý je súčasťou diaľnice z juhozápadnej čínskej obce Čchung-čching do mesta Čchang-ša, prebiehala od októbra 2007 do konca roka 2011. V tom čase utvoril štyri svetové rekordy.
Po prvý raz sa použila metóda posuvných koľajových lán na inštaláciu hlavného priehradového nosníka. Po prvý raz sa využili úplne oddelené konštrukcie veže a nosníka. Po prvý raz boli veľké závesné laná ukotvené do skál na visutom moste. A po prvý raz sa použili predpäté laná z uhlíkových vlákien na ukotvenie skalnej základne.
Most bol najskôr sprístupnený chodcom počas Jarného festivalu v roku 2012, a v marci toho istého roku sa otvoril aj pre dopravu. Dodnes patrí medzi vyhľadávané turistické atrakcie – z chodníka, ktorý je čiastočne presklený a dostupný cez veľké množstvo eskalátorov a výťahov, ponúka nádherný výhľad.
Most Beipanjiang alebo Duge Bridge
Wikipedia.org
Kým ho nepredbehne jeho čínsky „kolega“, drží so svojou výškou 565 metrov svetový rekord. Týči sa nad údolím Beipan Jiang pri meste Duge, medzi provinciami Jün-nan a Kuej-čou, a bol vôbec prvým mostom, ktorý prekonal hranicu päťsto metrov.
Tento impozantný kolos, ktorého veže dosahujú výšku 269 metrov, dominuje úseku diaľnice dlhému 1 341 metrov, spájajúcemu mestá Čchü-ťing a Liou-pchan-šuej.
Často sa označuje za „nemožný“ čínsky inžiniersky počin. Ide o lanový most, čo znamená, že jeho konštrukcia je priamo nesená lanami ukotvenými k vežiam. Takto sa rovnomerne rozkladá zaťaženie a umožňuje sa väčšie rozpätie s menším počtom podpier. Kľúčové je, aby žiadne lano nebolo napnuté príliš.
Výška bola obrovskou výzvou. Betón musel odolávať nielen teplotným výkyvom, ale najmä silnému vetru, ktorý v rokline fúka. To si vyžadovalo kreatívne stavebné riešenie – piliere museli byť hlboko zapustené do horského svahu, aby poskytli stabilný základ. Robotníci pri výstavbe nosili špeciálne horolezecké vybavenie a seba aj materiál prepravovali pomocou zipline dráh a provizórnych lanových mostov.
Po otvorení pôsobil most monumentálne. A už nasledujúci rok čelil veľkej skúške. V roku 2017 zasiahlo čínsku provinciu S’-čchuan silné zemetrasenie s magnitúdou 6,5 Richterovej stupnice. Otrasy zasiahli aj kaňon Beipan – roklinu pod mostom Duge. Most však vydržal bez akéhokoľvek poškodenia.
A keďže pokrok nezastavíš – a čínskych inžinierov už vôbec nie –, pracuje sa na ďalšom projekte mosta, ktorý sa výškou zaradí medzi svetovú špičku. Mal by stáť o dva roky v provincii Jün-nan, niesť meno Jung-čchang Lan-cchang-ťiang a dosiahnuť výšku 610 metrov.
A ak už máte mostov plné zuby, vedzte, že Čína vie ohromiť aj inými stavbami. Jednu si ukážeme na záver.
Medzinárodné letisko Peking Ta-sing
Wikipedia.org
Má rozlohu 47 štvorcových kilometrov a je letiskom s najväčším terminálom na svete. Od jedného konca po druhý meria 1 200 metrov. Na samotnú konštrukciu terminálu sa spotrebovalo 200-tisíc ton ocele.
Pod jeho jedinečnú strechu by sa zmestilo šesť lietadiel typu Airbus A380. Disponuje štyrmi vzletovými a pristávacími dráhami s dĺžkou 3,8 kilometra. Do roku 2040 by malo ročne odbaviť až sto miliónov cestujúcich.
Pýši sa však najmä netradičnou architektúrou. Stojí za ňou architektka Zaha Hadid. Podľa jej návrhu pripomína pôdorys centrálneho terminálu morskú hviezdicu. V jeho strede sa nachádza hlavná hala, z ktorej vychádza šesť symetrických ramien. Päť z nich slúži na nástup do lietadiel, šieste tvorí vstup a zónu služieb.
Letisko, ktorého výstavba trvala päť rokov a bolo dokončené v roku 2019, má k dispozícii päťdesiat nástupných „rukávov“, viac než šesťdesiat pásov na batožinu, 117 liniek bezpečnostnej kontroly a odbaviť sa dá pri 422 check-in pultoch.
Článok vyšiel pôvodne na českom Forbese a autorkou je Jana Pšeničková.
