Západnú 3D tlač valcuje Čína. Do sveta posiela milióny lacných tlačiarní, európske a americké firmy pod tlakom čínskej konkurencie jedna po druhej končia. V prvej päťke najväčších výrobcov stolových 3D tlačiarní už popri čínskych firmách zostala jediná západná – česká spoločnosť Prusa Research.
Jej zakladateľ Josef Průša opisuje, ako sa mu zatiaľ darí Číne odolávať, ale aj aké nebezpečenstvo predstavujú čínske tlačiarne, ktoré sa dostávajú aj do strategických odvetví. Riziko je podľa neho v tom, že k dátam o výrobkoch, ktoré do tlačiarní západnej firmy dajú, majú v Číne okamžitý prístup.
„Čínske tlačiarne tlačia dvakrát – raz u nás a druhýkrát v Číne. Bijeme na poplach, pretože je to obrovský bezpečnostný problém. Nikto v odbore o tom však nechce hovoriť, lebo veľa ľudí sa bojí, že príde o prácu,“ hovorí Průša.
Kráľ 3D tlače však aj napriek ťažkostiam na trhu hlási rekordný rok. Tento rok očakáva tržby vyše 160 miliónov eur. Buduje aj novú továreň v americkom Delaware, kde má firma k dispozícii desaťtisíc štvorcových metrov na ďalší rozvoj. Vracia tak výrobu 3D tlačiarní do Ameriky, kde už ich výrobcovia takmer zanikli.
„3D tlač je úplne nenahraditeľná pri prototypovaní. A som presvedčený, že o rok až dva bude schopná celkom nahradiť niektoré výrobné procesy pre finálnu produkciu,“ hovorí Průša. Verí pritom, že to je šanca, ako vrátiť aspoň časť výroby z Ázie späť do Európy. A príležitosť pre západnú 3D tlač, ako vstať z mŕtvych.
Čínska konkurencia výrobcov 3D tlačiarní likviduje. Poslednou obeťou je nemecká spoločnosť Arburg, ktorá nedávno oznámila zatvorenie svojej 3D tlačovej divízie. Vďaka čomu je Prusa Research na západe „posledný Mohykán“?
Vieme pracovať s komunitou a máme množstvo oddaných fanúšikov. Ale čo sa deje v našej oblasti s čínskou inváziou, je naozaj smutný príbeh. My to už nejaký čas sledujeme a komunikujeme. Ale myslím, že Arburg ani poriadne nevedel, čo sa vlastne stalo. Spolu s nimi sa končí jedna éra.
Hovoril som s nimi na poslednom veľtrhu Formnext, čo je najväčšia industriálna výstava v Nemecku zameraná na aditívnu výrobu, a medzi rečou spomínali práve problémy s Čínou.
Mimochodom práve na Formnexte vidieť, ako každý rok prichádza menej a menej firiem. Kvôli NDA (dohoda o mlčanlivosti) nemôžem povedať, o koho ide, ale ďalší dvaja výrobcovia 3D tlačiarní idú do konkurzu. A naozaj sa môže stať, že tu na Západe budeme jediní.
A kto zatiaľ ešte zostáva?
Zatiaľ zostávajú niektorí výrobcovia priemyselných 3D tlačiarní. Ale v našom desktopovom segmente funguje v Európe popri nás už len spoločnosť Ratrig v Portugalsku. A to je skôr taký butik – robia pár stoviek tlačiarní mesačne. Číne sa podarilo zadusiť 3D tlačový trh na Západe ešte predtým, než sa stihol skonsolidovať a poriadne rozvinúť.
David Turecký
Kedy začala mať Čína prevahu?
Začalo to v roku 2020, keď komunistická strana zaradila 3D tlač medzi strategické odvetvia pre čínsky priemysel. Dostal sa spolu s ďalšími hi-tech technológiami do programu Made in China 2025, čo výrobcom 3D tlačiarní prináša obrovské výhody.
Majú financovanie s nulovými úrokmi. V Česku človek musí pomaly založiť babičkin dom, v Číne im tie peniaze banky doslova hrnú. Majú daňové úľavy a 200-percentné odpisy, keď robia niečo inovatívne.
V roku 2020 neskutočne narástlo množstvo čínskych patentových prihlášok. Za päť rokov podali dvakrát viac prihlášok ako najväčšia 3D tlačová firma na svete Stratasys za tridsať rokov. A s patentmi idú často aj na Západ.
Zistili sme, že našu open source tlačiareň vydanú pred deviatimi rokmi majú Číňania patentovanú v Nemecku, čo je úplne bizarné. Používajú náš prefarbený softvér, ktorý je síce pod open source licenciou, ale Číňania jej pravidlá často porušujú.
Ako s tým bojujete?
Je to zložité, lebo my ako Západ hráme ich hru. Myslíme si, že keď budeme rešpektovať ich patentové prihlášky, budú rešpektovať naše. Ale Číňania to žmýkajú do úplného maxima.
Síce sme produkt vydali pred nimi, ale keby sme ho teraz dali znova na trh, môžu vydať predbežné opatrenia, a tým sa začne súd. A zatiaľ čo patent stojí do 1500 eur, nás súdne ťahanice môžu stáť dvadsaťtisíc eur a rok času.
David Turecký
Je teda open source v 3D tlači mŕtvy?
Tu už nie je iná cesta. Stále nám dáva zmysel náš kód zdieľať, pretože zákazník si môže tlačiarne upraviť, opraviť alebo vylepšiť. Vďaka tomu sú napríklad v akademickom prostredí najpoužívanejšie práve naše produkty. Ale niektoré veci musíme začať zatvárať. Budeme vydávať novú licenciu, ktorá nám umožní mať aj určitú formu ochrany.
Mám na ruke vytetované logo open source hardvéru, ale teraz je bohužiaľ hra úplne iná. A je to varovanie pre celú open source komunitu, lebo do stratégie Made in China 2025 patria aj ďalšie technológie vrátane najrôznejšej open source elektroniky.
Čína má prevahu hlavne vďaka nízkym cenám. Môžete túto cenovú vojnu vyhrať?
Číňania si môžu dovoliť predávať tlačiarne pod cenou možno päť rokov. Preto ich vôbec nie sme schopní cenami dorovnať. Keď zoberieme lacnejšie čínske tlačiarne, rozoberieme ich a pohľadáme identické diely v Číne, cena tých dielov v státisícových sériách je väčšia, než za koľko predávajú svoje tlačiarne na západných trhoch. Až taký veľký problém to je.
Firmy ako Arburg, ktoré vyrábali industriálne 3D tlačiarne, si o tých desktopových hovorili: „Toto sú hračky, to nás neohrozí.“ Lenže ich zákazníci si často uvedomili, že do firiem nepotrebujú priemyselné tlačiarne Napríklad v Škoda Auto majú desiatky našich tlačiarní, pretože sú viac ako dobré.
A používajú nás napríklad aj Siemens, SpaceX, BMW a množstvo ďalších firiem. Ukázali sme, že stolové tlačiarne stačia do deväťdesiat percent vecí. Lenže teraz množstvo nerozvážnych ľudí nakupuje do firiem desktopové tlačiarne z Číny. Jasajú, aké je to lacné, ale neuvedomujú si, aké je to nebezpečné.
David Turecký
Aký veľký bezpečnostný problém to teda je?
V menších firmách so sto ľuďmi často nemajú kyberbezpečnostné oddelenie. Šéf zavelí, že chce skúsiť 3D tlačiareň. Niekto povie, akú má doma tlačiareň. A tú na skúšku kúpia aj do firmy. Takto sme sa do firiem dostávali aj my. A teraz sa to isté deje s čínskymi tlačiarňami, čo je obrovské bezpečnostné riziko.
Nehovorím, že všetky čínske tlačiarne automaticky posielajú všetky dáta domov. Ale k tomu, čo tečie cez čínsky cloud, má tamojšia vláda prístup. V Číne v roku 2023 updatovali zákon o bezpečnosti dát, ktorý má extrateritoriálny dosah.
To znamená, že keď čínska vláda povie, že ju zaujíma nejaká firma aj mimo hraníc Číny, tak jej všetky čínske entity musia dať prístup ku všetkým údajom, ktoré o nej majú. A vďaka tomu presne vedia, kto na čom pracuje. Aby ste tomu predišli, 3D tlačiarne a k nim pripojené počítače by nikdy nesmeli „stretnúť“ internet.
Kde to môže byť najväčšie nebezpečenstvo?
Z čoho mám najväčšiu obavu, je, že sa tie tlačiarne dostávajú do strategických priemyslov, ako je napríklad energetika. A to riziko je tam obrovské. Niekto vymyslí nové zariadenie a v Číne to hneď vedia. V jednej robotickej firme v Amerike už čínska 3D tlačiareň poslala domov 120 GB dát. Sú na burze, takže si nemôžu dovoliť o tom hovoriť, pretože by priznali, že celý ich výskum je potenciálne ukradnutý. Ale už sa to deje.
Je potrebné mať na pamäti, že čínske tlačiarne tlačia dvakrát – raz u nás, druhýkrát v Číne.
Čínske firmy chlácholia zákazníkov tým, že tlačiarne fungujú v offline móde, že nič neposielajú. Lenže nejde len o tlačiarne ako také, ale aj o softvér, ktorý máte nainštalovaný v počítači. Jeden čínsky výrobca porušuje našu open source licenciu programu PrusaSlicer, lebo nezverejňuje všetky zdrojové kódy, hlavne tie, ktoré súvisia so sieťovaním a komunikáciou cez internet. Nikto si nemôže skontrolovať, čo sa s ich dátami deje, pretože komunikácia je šifrovaná.
Je potrebné mať na pamäti, že čínske tlačiarne tlačia dvakrát – raz u nás, druhýkrát v Číne. A to často ani nemusia vidieť všetky zdrojové dáta. Niekedy stačia aj útržky ako mená súborov. Aj z toho dokážu odhadnúť, na čom kto pracuje. Preto sa snažím biť na poplach. Je to rovnaké, ako keby si firmy stavali celú infraštruktúru na zariadeniach Huawei. Hovoríme si, ako Európu „naboostujeme“ a budeme investovať do jej rozvoja. Ale potom si tu otvárame obrovskú dieru.
Mohla by pomôcť väčšia regulácia?
Podľa mňa je cestou edukácia. V prvom rade sa musí neodkladne zabrániť tomu, aby sa čínske tlačiarne používali v kritickej infraštruktúre. To totiž nespočíva len v kradnutí dát. Často je to trójsky kôň a vývojárska sieť má prístup úplne ku všetkému.
Nedávno sa napríklad ukázalo, že čínske invertory pre solárne panely mali v sebe zadné dvierka, ktoré umožňovali ovládanie na diaľku. Treba si uvedomiť, že v Česku sme mali ministerstvo zahraničných vecí vyše dva roky napichnuté čínskou rozviedkou. A že to skutočne nie sú naši kamaráti. (Podľa informácií servera Seznam Zprávy experti českých tajných služieb čínskych agentov pristihli pri sťahovaní pošty, ktorú diplomati používajú na vedenie tej časti korešpondencie, ktorá nepodlieha utajeniu, pozn. red.)
V prvom rade sa musí neodkladne zabrániť tomu, aby sa čínske tlačiarne používali v kritickej infraštruktúre.
Európa sa necháva Číňanmi, s odpustením, „odrbávať“. Temu tu má obrat vyše trištvrte miliardy eur ročne, čo je úplne smrteľné pre malých a stredných podnikateľov. Ale pretože je to „len trhovisko“ a všetko posiela ako jednotlivé zásielky, neplatí dovoznú daň a DPH.
Navyše mnoho tých produktov nespĺňa žiadne CE (platné technické predpisy Európskej únie týkajúce sa bezpečnosti, zdravia a ochrany životného prostredia, pozn. red.). Keď si hračkou z Temu ublíži vaše dieťa, skúste žalovať obchodníka kdesi v čínskej provincii.
V prípade elektroniky si kupujete rovno e-waste, ktorý môžete hneď vyhodiť. Ale nejakým záhadným spôsobom politici majú strach, že keby s Temu bojovali, poštvali by proti sebe veľa ľudí.
Jana Mertová
Pritom v Číne by Európanom nič také neprešlo…
To je ďalšia vec. Vzťah Európskej únie a Číny je úplne nevyvážený. Podľa nových čínskych zákonov platí, že keď chcete ako európska firma súťažiť v čínskom tendri, máte umelo zdvihnutý scoring. V prepočte musíte byť o 25 percent lacnejší ako čínska konkurencia, aby ste sa tam vôbec mohli prihlásiť.
Nie je možné, aby v Číne pôsobila nejaká západná firma bez joint venture s čínskou spoločnosťou. To si teraz vyskúšal automobilový priemysel. Za európske peniaze sa tam okolo joint ventures postavil celý priemysel. Potom ich kopli do zadku. A teraz všetci so stiahnutým chvostom zase z Číny exitujú.
Je riešením obdobný protekcionizmus v Európe?
Nie som úplne zástanca protekcionizmu. Nemusíme vymýšľať znova koleso. Myslím, že sa to dá rozdeliť na tri časti. Po prvé, mali by sme dať kľúčovým oblastiam lepšiu podporu R&D a financovania. Európska únia zároveň musí byť schopná brániť nefér trhovej konkurencii.
Ak niekto ovláda európske trhy tým, že „podstreľuje“ ceny, tak má Európska únia zakročiť a zabrániť tomu, a to vrátane zavedenia ciel a ďalších reštriktívnych krokov. A po tretie, poďme 3D tlač, ale aj ďalšie odbory s veľkým potenciálom do budúcnosti, označiť ako strategické.
Je úplne nenahraditeľná pri prototypovaní. Nepoznám firmu, ktorá by pri vývoji nových výrobkov nepoužívala 3D tlač na prototypovanie. A je úplne šialené si predstaviť, že by celý náš priemysel stál iba na čínskych zariadeniach, aj keď odhliadneme od potenciálnych bezpečnostných rizík.
V minulosti sme v Európe navyše pre globalizáciu a offshoring prišli o množstvo výrobných technológií. Celý rad expertov je už dávno na dôchodku, a to už ťažko vrátime späť. A práve tu by mohla pomôcť 3D tlač. Aj prostredníctvom nej môžeme aspoň časť výroby vrátiť späť do Európskej únie.
My napríklad máme vo firme skoro tisíc tlačiarní, ktoré 24/7 chrlia produkčné diely, ktoré používame v našich tlačiarňach. Čudoval by som sa, keby niekto na svete vytlačil viac produkčných súčiastok ako my. Ale toto je budúcnosť.
Za aký čas sa 3D tlač presadí aj vo finálnej produkcii?
Som presvedčený, že za rok až dva bude schopná celkom nahradiť niektoré výrobné procesy pre finálnu produkciu. Potrebujeme dotiahnuť dve technológie a potom nebudete vizuálne schopní spoznať, že je daný diel vytlačený. To môže byť extrémne akceleračné a demokratizujúce pre výrobu a pomôcť nám vymaniť sa z čínskeho vplyvu.
A je reálne, že by teraz novo vzniknutá 3D tlačová firma získala investora?
Pri súčasnej situácii na trhu si to neviem predstaviť. Čína má neskutočnú prevahu. Je tam napríklad firma Elegoo, v ktorej drží ekvitu štát. Do ďalších firiem ako Bambulab, Anycubic a Polymaker zasa investujú IDG Capital, tie boli ešte nedávno na americkom sankčnom zozname Chinese Military Companies. Je to celé úplne bizarné.
Prusa Research aj napriek ťažkostiam na trhu ďalej expanduje a stavia v Spojených štátoch novú továreň. Ako ďaleko ste?
V Delaware máme výrobné centrum, ktoré staviame cez našu dcéru Printed Solid. Od minulého roka tam prevádzkujeme pilotnú výrobu. Teraz sme v Amerike nabrali ďalších desaťtisíc štvorcových metrov, čo je množstvo miesta na rozširovanie výroby.
Zatiaľ tam vozíme veľkú časť dielov z Európy a v Amerike ich montujeme. Ale postupne chceme v USA replikovať čo najväčšiu časť dodávateľského reťazca. S tlačiarňou Prusa CORE One sa nám podarilo významne zdvihnúť pomer dielov, ktoré tam vyrábame lokálne.
Do Ameriky ste šli predtým, ako sa dostal k moci Donald Trump so svojou colnou politikou. Ako vám to teraz pomáha?
Je mylné si myslieť, že neplatíme clá, pretože by sme museli byť schopní zreplikovať celý náš dodávateľský reťazec v Amerike v rovnakej kvalite a kupovať tam diely za rovnaké ceny ako v Európe. Takže z veľkej časti posielame do Spojených štátov európske diely a na ne sa clá vzťahujú. Niečo málo, samozrejme, ušetríme, ale nie je to až toľko.
Zároveň Američania veľmi nechápu, keď im niekto z ďalekého Česka hovorí: „Dávaj si pozor na Čínu, môže to byť nebezpečné.“ Čína pritom negatívne ovplyvňuje aj ich 3D tlačový trh. Preto sa držím hesla: ‚Put your money where your mouth is‘ (Rob to, čo hovoríš). A tak vyrábame aj v Spojených štátoch, kde už viac-menej žiadny ďalší výrobca nezostal. Takže vlastne vraciame 3D tlač aj do Ameriky.
Máme 1200 ľudí a dejú sa také veci, že našim vývojárom píšu „pekné dievčatá“ na LinkedIn a mámia z nich informácie.
Čo vlastne je nové priamo vo firme Prusa Research?
Tento rok sme otvorili v Prahe novú fabriku na filamenty – materiály pre 3D tlač. A možno tento rok budeme robiť ešte jednu akvizíciu, ale o tom zatiaľ nemôžem hovoriť. Rovnako nemôžem prezrádzať, čo chystáme v oblasti tlačiarní, pretože utajiť je to čoraz ťažšie. Máme 1200 ľudí a dejú sa také veci, že našim vývojárom píšu „pekné dievčatá“ na LinkedIn a mámia z nich informácie.
Nedávno ste zamierili aj za hranice Zeme. Ako ste sa dostali k vývoju vesmírnych produktov?
S brnianskou vesmírnou spoločnosťou TRL Space sme vyvinuli nový materiál pre 3D tlač, ktorý sa dá využiť aj vo vesmíre. Nadväzuje to na našu dlhodobú snahu stále vylepšovať naše filamenty. Využívame materiály vyrobené z vlákien z obnoviteľných zdrojov. Je to neskutočne bezpečný materiál, z ktorého sa neodparujú žiadne nebezpečné látky.
Vďaka tomu máme ako jediní na desktopovom trhu prísnu UL certifikáciu, podľa ktorej sme až desaťkrát pod limitom pre nebezpečné látky. A to je jedna z vlastností, ktorá je potrebná aj na využitie vo vesmíre, respektíve vo vákuu, kde by mohli prípadné výpary poškodiť elektroniku alebo narušiť merania.
V spolupráci s nemocnicou FN Olomouc sme zase vytvorili materiál na radiačné tienenie, ktorý sa používa pri kalibrácii CT alebo napríklad v urýchľovačoch častíc. Odolnosť proti radiácii je pritom zásadná aj pre kozmické materiály.
V nadväznosti na to sme vyvinuli filament, ktorý si nechávame patentovať práve na využitie vo vesmírnom priemysle. Je navrhnutý tak, aby sa dal použiť vo vákuu, odolával extrémnym výkyvom teplôt a radiácii a nevznikal na ňom elektrostatický náboj. Vďaka tomu, že má unikátne vlastnosti a zároveň je lacný a dá sa s ním tlačiť na bežnej stolnej 3D tlačiarni, môže výrazne zrýchliť vývoj a zlacniť výrobu vo vesmírnom priemysle.
Je pre vás do budúcnosti zaujímavý aj zbrojársky priemysel?
Nevidím dôvod, prečo by nemohol byť. Naše tlačiarne a materiály nachádzajú uplatnenie v rade strategických odvetví, či je to energetika, automobilový priemysel, alebo zdravotníctvo. Obranný a kozmický priemysel bude 3D tlač využívať stále viac a bude zásadné, aby zároveň chránil svoje dáta pred špionážou. A tu pre nás vidím veľký priestor.
V obrannom priemysle sa 3D tlač používa na prototypovanie a v stále väčšej miere aj na finálne produkty. Toto duálne použitie tu skôr nebolo, 3D tlač sa obmedzovala hlavne na prototypy.
Ide o ďalšiu oblasť, kde hrozí bezpečnostné riziko v súvislosti s čínskou prevahou v 3D tlači?
Realita dnešného sveta a ruský útok na Ukrajinu len potvrdzujú, aké dôležité je, aby sme mali ako západný svet kontrolu nad strategickými odvetviami. Firmy v obrannom priemysle postupne začínajú chápať, že je lepšie nakupovať hardvér od západných výrobcov z dôvodov bezpečnosti, posielania dát do Číny a podobne.
Ako Západ by sme mali disponovať potrebnými technológiami na obranu našich hodnôt a dokázať tieto technológie sami efektívne vyrábať.
Sita/AP
Akú pozíciu na svetovom trhu teraz máte?
V segmente desktopových 3D tlačiarní do 2500 dolárov máme na počet kusov tri percentá svetového trhu. Mávali sme deväť, ale tým, ako Číňania chrlia obrovské množstvo cenovo podstrelených tlačiarní, sme klesli bez toho, aby sme vyrábali menej.
V roku 2017 mala Čína 25 percent trhu a teraz má vyše 90 percent. V prvej päťke sme akurát my a v top 10 ešte holandský UltiMaker, ktorý má okolo jedného percenta.
Ako sa vám zatiaľ tento rok darí?
Nebudeme mať taký rast, s akým sme počítali. Americká situácia je mierne turbulentná. Ľudia tam často vyčkávajú a sú zmätení z taríf. Nie že by nechceli kupovať, ale nevedia, či tarify budeme platiť my alebo oni. A majú veľa otázok. Vlani sme mali tržby 150 miliónov eur a tento rok očakávam rast asi desať až pätnásť percent.
Máte nejaký krízový scenár do budúcnosti, aby Prusa Research nebola ďalšia firma, ktorá pôjde do konkurzu?
Musíme robiť osvetu. A ďalej vyrábať skvelé produkty, s ktorými sme stále na špici. Robíme veci, ktoré v Číne nie sú schopní vytvoriť. Našou hlavnou výhodou je, že naše tlačiarne sú opraviteľné a bezpečné.
Bol som pri začiatkoch desktopovej 3D tlače. Napokon, najlacnejšie čínske tlačiarne sú rámové, postavené na mojom dizajne. Budujem tento segment šestnásť rokov – od devätnástich rokov. A nechať ho len Číne naozaj nemienim. To je teraz moja misia.
Autorka článku je Jana Mertová, redaktorka Forbes.cz
