Snaha dostať cez kremeľský múr propagandy do Ruska správy o Ukrajine podnecuje inovatívne – ale aj starodávne – stratégie.
Na začiatku minulého roka začal Tobias Natterer, copywriter v reklamnej agentúre DDB Berlin, uvažovať o tom, ako sa vyhnúť ruským cenzorom.
Jeho klient, nemecká pobočka neziskovej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF), hľadala efektívnejšie spôsoby, ako dostať k Rusom správy, ktoré ich vláda nechce vidieť. RSF duplikovala cenzurované webové stránky a umiestňovala ich na servery, príliš dôležité na to, aby sa dali blokovať.
Kolaterálna sloboda
Taktika je známa ako „kolaterálna sloboda“. („Ak sa vláda pokúsi zostreliť webovú stránku, musí zostreliť aj svoje vlastné webové stránky, preto sa to nazýva kolaterál,“ vysvetľuje Natterer.)
Problém bol v tom, ako pomôcť ľuďom nájsť tie skopírované weby. Potom prišiel bláznivý nápad: články ukryjú a ľudia ich odomknú pomocou tajného kódu, vygenerovaného samotným Ruskom, prostredníctvom výherných čísel v štátnej lotérii.
Zakaždým, keď vytiahli nové čísla, tím ich použil na vytvorenie novej webovej adresy. Každý, kto hľadal tieto čísla na Twitteri alebo iných platformách, našiel odkazy na zakázanú stránku a zakázané správy.
Načasovanie bolo skvelé. Keď sa chystali spustiť stratégiu v Rusku a dvoch ďalších krajinách, vydal Vladimir Putin príkaz na inváziu na Ukrajinu. Kremeľ okamžite zakázal celonárodné spravodajstvo o svojich akciách, čím sa experiment RSF/DDB stal ešte dôležitejším.
Zrkadlili aj webovú stránku Meduzy, nezávislého spravodajského kanála zameraného na Rusko, ktorý cenzori v apríli 2021 označili za zahraničného agenta. Od začiatku invázie bola návštevnosť stránky s lotériou taká vysoká, že tím musel kúpiť viac serverového priestoru a aktualizovať stránku.
RSF a DDB testujú aj spôsoby využitia technológie blockchain na články a fotografie z vojny – a plánujú pripravovať v najbližších dňoch viac stránok.
Propaganda je základ vojny
„Chceme zabezpečiť, aby nebola sloboda tlače vnímaná len ako niečo, čo obhajujú samotní novinári,“ hovorí Lisa Dittmer, zástupkyňa RSF Germany pre slobodu internetu. „Je to niečo, čo je základnou súčasťou každej demokracie a základná časť obrany akéhokoľvek práva, ktoré máte.“
Propaganda je už dlho základom vojen. Od bômb s letákmi zhadzovanými na nepriateľské územia až po domácu cenzúru sa kontrola správ považuje za kľúč pri mobilizácii verejnej podpory.
Putinova železná kontrola nad tým, čo sa dozvedia Rusi o vojne na Ukrajine, čelí výzvam na viacerých frontoch, od snáh o nabúranie sa na sociálnych sieťach až po telemarketingové kampane, videá na Telegrame a ďalšie.
Nápis „nie vojne“ na portréte Putina v Sankt Peterburgu. Foto: SITA, AP
Ukrajinskí podnikatelia dokonca používajú vlastné aplikácie, aby dali Rusom vedieť, čo sa deje. Aj keď tieto snahy majú zmiešaný úspech, demonštrujú vynaliezavosť potrebnú na víťazstvo v informačnej bitke, ktorá je taká stará ako vojna samotná.
Reklamy, hackeri či Schwarzenegger
Aktivisti našli aj iné spôsoby, ako do Ruska dodať pravdivé správy o invázii. V Spojenom kráľovstve sa cez crowdfundingovú kampaň vyzbieralo 40-tisíc libier na digitálne reklamy pre Rusko so skutočnými správami o vojne. (Organizátori tvrdia, že doručili 57 miliónov reklám, kým ich na začiatku týždňa v Rusku zablokovali.)
Herec a bývalý guvernér Kalifornie Arnold Schwarzenegger zas poslal Rusom cez Telegram dlhú videosprávu, v ktorej odsudzuje napadnutie Ukrajiny, s ruskými aj anglickými titulkami.
Hackeri zorganizovali aj aktivity na dobrovoľníckej úrovni, skupina Anonymous požiadala ľudí, aby ohodnotili ruské reštaurácie a obchody v Google Maps a zanechávali recenzie, vysvetľujúce, čo sa deje na Ukrajine.
Oorganizácia Squad303 vytvorila online nástroj, ktorý ľuďom umožňuje automaticky odosielať Rusom textové správy na WhatsApp a e-maily.
Niektoré akcie sa spoliehajú na klasické technológie. Používanie virtuálnych privátnych sietí (VPN) v Rusku od začiatku vojny prudko vzrástlo. Telekomunikačný regulátor Ruska už prinútil Google odstrániť tisíce adries prepojených s webmi VPN.
„Telemarketing“ informácií
Pre Pauliusa Senūtu, reklamného manažéra v Litve, je zbraňou telefón. Nedávno spustil webovú stránku „CallRussia“, ktorá umožňuje volať náhodným Rusom z adresára so 40 miliónmi telefónnych čísel. Návštevníci webovej stránky získajú telefónne číslo a základný návod.
Volajúcim radí, aby vysvetlili svoje kontakty s Ruskom a fakt, že sú dobrovoľníci predtým, ako budú volaných presviedčať. Navrhované frázy zahŕňajú „Jediná vec, ktorej sa (Putin) zrejme bojí, sú informácie,“ čo umožňuje volajúcim zdôrazniť, že je potrebné dať veci „do rúk Rusov, ktorí poznajú pravdu a postavia sa tejto vojne.“
Podľa Senūta absolvovali len za prvých osem dní takmer 100-tisíc hovorov neznámym ľuďom v Rusku.
Funguje niečo z týchto snáh v modernom svete zaplavenom spamom, podvodmi a inými marketingovými správami? Vplyv dobrovoľníckych aktivít je nejasný. „Jedna vec je zavolať im a druhá vec je, ako sa s nimi rozprávať,“ hovorí Senūta.
Tak ako pri každom telemarketingovom hovore, aj tu bola odpoveď od príjemcov zmiešaná. Niektorí boli vnímaví, iní skôr nahnevaní, že ich niekto otravuje, alebo mali podozrenie, že ide o trik. „Ako sa rozprávať s niekým, kto žije v inom mediálnom prostredí?“
Slovo agresia za 15 rokov väzenia
Dobrá otázka. Ruské úrady sú už dlho nepriateľské voči správam, ktoré sú v rozpore so straníckou líniou. „Všade čelíte propagande,“ hovorí Oleg Kozlovskyj, ruský výskumník z Amnesty International. V priebehu niekoľkých dní po invázii obvinil tamojší komunikačný regulátor miestne mediálne stránky zo šírenia nespoľahlivých a nepravdivých informácií.
Nariaďuje používať iba oficiálne vládne zdroje, pojmy ako „vojna“, „invázia“ alebo „agresia“ boli zakázané. Trestajú sa pokutami do 5 miliónov rubľov (aktuálne zhruba 52-tisíc dolárov) alebo 15 rokmi väzenia. Kozlovskyj hovorí: „Je to stále horšie a horšie.“
Chcú vlastne poznať pravdu?
Otázkou je, či si Rusi uvedomujú, že sú kŕmení propagandou štátnych lží a kriminalizácie pravdy. Dittmer verí, že mnohí Rusi túžia vedieť, čo sa skutočne deje. Kampaň RSF „Pravda víťazí“ doteraz videli v Rusku viac ako 150-tisíckrát. (DDB a RSF v rôznych krajinách v minulosti vkladali správy do virtuálnej knižnice v rámci Minecraft a zoznamu skladieb na Spotify.)
Cenzúra je obojstranná. Ruské úrady zakázali Facebook a Instagram ako „extrémistické“, západné spravodajské kanály prerušili vzťahy so štátom kontrolovanými médiami. Sťahovanie médií z Ruska môže spôsobiť, že bublina dezinformácií zostane nedotknutá.
Našťastie „je takmer nemožné efektívne cenzurovať,“ hovorí Dittmer z RSF a poukazuje na využitie blockchainu a hernej technológie. „Môžeme hrať hru na mačku a myš s cenzormi internetu o niečo sofistikovanejším spôsobom.“
Autor článku Marty Swant je redaktor Forbes.com, píše o marketingu, reklame a technológiách.
