Syndróm podvodníka, impostor syndróm alebo impostor fenomén označuje pocit takzvanej „intelektuálnej falošnosti“, ktorú v roku 1978 opísali Pauline R. Clance and Suzanne A. Imes. Vo svojej štúdii hovorili o ženách, ktoré tento pocit sužoval v pracovnom prostredí. Často vyúsťoval do stavov úzkosti, depresie, frustrácie a neschopnosti dosiahnuť zaumienené ciele.
Dnes sa medzi nami impostor syndróm vyskytuje bez ohľadu na pohlavie a ako spoločnosť ho máme tendenciu skúmať buď ako chorobný duševný jav, ktorý si vyžaduje liečbu, alebo ako niečo, čoho sa môžeme mentálne a emocionálne zbaviť.
Súčasný výskum naznačuje, že impostor syndróm prevláda prevažne u vysoko ambicióznych ľudí z nedostatočne zastúpeného prostredia. Namiesto toho, aby sme sa zameriavali na systémové problémy, ktoré spôsobujú, že sa niektorí ľudia takto cítia, často venujeme pozornosť iba tomu, aby prekonali mentálne a emocionálne bloky.
BIZNIS EVENT, AKÝ TU EŠTE NEBOL
Top ľudia z biznisu a manažmentu na jednom mieste, 4 pódiá, 100+ spíkrov. Top podujatie roka, na ktorom budú všetci a vy nesmiete chýbať… viac informácií už čoskoro.
CHCEM BYŤ NA WAITING LISTE
Reshma Saujani, americká právnička, politička a zakladateľka neziskovej organizácie Girls Who Code, vystúpila na slávnostnom zahájení školského roka na Vysokej škole Sophie Smithovej, kde spochybnila toto všeobecne uznávané presvedčenie. V slávnostnom príhovore povedala: „Nie je vašou úlohou opraviť samých seba. Vašou úlohou je opraviť systém.“
Ak sa zameriavame len na príznaky impostor syndrómu, neriešime jeho hlavnú podstatu, ktorou je pretrvávajúca systémová diskriminácia.
Čo teda môže každý z nás urobiť, aby zmenil systém? Tu sú štyri kľúčové stratégie, ktoré vám pomôžu odstrániť pochybnosti o sebe samých, ale taktiež vytvoria povedomie o príčinách impostor syndrómu v spoločnosti.
1. Svoje pocity prijmite s pokorou.
Keď sa objavia pocity impostor syndrómu, často sa za ne hanbíme a snažíme sa ich potlačiť. Faktom však je, že impostor syndróm je odrazom aktivácie vnútorného bezpečnostného mechanizmu, ktorý vám vysiela signály, že sa necítite v bezpečí. Namiesto toho, že svoje pocity spochybníte alebo potlačíte, privítajte ich s pokorou a sebaúctou. Priznajte si ich a porozmýšľajte nad tým, kedy začali a prečo sa aktivovali. Čím lepšie pochopíte, čo je spúšťačom vášho impostor syndrómu, tým lepšie sa s ním vyrovnáte.
2. Neduste to v sebe.
Keď bojujete s pocitmi impostor syndrómu, rozprávanie o ňom pre vás väčšinou nie je prioritou. Často sa totiž objaví v nevyžiadanej chvíli, preto si len zriedka vyhradíte čas na preskúmanie vlastných pocitov, ktoré môžu mať vplyv na váš emocionálny, fyzický a kognitívny stav. Mlčaním prichádzate o príležitosť zaoberať sa kontextom či okolnosťami, ktoré pre tieto pocity vytvárajú živnú pôdu.
Možno vás prekvapí, že obrovské množstvo ľudí sa cíti rovnako. Uvedomenie si, že v tom nie ste sami, vám však môže nesmierne pomôcť. Hovorte preto s druhými ľuďmi, môžu vám poradiť a odbremeniť vás od trápenia.
3. Staňte sa súčasťou komunity, v ktorej môžete diskutovať o systémových problémoch.
Pripojte sa do komunity, ktorá vytvára bezpečný a otvorený priestor, kde môžete zdieľať svoje pocity. V tomto procese začnete identifikovať systémové problémy, ktoré neustále ovplyvňujú buď určité skupiny ľudí, alebo vnútorné procesy, ktoré poháňajú negatívne stavy. V tejto fáze je dôležité zdieľať tieto zistenia s ľuďmi, ktorí majú moc pomôcť vám ich zmeniť.
4. Zaviažte sa k osobným aj systémovým cieľom na prekonanie výziev.
Musíte si uvedomiť, že cesta k zmene môže byť dlhá a budú na nej vzostupy aj pády. Možno zistíte, že za istých okolností máte viac zdrojov a za iných menej. Prijmite, že je to súčasť cesty a pracujte na tom každý deň. Zahŕňa to osobné záväzky voči sebe, aby ste boli sebavedomejší a odvážnejší a aby ste pravidelne investovali do svojho reflexívneho procesu. Pamätajte však aj na to, že nejde len o vás. Často je potrebné riešiť systémové problémy a vaša schopnosť uznať a zdieľať ich s druhými ľuďmi je jedinou šancou na skutočné pretvorenie systému.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je členka rady magazínu Forbes Saba Hasanie.
